He saved us [JBFF SK]

Part 52. "Thank you"

V minulej časti: „Luna,Emily. Zamávajte tete Susan a dedkovi," nabádala som ich, keď sme sedeli v aute. Zodvihli malé rúčky a mávali nimi. So slzami vo čiach som zamávala otcovi a Susan poslednýkrát a potom mi zmizli pred očami.

Vrátili sme sa domov. Kde som strávila veľa času s novými ľuďmi. Kde sa môj život, aký som poznala dovtedy od základov zmenil. V jednom dome nás bolo viac ako dosť, ale mne také sardinkovanie nevadilo.Justin sa tiež nesťažoval a Tami si to mega moc užívala. Hlavne dievčenskú spoločnosť. Konečne som mala kamarátku, ktorej som sa mohla vyrozprávať. Jasné, že Jason Lil a Zake ma tiež vždy vypočuli, ale je super mať aj kamošku, ktorá vám rozumie a chápe vás. A taktiež sa jej páčilo, že môže tráviť čas s Lunou a Emily. Dokonca ich pekne rozmaznávala.

Justin sa akurát vrátil z práce, keď sa dievčatá zobudili z poobedňajšieho spánku. Spolu sme ich nakŕmili a potom mi povedal,aby som sa obliekla, zobrala baby, že sa pôjdeme prejsť.

Keďže bolo vonku minimálne tak dvesto stupňov navliekla som na seba šaty a obula si sandálky. Lune a Emily som obliekla kvetované šatky a boli sme pripravený vyraziť. Prechádzali sme sa s princeznami v kočíku pre dvojičky rôznymi parkami, mestom a podobne. Lunu zaujímali vtáky, ktoré sa naháňali po oblohe a kvôli Emily sme zastavovali pri každej kaluži, nakoľko ju nesmierne fascinovala rozvírená voda kolieskami kočíku. Po dvoch hodinách prechádzania sa rôznymi miestami sme konečne zastavili. Justin sa usmieval od ucha k uchu a ja som akosi nerozumela prečo. Naozaj hodnú chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, kde to vlastne sme. Na tom mieste som nebola roky. A nebola som tam, ani keď sme sa vrátili do Kanady. Stáli sme pri maminom jazere. Pri mojom najobľúbenejšom mieste na svete. Ani po tým rokoch, sa tam nič nezmenilo. Jazero bolo stále nádherne modré a tráva stále prirodzene zelená. A nebolo tam ani známky po ľudskej ruke. Nikto to miesto nepoznal? Aspoň mi to vždy tak prišlo. Áno, priznávam, je nesmierne dobre schované za veľkým parkom, a veľmi dlhým a hustým stromoradím.Vždy mi prišlo, že toto miesto bola moja vysnívaná realita, kde som sa chodila ukryť pred tou skutočnou.

„Prekvapenie," usmial sa Justin a pobozkal ma na líce. Prekvapil ma. Moje prekvapenie bolo fakt silné. Nevedela som čo povedať. Pustila som rúčku kočíka a vybrala som sa na miesto, kde som stála a lúčila som sa s mamou. Posadila som sa do trávy, ktorú strapatil jemný letný vánok. Rukami som hladila ohýbajúce sa steblá trávy,ktoré mi príjemne šteklili nohy. „Ahoj mami," na začiatok to asi stačilo. Slová sa akosi vytratili a rozľahlo sa ticho. Za zatvorenými očami bola predstava mojej mami. Ako sa smeje.  Ako je šťastná. Hneď ako som ich otvorila, vypadlo mi z nich zopár sĺz. Ako veľmi mi chýbala. „Chýbaš mi," vydralo sa mi z hrdla. Triasli sa mi pery a tak som ich pevne stisla k sebe. „Ľúbim ťa," slov nebolo veľa, ale myslím, že vyjadrili všetko čo bolo potrebné. Postavila som sa, zotrela si slzy z tváre a vrátila som sa k Justinovi a dvojičkám.

„Viem ako si tu vždy chcela bývať," začal a chytil ma za ruku. Popravde som vôbec nerozumela na čo tým naráža. Emily s Lunou pozorne načúvali a vytriešťali ich veľké oči. „Dúfam, že sa nenahneváš, lebo som sa rozhodol bez teba," nechápala som vôbec nič. „O čom si sa rozhodol bezo mňa? Prečo by som sa mala hnevať?" ozaj hlúpa krava. „Kúpil som tento pozemok, lebo viem, že si si vždy veľmi želala mať tu postavený veľký dom, a rodinu v ňom," usmieval sa od ucha k uchu. Neverila som vlastným ušiam a do očí sa mi od šťastia hrnuli horúce slzy. Vždy som si toto miesto predstavovala s veľkým domom a ozaj veľkou rodinou v ňom. Ale akonáhle som odišla za otcom a Susan na Kanárske, pochytili ma menšie obavy, že sa domov už nevrátim, a že nenájdem žiadneho šialenca, ktorý by do toho so mnou išiel. A predsa mám s takým dve krásne deti. Stojím tu na už našom pozemku s jazerom a obrovskou plochou. „Ani si nevieš predstaviť, aká som teraz šťastná," hodila som sa mu okolo krku, Justin sa zasmial a tuho ma objal. „Ďakujem," pobozkala som ho a usmiala sa na neho. „Nie. Ja ďakujem," pozrel sa smerom k Lune a Emily, ktoré sa usmievali v kočíku a nadšene tlieskali. „Milujem ťa," zašepkala som. „Milujem ťa," pobozkal ma a potom sme vybrali dievčatá z kočíku, aby si trošku natiahli nôžky. Naháňali sme sa a smiali sa. Bola som najšťastnejšia mama na svete a ten deň bol jeden z najkrajších dní, aké som kedy zažila. Asi po hodine šantenia v tráve, hádzania kameňov do jazera a podobných disciplín sme sa rozhodli vrátiť sa domov. Emily aj Luna nám vkočíku zaspali a my s Justinom sme sa aspoň mohli v kľude porozprávať o projekte na dom. Chceli sme to zrealizovať najrýchlejšie ako sa dalo. Bola som taká nažhavená, že sa to ani nedalo.

„Páčilo by sa mi, keby bol poschodový. S presklenými obrovskými oknami, otočenými k jazeru. S hojdačkou pre naše deti a so všetkým možným o čom som vždy snívala," chichotala som sa na svojej „skromnosti". „Hneď môžeme začať s projektom. A tiež sami páči obrovské presklené okná otočené k jazeru. Už teraz viem, že to bude úžasné," usmial sa zasnene.

Hneď ako sme sa vrátili domov, preložila som Emily z kočíku do postieľky a Justin zobral Lunu. Spolu sme sadli za počítač a hľadali sme rôzne firmy a projektantov, ktorý by nám pomohli s naším snom. Teda vlastne mojím. Zopár sme ich našli a tak sme ich začali obvolávať. Nakoniec sme sa dohodli s jedným pánom, ktorý nám sľúbil, že nám pomôže s projektom. Mali sme sa sním stretnúť hneď na druhý deň . Boli sme maximálne nedočkaví. A neskutočne sa mi páčila tá predstava o našom prvom spoločnom dome. S nádherným výhľadom na jazero, s obrovskou záhradou plnou detských atrakcíí, a rozhádzaných hračiek všade naokolo.Veľkou terasou, kde sa zmestí obrovská kopa našich priateľov, a blízkych. Nemohla som sa dočkať, keď tam rozbalím poslednú krabicu, sadnem si unavene na gauč, vyložím si nohy na konferenčný stolík a poviem si: „Vitaj doma,". 

Ahojte :) troška nezáživná časť, ale musela som ju aj tak napísať. Dúfam, že sa vám páčila :) A ešte niečo, rozbieham novú story, keďže sa blížime ku koncu.. Je na mojom profile. "I can not lose you" je to niečo úplne iné, než som doteraz písala, je to s Justinom a ja Dúfam, že si to prečítate, prípadne ohodnotíte a podobne :) Ešte dnes tam pridám ďalšiu mini časť a potom, keď budem vidieť, že sa to oplatí, tak to rozbehnem. :D skúste tam skočiť sa na to pozrieť :) plosíííím :* ďakujem :* LOve Y♥U GUys!♥-Katherine