He saved us [JBFF SK]

Part 10. "Dad, wake up"

V minulej časti:Zakrylasom sa a zatvorila oči. Susan ležala medzi nami a spokojneodfukovala.

Budem jej to musieť povedať. To s mamou, nechcemjej dávať zbytočné nádeje.

Zobudila som sa uprosted noci, teda vlastne skôr nadránom. Išla som do kúpeľne a prezliekla som sa do pyžama,vzhľadom na to, že rifle, ktoré som mala na sebe, neboli veľmipohodlné. Ľahla som si späť, ale potom som sa zobudila znovu a touž som nedokázala spať. Okolo piatej, vonku bola ešte tma a jasom už v tej posteli nedokázala vydržať ani o sekundu naviac.Pripadala som si, ako keby na mňa všetko padalo, ako keby sa machystali tie štyri steny, ktorými som bola obklopená, rozdrviť.Potrebovala som ísť von na vzduch. Potichu som vstala z postele,zobrala som do ruky tenisky a pomaličky som sa vyparyla z izby abysom nikho nezobudila. Opatrne som za sebou zatvorila dvere a vnajväčšej tichosti som sa zakrádala po tmavej chodbe smerom doobývačky. Z gauča som zobrala deku, ktorá vypadala veľmi teplo.Obula som si tensky a vyšla som zadnými dverami von. Rozprestieralasa tam drevenná terasa s veľkým letným grilom, stoličkami,hojdačkou pre štyroch, no mne oči spadli na altánok, ktorý stálskoro v strede záhrady a išlo sa k nemu po malom kamenom mostíku,ktorý viedol cez malý potôčik, pretekajúci touto úžasnouzáhradou. Prešla som mostíkom a sadla si v altánku do pohodlnéhokresla, na ktorom bola prehodená biela kožušina. Posadila som sadoň a zakryla sa dekou, keďže vonku bola zima, striaslo ma avydýchla som obláčik pary. Zatvorila som oči a premýšľala somo tom, ako poviem Susan, že mama po nás nepríde. Ako to vysvetlímštvor ročnému dieťaťu? Ako môže byť život taký krutý,nevyrastá s otcom, len s mamou, sestrou a maminim trafenýmpriateľom. A teraz jej zomrie mama. Zahryzla som si do spodnej perya z očí sa mi vykotúľala jedna horúca slza a pustila sa dolu pomojom studenom líci. Otvorila som oči a zapozerala sa na nebo. Eštestále bolo úžasne tmavomodré, až čierne, obsypané miliardamihviezd. S otcom som milovala pozerať sa na hviezdy. Len tak sme cezleto ležali na balkóne a sledovali hviezdy. Pamätám si, že mamamala čo robiť, aby nás dostala dnu. Spomínam si dokonca aj na to,ako som si raz na balkón vytiahla matrac z postele aj s perinami,pretože som milovala spať pod holým nebom. Mama mala potom asi takhodinovú prednášku o tom, ako môžeme vonku prechladnúť, aj keďbolo leto a noci boli príjemné. Viem, že jeden večer, sme išli sotcom na tajnáša, tak aby o tom mama nevedela. Pousmiala som nadtouto spomienkou.

„Oci, vstávaj," stála som pri posteli v spálnimojich rodičov a snažila som sa čo najtichšie zobudiť otca tak,aby sa nezobudila mama.

Sedeli sme potom do rána na balkóne na deke avankúšoch a sledovali sme hviezdne nebo a jedli pri tom popcorn azapíjali ho colou. 

Sú to tie najkrajšie spomienky na otca, akémám. Veľmi ma mrzí, že Susan také nidy mať nebude. Keby vtedyod nás neodišiel, mohli sme spolu žiť ako jedna úžasná rodina.Chodievali by sme stanovať, pretože otec prírodu miloval. Mama bynás nútila zdravo sa stravovať a otec by nám dovolil aj nezdravéjedlo. Zobral by nás aj do Mc Donaldu, ako brával aj mňa.Chodievali by sme spolu na lyžovačky a večery by sme trávilispolu v džakuze a sledovali by sme hviezdne nebo. Bolo by nám spolusuper, keby to nepokazil. Nebyť jeho, mama nie je mŕtva a nič ztoho čo sa stalo, sa nemuselo vôbec stať. Nenávidím ho za to, čonám spravil. Že ma opustil. Že ma tu nechal, odišiel a viac somho nevidela, že sa ani neozval.

„Čo tu robíš?" vytrhlo ma z mojich myšlienok.Otočila som havu za hlasom. Jason. „Sedím, rozmýšľam,"povedala som a mykla plecami. „Takto skoro ráno? Normálni ludia otakomto čase spia," povedal a zachechtal sa. „Nechcem byť zlá,ale aj ty tu si a je päť hodín ráno. Znamená to, že nie smenormáni?" opýtala som sa s nadzdvihnutým obočím. Jason siprešiel rukou po tvári, pousmial sa a krútil pri tom hlavou.„Nemohol som spať," povedal a mykol plecami. Posunula som sa aurobila mu v kresle miesto. Sadol si ku mne a ja som ho rovnako akoseba, prikryla dekou. „Nad čím rozmýšľaš?" opýtal sa maJason a ja som sa pomrvila aby som stále videla na nebo, aj keď sahviezdy pomaly vytrácali. Uložila som sa mu na hrudi a zavrela somoči. „Stále neviem, ako poviem Susan to čo sa stalo s mamou,"povedala som pridusene. Rozmýšľať o tom, mi nerobilo takýproblém, ako sa o tom s niekým rozprávať. Nič nepovedal.Nemusel. Namiesto toho ma pohladil po vlasoch. „Vieš, že som tustále pre teba," pošepkal a pobozkal ma na čelo. „Viem,"povedala som a zachvela sa pri tom. Jason vyhľadal moju ruku a keďju našiel, pevne ju stisol. „Ďakujem za všetko, čo ste pre mňaurobili, ale nebyť teba, asi som aj so Susan spolu s mamou na trochuinom mieste," zamrazilo ma pri tejto myšlienke. Nechcela sompremýšľať o tom, čo by bolo, keby nebyť Jasona. „Nerozmýšľajo tom viac prosím," povedal potichu, akoby si to nechcel anipredstaviť, a pritom som od toho nebola ďaleko. „Nikdy ti nebudemmôcť oplatiť to ako si ma zachránil, čo všetko si mi dal aponúkol. Čo si pre mňa spravil a pritom si vôbec nemusel," užsom to nechcela v sebe viac dusiť a tak som zo seba dala všetkovon. Triasla sa mi spodná pera, horúce slzy mi tiekli po studenýchlícach a kvapkali na deku. Stále som pritom sledovala hviezdnenebo, ktoré sa menilo na menej hviezdne každou minútou, ba ajsekundou. Stále som ho sledovala, ako sa pomaly vytrácala táprekrásna tajomná tmavomodrá až čierna farba a obloha začínalanaberať fakrbu slnka. Oranžovo-červeno-žltú. Chcela som hovidieť, východ slnka. „Nepotrebujem aby si mi niečo vracala.Chcem len vedieť, že ste so Susan v poriadku a nič vám nehrozí,"povedal a mykol pri tom plecami. „A preto ma trochu mrzí, to čosa túto noc stalo," zbystrila som sluch. Žeby mi tu konečneniekto prezradil, ako to s ich biznisom funguje a prečo som skoroumrela od strachu, že mňa alebo Susan niekto zabije? „Nemali smeto ťahať domov, hlavne nie, keď sme vedeli, že ste u nás.Predtým by s tým nebol problém, proste by sme sa ich zbavili avšetko by išlo ďalej, ale túto noc to bolo iné," povzdycholsi. Naďalej som sledovala oblohu a čakala kým výjde slnko spozamraku. Akoby ma mohlo vyliečit zo všetkého, čím si prechádzam,čo prežívam. Ako keby ma mohlo uchrániť od tohto sveta, plnéhozlých ľudí, strachu a bolesti. Mohlo by ma opäť urobiťšťastnou? Zachránia ma jeho teplné slnečné lúče, alebo ma lenpohltia hlbšie, a nepomôže mi už nik. „Obchodujeme so zbraňami,ale dnes sa stalo niečo, čo nik z nás nečakal," pevnejšie mistisol ruku. „Pýtali sa na vás," povedal a veľmi hlasnoprehltol. Musím sa priznať, oblial ma smrtelný pot. Nevedela somsa nadýchnuť. Cítila som závrať. Obloha sa mi rozmazávala astažka som dýchala. Počula som svoj hlasný dych a zvuk môjhobijúceho srdca. Mala som pocit, že každú chvíľu buď odpadnem,alebo zinfarktujem. „Ronnie?!" počula som ozvenu v svojej hlave.„Ronnie!" ozvalo sa zas. Zatvorila som oči a potom som ich znovaotvorila. Ozvena prestala, tiež už som nevidela rozmazane a všetkobolo zasa normálne. Nadýchla som sa. „V pohode?" opýtal sa maJason. Prikývla som. „Keď nechceš.." „Hovor, chcem tovedieť," prerušila som ho, keď som konečne upokojila svoj pulz.„Neviem ako, ale vedeli o tebe a Susan. Keď sa opýtali, kde ťaschovávame spolu so Susan, Justin sa neovládol a vpláli jednému znich guľku rovno do hlavy," povedal a stále mi pevne stískalruku. Justin? Prečo by to robil, veď ma nemá rád. „Konal bezrozumu, tým pádom ten druhý nemohol zostať na žive," povedaljednoducho, bez okolkov. Neviem, ako sa mohli pýtať na nás. Veďsotva niekto o nás vedel, že vôbec existuejeme, nie aby nás ešteniekto hľadal. Jediný človek by nás mohol hľadať. Teda vlastnedvaja, ale o jednom som si nie celkom istá, pretože nevie, žeSusan existuje. Áno hovorím o otcovi, ale keby boli tí chlapícijeho, možné je všetko. Potom je tu ešte Tom, ale to sa mi príližnezdá. Dosť! Už stačí. „Sľubujem, že nedovolím, aby sa vámniečo stalo," pošepkal. Sľúbil mi to, ako pred pár rokmi otec.„Mali by sme ísť dnu," rozhodol Jason a postavil sa z kresla.Prikývla som, postavila sa a zobrala deku, ktorú som predtým našlav obývačke na gauči.

Ahojte...v prvom rade sa chcem ospravedlniť, že časť nebola vyše troch týždňov. Ale bol koniec školského roka, potom som bola preč a teraz som mala týždeň zaracha..takže dúfam, že sa moc nehneváte a že sa vám časť aspoň trochu páčila :) Votes&Koments LOve Y♥U GUys!-Katherine