He saved us [JBFF SK]

Part 14. "Hi"

V minulej časti: Jasonsi sadol na miesto vodiča, naštartoval a potom odišiel zpríjazdovej cesty. Celý čas som ho sledovala v spetnom zrkadle.Tváril sa tak smutne. Bude to tak lepšie. Akýkoľvek kontakt medzinami by bol zlý. Tak a je to, ďalšia kapitola môjho životadefinitívne uzavretá.

O pár rokov neskôr:

Predala som dom, ktorý mi zostal po mame. Kúpila som si dvojizbový byt. A šetrím si peniaze na dom, ktorý som sa rozhodla postaviť si pri maminom jazere. Za peniaze, ktoré mi zostali z domu som si spravila vodičák a neviem akým spôsobom sa o tom dozvedel otec, pretože hneď ako som ho spravila, som pred bytovkou našla biely range rover. Moje milované auto. Skončila som školu,chodila som na zdravotnú.

Pracujem na psychiatrickej klinike a milujem svojuprácu. Prvé Vianoce bez mami a Susan som sa rozhodla, že príjmemotcovo pozvanie a tak som za nimi išla na Kanárske, kde otec bývaspolu so Susan. Priznám sa, dokedy mi neprišla letenka, ani somnevedela, kam mi odniesol sestru. Susan si u neho našťastie veľmirýchlo zvykla.

V Stratforde bol na Vianoce sneh, a tam bolo zasa teplo,takže sa to pekne vyvážilo. Mali sme fakt perfektné Vianoce. Ažna to, že tam nebola s nami mama. Otcovi som začala pomalyodpúšťať, no a so Susan volám skoro každý deň. Ďalší roksom si kúpila psa. Tmavohnedého Labradora, je to pes a volá saBenji. Viem, že je to veľký pes, ale bývala som sama, a tak somnemohla odolať.

Ďalšie Vianoce bol ocko so Susan u mňa a dostala somten najlepší darček na svete. Od ocka a Susan. Je veľmi bystrédievča a dlho neverila, že Santa existuje. Priniesli mi maličkéšteniatko maďarskej vyžly a bola to fenka. Modrooká Belle. Mojedve najmilšie deti. Možno sa pýtate, prečo nespomínam žiadnychmužov. Pretože žiadny neboli. Nie, po Justinovi nebol nikto.Vlastne jeden, na jednu noc a viac som ho nevidela. Pokiaľ ide oJustina, tiež som ho odvtedy nevidela. S Jasonom a chalanmi somskoro stále, keď nie som v práci, ktorá ma mimochodom nesmiernebaví. No a to boli zhruba dva roky môjho života, ktoré somstrávila bez mami, otca a sestry. No a skoro by som bola zabudla. STomom už nie sú žiadne problémy. Odišiel. Boh vie síce kam, aleaspoň je pokoj.

Z pohľadu Justina:

Potom ako Ronnie odišla, som si uvedomil jednu vec. Žesa musím dať dokopy. Začal som zasa chodiť do barov, ožieral somsa, spával som každú noc s inou kurvou, aby som na ňu zabudol. Zozačiatku, sa mi to darilo celkom fajn, no potom nie a nie na ňuzabudnúť. Nechápal som prečo. No za celý ten čas, som ju anijeden jediný raz nevidel.

Brat a chalani boli s ňou pomerne často, a tak len odnich som sa dozvedel, ako sa má. Práca na psychiatrickej klinikenie je odveci. Párkrát som ju počul cez Jasonov mobil, keď s ňouvolal. Vždy to bolo len o tom, ako má veľa práce, a že potommusí ísť so psami. Najskôr som si myslel, že chodí venčiťpsov z útulku. Potom mi chalani povedali, že má dvoch psov, čo mateda riadne prekvapilo.

Evidentne sa má dobre aj bezomňa. No a naša práca,je stále o tom istom. Zbrane. Zbrane a potom ešte raz zbrane. Ánostále je to pre nás nebezpečné, pretože vždy je tam riziko, žesa s nimi niečo stane, alebo že nás pri tom pašovaní chytia. Alestále je to práca a neviem si predstaviť, čo by asi tak päťchalanov s našími skúsenosťami mohlo robiť. A stálé dievčanemám, takže mi po rozume stále chodí Ronnie.

Z pohľadu Ronnie:

Jesenný podvečer, tak som sa obliekla a išla som von so psami. Bývam kúsok od maminho jazera, takže väčšinou chodím tam. Išla som tam aj v tento septembrový podvečer. Sadla som sitam pri jazero do trávy a sledovala vodu, západ slnka. Psy sa naučili, že kým som tu, môžu sa tu potulovať, tak som ich odopala z vodítok. Zatvorila som oči a predstavovala si svoju budúcnosť. Stála som tu, a pozerala sa s mojím manželom na náš domček, ktorý sa staval. Držala som sa za bruško, pretože sme čakali dieťa. Bola som veľmi šťastná. Je to krásna myšlienka,akurát neviem, prečo som si ako svojho budúceho manžela predstavila Justina. Neviem či je to tým, že ho stále nedokážem dostať z hlavy. Celé tie roky mi stále behá po rozume, aj keďsom sa snažila na neho zabudnúť.

„Vedel som, že ťa tu nájdem," ozval sa hlas za mnou. V sekunde som otvorila oči. Otočila som sa dozadu a uvidela som ho prvýkrát za posledné dva roky. Vôbec sa nezmenil. Je síce trochu zarastený, ale stále vyzerá rovnako. Postavila som sa zo zeme a usmiala som sa na neho.

„Ahoj," povedala som a zastrčila si prameň vlasov za ucho.

„Ahoj, ja som Justin," povedal a vystrčil ku mne ruku. Nechápala som o čo mu vlastne ide.

„Čo robíš?" zasmiala som sa. Ruka mu spadla pozdĺž tela. „Mali sme zlý začiatok a vlastne aj celkovo to nebolo medzi nami dobré. Tak sa snažím začať od začiatku,"povedal a mykol plecami. Prišlo mi to dosť divné. Nevedela som, čomu mám na to povedať.

„Zabudol si, že som kedysi povedala, že nebude dobrý nápad, keď sa budeme vídať," povedala som a zastrčila si ruky do vreciek. Pokrútil hlavou. „Ja som celé tie roky myslel na teba, áno pamätám si to, ale nemyslím si, že to bol dobrý nápad," povedal a mykol plecami. Zasmiala som sa a nakoniec prikývla.

„Dobre teda, môžeme to skúsiť," povedala som a natiahla k nemu ruku. On ju zasa natiahol ku mne. „Justin, Justin  Bieber," povedal.

„Veronica, Veronica Weyton. Pre priateľov, rodinu, známych a vlastne pre všetkých Ronnie," povedala som a potriasla mu ňou. Vypleštil ma mňa oči.

„Ty-ty sa voláš Veronica?" opýtal sa ma udivene.Prikývla som. „A čo si si myslel, že Ronnie, je moje meno?"vysmiala som ho. Aj keď trochu s mierou. Zasmial sa. Sadli sme si do trávy a rozprávali sme sa. Vlastne celkom o ničom, keď sa to tak zoberie. Hovorila som mu o sebe veci, ktoré nevedel a zasa naopak.Po hodine som zavolala psov a bola som pripravená na odchod domov.Išiel so mnou až k mojej bytovke, kde bývam. Tam sme sa rozlúčili.Bol to celkom pekný večer. No a teraz sa ho už naozaj v tej mojej hlave nezbavím.

Psov som odopala z vodítok, do misiek im nasypala granule a naliala vodu. Prezliekla som sa do teplákov a pohodlného trička, zohriala si špagety a sadla si pred telku. No a čo by to bol za večer, bez poháru červeného vína, ktoré mi otec nosí,keď sem prídu. Pozerala som telku, jedla som večeru a potom som sa pustila do práce, ktorú som si doniesla domov. Rôzne papierovačky z práce a ešte aj niečo, čo som vybavovala mailom pre pacientov atak. Keď som mala hotovo, umyla som riady a psov vypustila ešte von. Pretože bývam na prízemí, mám vonku niečo ako terasu,takže som ich ešte pustila na chvíľu von. Kým oni boli vonku, jasom sa prezliekla do pyžama, následne ich pustila späť dnu, umyla sa a išla som spať.

Ja viem, že táto časť je dosť o ničom, ale musela byť, aby ste sa o Ronnie dozvedeli čo robila behom tých dvoch rokov. Snáď sa páčila aj taká :)) :* 

Votes&Koments LOve Y♥U GUys!♥-Katherine