He saved us [JBFF SK]

Part 51."Mom would be proud"

V minulej časti: „Emily," povedala som hneď ako som sa na ňu pozrela. „Emily Grace," doplnil ma Justin. „Páči sa mi to," súhlasila som. „Milujem ťa," pobozkal ma Justin. „Aj ja teba. Aj naše princezné," usmiala som sa.

Emily a Luna boli na nerozoznanie jedna od druhej, aj potom, ako sme sa vrátili z pôrodnice domov. Keby nemali každá úplne iné oči, nikto by ich nerozoznal. Samozrejme okrem mňa. Pretože matka dvojčiat si svoje deti rozpozná vždy. Emiline oči boli na dve-stopercent rovnaké ako Justinove. Karamelovo-hnedé a vždy, keď sa usmiala topil sa v nich karamel. Rovnako ako v Justinovych. Lunine oči boli tak modré ako tie moje a Susanine. Obe vyzerali ako skladačka puzzle, ktorá bola kúsok ja a kúsok Justin. Môj malý nos, ktorý sa mi nikdy veľmi nepáčil, ale na nich vyzerá dokonale. Justinove do srdiečka vykrojené pery. A potom tu boli ostatné črty tváre ako brada, čelo alebo líčka, ktoré boli neidentifikovateľne pomiešané dohromady, ale vyzeralo to kúzelne.Jednu z nepoužívaných izieb sme premaľovali na bielo a na jednu stenu sme nalepili tapety s detskými motívmy. Macíkovia, bociani a podobne. Pod okno sme umiestnili dve drevené postieľky s bielym náterom. V izbe bola tmavohnedé drevená podlaha, a tak sme k postieľkam uložili smotanový kusový koberec. V rohu izby stála biela skriňa, ktorú sme s Justinom skladali spolu. Jednoduchá skriňa na oblečenie, ktoré sme dostali od kamarátov, alebo nakúpili spolu so Susan. Pri stene oproti veľkému oknu s kávovým závesom, stála biela komoda z rovnakej kolekcie, ako aj skriňa. V tej boli rôzne potreby a podobne. No a na stenách boli poličky plné hračiek od priateľov a rodiny. Od Zakea a jeho priateľky Meagan, Lucasa, Willa Tami a malého Maxa, a od Jasona. No a samozrejme aj od Lila. Neprežil by, keby princeznám niečo nepriniesol. Iba na chvíľu sa vrátim k Zakeovi. Meagan bola jeho priateľka. Nová priateľka, pred ňou mal Sophie, ale nezhody v ich vzťahu ich rozdelil. Potom stretol Meagan.

Po ich narodení nám domov prišlo poštou veľmi veľa balíkov,plných oblečenia a hračiek. A asi dva týždne na to, čo sme sa vrátili z pôrodnice, nás všetci prišli pozrieť. Tami si dievčatá užívala asi najviac. Nakoľko má doma dvoch chlapov, teda ak budeme počítať aj malého Maxa tak vlastne troch. Pretože ešte samozrejme Lucas. No a spoločnosť malých princezien si naozaj veľmi užívala. Keď zrovna nespali, alebo nepapali, Tami ich držala na rukách a neustále hojdala. Spievala im pesničky a usmievala sa. Bola naozaj veľmi šťastná. Čo sa týka ostatných chalanov, Zake s Meagan si spoločnosť malých princezien tiež veľmi užívali. Mala som pocit, že sa nám chystajú niečo povedať. Meagan, bola prirodzená červeno-vláska so smaragdovo-zelenými očami. Jej pokožka bola neuveriteľne biela ana nose mala pár nevinných píh. Meagan bola dokonalá predstava írskeho dievčaťa s nádherným menom. So Zakeom boli spolu už dlho. Myslím, že niečo cez dva roky. A to ako sa hrali s Lunou a Emily, mi naznačovala, že sa niečo chystá. Tak veľmi som im priala, aby mohli mať ten pocit ako ja s Justinom. Byť rodičom je totiž niečo neopísateľné. A môj otec bol nadšený starký. Chodil so mnou na prechádzky, keď bol Justin v práci a pomáhal mi ako len vedel. Aj keď odkedy naposledy kúpal a prebaľoval mňa, ubehlo už veľa času. Nezabudol to. Všetko robil opatrne, aby princeznám neublížil, a veľmi precízne. Bavilo ma sledovať ho pritom. Užívala som si každučký jeden okamih s princeznami, Justinom, Susan a mojím otcom. Boli sme veľká rodina, po akej som vždy túžila.

Keď dievčatá oslávil jeden rok, bol čas vrátiť sa späť do Kanady.Veľmi ťažko sa mi odchádzalo od rodiny. Od otca, a od Susan. Preplakala som asi týždeň pred tým, než sme mali odísť. Bolo mi z toho priveľmi ťažko. Na všetko som si tu zvykla. Na prácu,na ľudí, ktorých som vídala každý jeden deň. Ale vedeli sme,že sa jedného dňa vrátime späť. A ten deň za ten rok prišiel veľmi rýchlo.

26.apríla sme oslávili narodeniny dievčat. Ešte celkom dobre nerozumeli tomu, čo sa okolo nich deje a viem, že si to nebudú pamätať, ale bol to krásny deň. Luna a Emily si boli stále veľmi podobné. Vlastne okrem tých očí boli neustále na nerozoznanie. Vedeli chodiť, keď sme ich držali za rúčky, a pár prvých slov ako mama,alebo tata sa im tiež podarilo povedať. Boli neuveriteľné krásne a šikovné. O tom nebolo najmenších pochýb.

Blackovci sa asi dva mesiace pred našim odchodom z Kanárskych odsťahovali. Nevedela som kam, ale raz mi prišla pohľadnica z Paríža. Bola k nej prilepená fotka ich piatich. Všetci vyzerali šťastne. Fotka bola z pred Eifelovky a na pohľadnici bolo úhľadným písmom napísaných zopár viet.

Ahoj Ronnie. V prvom rade ťa chceme všetci pozdraviť. Najmä deti. Vraj im chýbaš a ja sa im ani nečudujem. Bola si pre nich najlepšia druhá mama, akú mohli mať. Ale už som pochopila, prečo mám tri deti. Vždy som chcela mať veľkú rodinu, už ako malé dievča. A keď som ju mala, nevážila som si ju. A ani teba a za to sa ti chcem ospravedlniť. V druhom rade, si pozdravuj svoju rodinu. Dúfam, že sa dievčatám darí. Poslali sme ti poštou nejaké darčeky. Hádam, sa dievčatám budú páčiť. Určite sú nádherné a rastú ako z vody. Však? Prosím uži si s nimi toto obdobie. Vlastne si uži všetky. Nebuď ako ja. Matka musí vidieť rásť svoje deti. My sme sa s Robertom rozhodli, že na nejaký čas odídeme do Francúzska. Veľmi sa nám tu páči a deti budú vedieť ďalší jazyk. Možno tu aj ostaneme. Preto som ťa chcela požiadať o poslednú láskavosť. Náš dom je neobývaný. Ale keby si potrebovala viac priestoru pre svoju rodinu, vieš kde je kľúč. Veľa šťastia v živote Veronica. Za všetko ti veľmi ďakujem.

Bethy

Pohľadnicu som si odložila a bola som šťastná, že sú šťastní a že sa snažia žiť s deťmi, tak ako to má byť. Bethy neklamala a o pár dní nám prišiel obrovský balík plný hračiek, doplnkov,oblečenia pre mňa, a deti. Bolo to od nich ozaj veľmi milé.

Veci sme mali pobalené, kufre prichystané pri dverách. Odišli sme v máji. Mesiac aj niečo po tom, ako sme oslavovali narodeniny našich princezien, ktoré rástli ako z vody. Otec a Susan ostali doma a Lil nás išiel odviesť na letisko.

„Budeš mi chýbať dieťa moje. Ty aj tvoja rodina. Mama by bola na teba hrdá,"plakal mi otec na ramene a poslednú vetu zašepkal tak, aby patrila len mne. Uložila som si ju hlboko do pamäte. „Budeš mi chýbať ocko. Ďakujem za všetko. Si skvelý otec a najlepší starký, akého si môžu dvojičky želať. Ľúbim ťa," pobozkala som hona líce a zotrela som mu zopár sĺz. „Ľúbim ťa Veronica,"usmial sa na mňa.

Susan sa mi hodila okolo krku, a dvojičky len ticho sledovali čo sa deje. Tuho som ju objala a vtisla som jej bozk do vlasov. „Však sa nevidíme naposledy," fňukala Susan. „Nie. Nie srdiečko. Isteže nie," snažila som sa ju upokojiť. „Si najlepšia sestra na svete. Najlepšia mama," plakala Susan. „Ty si najlepšia teta akú môžu Luna a Emily mať. Ľúbim ťa Susan," pošepkala som jej a jedna moja slza, jej padla na malé plece. „Ľúbim ťa Ronnie,"pošepkala mi späť. Pobozkala som ju na líce a ona mňa tiež. Ešte chvíľu som ju tuho obímala a potom som ju musela pustiť. Lúčenie je oveľa ťažšie, než odísť bez rozlúčky.

„Veľa šťastia pane," usmial sa Justin na otca a podal mu ruku. Otec sa zasmial, chytil sa Justinovej ruky, ale potiahol ho do objatia. Usmiala som sa. Vnútri ma hrialo šťastie. „Pa princezná. Budeš mi chýbať," dal Susan bozk na čelo a objal ju. „Ahoj Justin," dala mu pusu na líce a usmiala sa. „Luna, Emily. Zamávajte tete Susan a dedkovi," nabádala som ich, keď sme sedeli v aute. Zodvihli malé rúčky a mávali nimi. So slzami v očiach som zamávala otcovi a Susan poslednýkrát a potom mi zmizli pred očami.

Ahojte :) dúfam že sa páčila...trochu taká emotívna ale tak aj také musí byť :) ďakujem za to že ma neustále podporujete a veľmi si to vážim 😊❤ LOve Y❤U GUys!❤-Katherine