He saved us [JBFF SK]

Part 50. "You've made it"

V minulej časti:„Mimochodom, zavolal som Jasona," povedal s lišiackym úsmevom. „Ako to myslíš, zavolal som Jasona?" pýtala som sa neveriacky. „Tak ako som to povedal," zachichotal sa. „To vážne? On príde?"bola som nadšená. Nevidela som ho tri roky a neuveriteľne mi chýbal. „Príde. Už o dva dni. Prekvapenie láska," usmial sa Justin od ucha k uchu. „Ďakujem," pobozkala som ho a potom sme odišli spolu do našej izbe, kde som sa prezliekla do pyžama,pohladila som si rastúce bruško a išli sme spať.

„Grace, Amelia, Emily a Luna?" pýtal sa Jason, keď sedel na gauči v obývačke. „Niečo sa ti nepozdáva?" zodvihla som na neho obočie. „Nie princezná, len sú trošičku zvláštne to je všetko," mykol plecami. „Môžeš k nim nejaké pridať, ak by si chcel," šťuchla som do neho a usmiala sa. „Tak fajn. Ale môže byť hociaké. Súhlasíš?" pýtal so zdvihnutým obočím. „Dobre," usmiala som sa. „A máš už nejaké?" pokračovala som. „Daj mi chvíľu. Počkaj. Myslím, že jedno dobré mám," prešiel si rukou po brade. Napäto som čakala ako keď som sa mala dozvedieť, že som tehotná. „Rebecca," povedal napokon. Bolo pekné. Celkom sa mi páčilo. „Tak fajn. Podaj mi prosím ten papier a pero, nech ho tam pripíšem," usmiala som sa na neho.Pripísala som Rebeccu na papier k ostatným dievčenským menám. A papier som položila na konferenčný stolík, na ktorom som mala vyložené nohy. Jason ma držal za ruku a hladkal mi moje tehotenské bruško. „Vieš, že budeš najlepšia mama v celom vesmíre?"pýtal sa ma so slzami v očiach. „No tak Jason. Neplač prosím.Lebo sa rozplačem aj ja a potom budeme plakať obidvaja a nebude sato dať zastaviť," usmiala som sa cez slzy, ktoré sa mi začali zbierať v očiach. Zotrela som tie jeho a potlačila tie svoje. „Som neskutočne šťastná, že si prišiel. Hrozne si mi chýbal Jason."

„Aj ty si mi chýbala princezná," povedal s úsmevom.

Sedela som na gauči s vyloženými nohami na konferenčnom stolíku a prikrytá dekou. Hrozne mi posledné mesiace tehotenstva mrzli nohy. V telke dávali samé kraviny, takže som bola donútená prepínať kanály každú minútu. Moje obrovské deväťmesačné brucho bolo vážne obrovské. Moja chôdza bola pomalá, váha priveľká a už som sa nezmestila ani do Justinových vecí, ktoré som nosila, keď som svoje neobliekla. Ale všetko to stálo za to. Nič neprekonalo to, ako som sa tešila na naše dve maličké princezné. Áno, dve dievčatká. Justin sa hrozne tešil, ako ich bude rozmaznávať, lebo to budú jeho dve maličké princezné. Tieto naše dve princezničky sa často veľmi hýbali a kopali. Najaktívnejšie boli večer, vtedy sa najviac naťahovali. Radi sme s Justinom sledovali tie pohyby. Niekedy bola vidieť nôžka, inokedy ručička. A to preto, lebo mali málo miesta, keďže boli dve. A Susan to milovala asi viac ako ja a Justin. Veľakrát spala so mnou, len aby to večer mohla sledovať a rozprávať im rozprávočky na dobrú noc. Dokonca im aj spievala. To milovala asi zo všetkého najviac.Pomáhala mi natierať bruško olejčekom proti strijám a vlastne mi pomáhala úplne so všetkým. Všetci sa o mňa nádherne starali. A ja som si to mega užívala.

Justinnám v kuchyni spolu so Susan pripravoval večeru a otec telefonovalv jeho pracovni.

Chcela som im ísť do kuchyne pomôcť, no keď som sa postavila, odtiekla mi plodová voda. Bola som na to pripravená. Veď preto som Justina ťahala na všetky tie prípravné kurzy, ktoré tak nenávidel. A keďže som mala naplánovaný cisársky rez, vzhľadom na všetky moje pobyty v nemocniciach, vedela som, že máme ešte nejaké minúty do plusu. Ale veľa ich nebolo. „Justin?" okríkla som ho a začala som zrýchlene dýchať. „Je všetko v poriadku?" dobehol z kuchyne. Pokrútila som hlavou. „Musíme ísť. Už je to tu," usmiala som sa. Justin zakričal môjmu otcovi, že odchádzame do pôrodnice schmatol kľúče od môjho auta a tašku, v ktorej boli všetky veci potrebné do pôrodnice. Predýchavala som slabé kontrakcie a za Justinovej pomoci som kráčala k autu. Posadila som sa dozadu, keďže dopredu som sa už posledné mesiace nezmestila.Justin hodil moju tašku do kufra a rýchlo naštartoval auto. Ani neviem ako rýchlo sme to zvládli, ale medzitým ako som od vyčerpania zatvárala oči a pomaly ich otvárala, som sa ocitla v nemocnici na vozíku, na ktorom ma viezli sestry. Justin ma držal za ruku celý čas.

Všetko prebiehalo tak ako malo. V poriadku. Dostala som injekciu, aby som necítila rezanie. Tá bola dosť bolestivá, ale nič čo by sa nedalo zvládnuť. Justin stál pri mne aj keď ma rozrezali a držal ma za ruku, aj keď tam byť nemusel. Povedala som mu totiž, že ak nechce, nemusí tam so mnou byť. Ale on ostal. Po pár minútach som počula plač. Detský plač. To bol moment, kedy sa to vo mne všetko zlomilo. Po lícach mi stekali slzy. Bola som šťastná. Bola som mama. A nebola som jediná, komu po lícach padali slzy. Justin plakal tiež. Stal sa z neho otec. Ten najlepší, akého naše malé dve princezné môžu dostať. O chvíľu som plač počula znova. Už boli obe vonku. „Zvládla si to," pobozkal ma šťastný Justin.Prikývla som a utrela mu slzy. Nevnímala som nič iné, len mňa a jeho. A ten detský dvojnásobný plač z vedľajšej miestnosti.Moju rodinu. Bola som hrozne nedočkavá. Chcela som ich obe vidieť a mať pri sebe. Chcela som ich držať v náručí. Moje dve princezničky. Po pár minútach ich obe priniesli. Na prvý pohľad boli rovnaké, ale potom som si všimla, že každá má iné oči. Jedna z nich mala Justinove a druhá moje. Inak vyzerali na vlas rovnako. Na maličkých hlavičkách mali ružové čapičky a boli zabalené v ružových dečkách. Ten deň ma urobil najšťastnejšou.

Keď som si trochu odpočinula na izbe, znovu nám ich priniesli. Spali vedľa seba v prenosnej postieľke a cmúľali si malé palčeky. „Mali by sme im dať mená," pošepkala som. Justin prikývol a opatrne vybral jednu našu dcérku z prenosnej postieľky a podal mi ju. Obaja sme si ju prezerali a premýšľali sme. „Luna. Bude to Luna," povedal Justin. „Vážne?" neverila som vlastným ušiam. „Viem, ako sa ti to meno páčilo. Bude to Luna," usmial sa na mňa. „Chcem, aby mali aj druhé mená," povedala som Justinovi.„Fajn. Tak nejaké vyber," usmial sa. „Rebecca," zhodnotila som. „Odkiaľ máš to meno?" pýtal sa. „Prečo. Nepáči sa ti?" nerozumela som prečo sa chová tak divne, ohľadom mena,ktoré navrhol Jason. „Nie. Len ma zaujíma odkiaľ ho máš," povedal pokojne. „Jason," odpovedala som mu. „Mohlo ma to napadnúť," zasmial sa. „Prečo?" nechápala som. „Naša mama sa volala Rebecca," povedal Justin a zotrel si pár sĺz z tváre. „Ja, nevedela som. Keď s tým nesúhlasíš, vyberiem iné," nevedela som, že ich mama sa volala Rebecca. „Nie. Páči sa mi ten nápad. Bude pekné mať kúsok mojej mami v malej Lune," usmial sa a pobozkal Lunu na malé čielko. Uložil ju späť do postieľky a vybral našu druhú princeznú. Podal mi ju rovnako, ako predtým Lunu. „Emily," povedala som hneď ako som sa na ňu pozrela. „Emily Grace," doplnil ma Justin. „Páči sa mi to,"súhlasila som. „Milujem ťa," pobozkal ma Justin. „Aj ja teba.Aj naše princezné," usmiala som sa.

Tak čo hovoríte na mená, aké som nakoniec vybrala? Ste spokojní? Ja som si ich zamilovala. ♥Dúfam, že sa Vám časť páčila. :) Ďakujem za vašu podporu. :) Už sme čoraz bližšie a bližšie ku koncu. :) :( LOve Y♥U GUys!♥-Katherine