He saved us [JBFF SK]

Part 47. "B. and T."

V minulej časti: „Dobre Susan. Nechaj sestru nech si ide odpočinúť. Má za sebou dlhý deň," usmial sa otec a zobral Susan do bazéna. S Justinom sme išli po veci do auta a potom do mojej izby, kde som trochu upratala.A potom sme si ľahli do obývačky k telke, jedli sme zmrzlinu a pozerali sme film.

O pár mesiacov neskôr:

Sedela som v obývačke s vyloženými nohami na gauči a pozerala som film. Susan sa vrátila zo školy spolu s Justinom, ktorý ju bol vyzdvihnúť. Ja som dnes nemohla, lebo som bola na prehliadke u lekára. A dozvedela som sa niečo úplne úžasné, už som sa nevedela dočkať, kedy to všetkým poviem. „Ahojte," pozdravila som ich s úsmevom. Justin podišiel ku mne, naklonil sa ku mne bližšie a pobozkal ma, zatiaľ čo sa Susan v predsieni vyzúvala. „Ahojte," povedala Susan, keď prišla ku mne a posadila sa vedľa mňa. „Ako si sa mala v škole?" opýtala som sa jej. „Dobre, a vy ste sa ako mali?" usmiala sa a pohladila ma po brušku. „My sme sa mali super. A musíme vám niečo povedať," usmiala som sa na Justina a na Susan. Obaja čakali so zatajeným dychom, čo im poviem. „Budeš dvojnásobný otec, ja dvojnásobná mama a ty Susan dvojnásobná teta," usmievala som sa jak slniečko na hnoji.V druhom mesiaci mi lekár zistil, že nečakám len jedno dieťa. Povedal mi, že sú tam dve. Pohlavie zatiaľ ešte identifikovať nevedel. „Čo?" neveril Justin. „Dvojičky?" pýtal sa unesene. „No, dvojičky. Aj keď pohlavie ešte nevieme," usmievala som sa na neho. „Takže ty tam máš až dve?" opýtala sa ma Susan s nadšením. Zasmiala som sa a jednoducho prikývla. „Áno, sú tam dve maličké bábätká," povedala som s úsmevom. „Mali by sme im vymyslieť mená," usmievala sa Susan. „Máš pravdu Susan, nemôžeme ich stále volať bábätko 1 a bábätko 2. Budú musieť mať nejaké mená," prikývol Justin. „Mená!Mená! Mená!" vykrikovala Susan a poskakovala pritom po obývačke.

A tak sme celé poobedie strávili v obývačke vymýšľaním mien, pre naše už dve bábätká. Hľadali sme na internete, v knižkách, časopisoch. Hľadali sme niečo, čo by sa nám páčilo všetkým. Dokonca sme listovali v biografiách rôznych hviezd a celebrít, či by sa nám niečo nepáčilo. Susan sa nám to snažila uľahčiť. Behom pár sekúnd mala meno pre jedno z bábätiek. Povedala že jedno z nich bude Bob. A potom sa začala hrozne smiať, až som myslela, že sa každú chvíľu pociká. Susan mi vyhrnula bledomodré tričko a položila jej malú teplú rúčku na vrch môjho rastúceho bruška. Na to miesto, kde by malo byť jedno z bábätiek. Neviem ako vedela, že zrovna tam je jedno z nich. Neukazovala som im fotku zo sona. Potichu som ju sledovala. „Ahoj bábätko B," usmiala sa na svoju rúčku. „Bábätko B?" pýtala som sa zaujato. „B ako Bryan," povedala nadšene. „Nehovorila si pred chvíľou Bob?" pýtal sa tentokrát Justin. „Bryan je krajšie. Bob je ako pre králika," zasmiala sa Susan nadšene. „A čo ak je to dievčatko?" pýtala som sa ja a položila som svoju ruku na tú jej. „Bryane," povedala Susan a mykla plecami, akoby to bola tá najjednoduchšia vec, vymyslieť behom pár sekúnd dievčenské meno od mena Bryan. Ale páčilo sami to. „Páči sa mi to," súhlasila som ja a Justin tiež. „A čo bábätko 2?" opýtala som sa a prešla si rukou o kúsok nižšie, kde by malo byť. „To je jednoduché. Tip," výskala Susan na celú obývačku. S Justinom sme sa nestíhali diviť a tak sme pozerali jeden na druhého, ako to môže napadnúť tak malé dieťa. Keď my sami sme mali problém niečo vymyslieť. „Takže bábätko T?" opýtal sa Justin, aby si bol istý. „Presne tak. Béčko a Téčko," vyskakovala Susan. Súhlasila som ich tak volať. Aspoň kým im nevymyslíme normálne mená. A keďže sme sa s Justinom nevedeli zhodnúť ani na jednom z mnoha, ktoré sme v ten deň prelúskali, zostali sme pri Béčku a Téčku. Obaja sme chceli niečo krásne a jedinečné. Ale každý akosi svojím vlastným spôsobom, a tak sme sa absolútne nevedeli dohodnúť. Na ten deň toho bolo až až a tak sme to s výberom mien pre ten deň vzdali. Predsa len sme mali pred sebou ešte 7 mesiacov.

Večer sme sedeli všetci spolu v obývačke pri telke. Pozerali sme rodinný film. Ležala som s hlavou položenou na Justinových kolenách a nohy som mala vystreté pred sebou. Susan ležala hlavou na mojom o niečo väčšom brušku, aj keď ju otec niekoľkokrát upozornil, aby to nerobila. Bábätkám to nemohlo ublížiť a mne sa páčilo, že sme spolu viac ako doteraz. Myslím viac ako keď som pracovala u Blackovcov a venovala som sa Thomasovi, Lei a Danielovi. Znova sme spolu trávili skoro všetok voľný čas. Otec sedel na druhej sedačke a driemal. So Susan sme sa potichu chichotali a sledovali sme jeho pomaly padajúcu hlavu. Justin bol zažratý do filmu až tak, že pomaly nedýchal.

Film sa pomaly končil a ja som stále nemohla neúnavnú Susan dostať do  postele. Otec sa už dávno pobral do jeho spálne a mne nechal na starosti malú nezbednú Susan, ktorá skákala po celej obývačke a hrala sa na zajaca. „Susan prestaň prosím," povedala som zúfalo. Pravdupovediac, už ma z nej bolela hlava. „Susan mala by si naozaj prestať. Bábätkám to nerobí dobre," snažila som sa ju presvedčiť, aby išla konečne do postele. „Bábätkám?" zastavila sa zhrozene. „Tak ja už nebudem," povedala a sadla si vedľa mňa na gauč. Usmiala som sa sama pre seba a všimla som si Justina, ako drieme. Presne ako môj otec pred pár chvíľami. „Justin," pohladkala som ho po vlasoch. „Zlatko, poď do postele," pošepkala som mu. On pomaly otvoril oči a ako na povel sa postavil z gauča a kráčal hore po schodoch. „Už ideme spať?" pýtala sa ma Susan, keď sme kráčali držiac sa za ruky hore po schodoch. „Áno Susan. už je ozaj veľa hodín a zajtra ráno vstávaš do školy. Musíš už ísť spať," usmiala som sa na ňu a ona len smutne prikývla. Pomohla som jej umyť sa a prezliecť sa do pyžama, pretože aj keď tvrdila, že sa jej nechce spať, ledva videla cez unavené oči. Uložila som ju do postele a ešte som jej zo skrine vytiahla čisté oblečenie na ráno. Aby nebol zmätok. „Dobrú noc Susan," pobozkala som ju na čelo. „Dobrú noc Ronnie," božtek mi vrátila a chytila ma za bruško. „Dobrú noc Béčko a Téčko," povedala a zívla si. „Ľúbim vás," šepkala už so zatvorenými očami a líhala si do postele. Usmiala som sa a prešla si po brušku. Zhasla som jej lampu v tvare polmesiaca a zatvorila som za sebou dvere. V mojej izbe sa svietilo.Justin ležal v posteli a pozeral do mobilu. „Čo robíš?" zvalila som sa vedľa neho na posteľ. „Písal mi šéf. Že ma nemôže nechať pracovať vo firme, keď nebudem nič robiť. A tak zajtra nastupujem do práce tu. V tej istej firme, na tej istej pozícii, akurát v inej krajine," unavene sa usmial. „To je dobré nie? Asi si fakt dobrý, keď si ťa nechal aj keď si mimo krajiny," usmiala som sa pre zmenu ja a zívla som si. Neviem či mi vôbec odpovedal na otázku. Možno aj áno, ale nepočúvala som ho. Položil svoju ruku na moje brušku. Jednu ruku hore, kde je bábätko B a druhú nižšie, k bábätku T. „Ahojte srdiečka. Ako sa máte? Béčko, netlačíte sa tam moc? Tip, poslúcha bratček alebo sestrička?" prihováral sa im takým tenučkým hlasom, ako sa hovorí iba k bábätkám.Potom priložil ucho k môjmu brušku a chvíľu počúval. „Hovoria, že sa majú dobre a nevedia sa dočkať, kedy konečne uvidia ich krásnu mamu," usmial sa na mňa. Dohnal ma k slzám. Bolo to krásne a jasom sa cítila, akoby už z nás bola rodina. Ešte chvíľu sme si vymieňali názory ohľadom detských mien. Potom som zo seba zvliekla tepláky a zostala som len v tričku. Pritúlila som sa k Justinovi a zatvorila som oči. S rukou položenou na brušku som zaspala. 

Dúfam, že sa vám časť páčila. :) Ďakujem za krásne komentáre pri predošlej časti. :) Majte krásne prázdniny. LOve Y♥U GUys!♥-Katherine