He saved us [JBFF SK]

Part 16. "Promise"

V minulej časti:Zrýchlenedýchala a potom sa postavila. „Si v poriadku?" pozrela sa smeromku mne. Prikývol som, pričom bolesť ruky pomaly ustupovala.Preložili sme ho na posteľ, zodvihli stôl a popadané papiere.Konečne sme odtiaľ vyšli von.

„Chceš mi tvrdiť, že táto práca vôbec nienebezpečná. Ani trochu. Videla si čo spravil?" rozhadzoval somrukami na chodbe.

Z pohľadu Ronnie:

„Justin, pozri sa, ja viem do čoho som išla a som tuna to, aby som im pomohla. Nie aby som ich súdila," povedala somoprela som sa o stenu. „Je nebezpečný," znova rozhodil rukami.Prevrátila som oči. „Neprevracaj na mňa očami!" vykríkol. Ato som si myslela, že sa zmenil. Vôbec nie. „Nekrič," povedalasom a sledovala som ho očami. „Čo?" zatváril sa nechápavo.

„Nie som tvoj majetok. Môžem si očami prevrátiťkedykoľvek chcem. Nepatrím ti Justin Bieber. Nie som ani tvojapriateľka, aby si tu po mne zjapal čo môžem a čo nie,"rozhorčene som hovorila a potom som ho od seba odtlačila a prešlasom okolo neho k ďalším dverám môjho pacienta. „Čo to máznamenať?" pýtal sa a znova rozhodil rukami. Hruď sa mu rýchlozdvýhala hore a dolu. „Choď domov, mám ešte veľa práce,"povedala som a ani som sa pri tom na neho nepozrela. Odomkla somdvere, vošla som dnu a dvere za sebou zatvorila.

Keď som sa poobede vracala z práce domov, zazvonil mimobil. Pozrela som sa na meno volajúceho a prevrátila som očami.Nechala som ho zvoniť, a ďalej som sa venovala ceste predomnou.

Zaparkovala som auto na parkovisku, vypla som motor,pobrala som si veci a išla som dnu.

Veci som odložila, psov som dala na vodítko a vyšlasom s nimi von. Prešla som sa znovu na svoje obľúbené miesto, tamsom ich pustila a sadla som si do trávy.

„Zasa si tu," povedal hlas za mnou. Celá šťastnásom sa otočila a rozbehla som sa k nemu.

„Jason," hodila som sa mu okolo krku a on ma objalrukami. Sadli sme si potom spolu do trávy a rozprávali sme sa.

„Justin bol dnes s tebou že?" opýtal sa ma.Zhlboka som dýchala, hlavu a chrbát som mala opretú o jeho hruď avdychovala som jeho vôňu. Nie je to tak, ako si myslíte. Mám horada, ľúbim ho, ale ako najlepšieho kamaráta, alebo brata. Nieako niečo viac. Ani by som to nedokázala.

Prikývla som.

„Posral to, že?" opýtal sa ma a pohladil ma rukoupo vlasoch.

„Na plnej čiare," povedala som smutne. Čakala somtotiž, že sa zmenil, ale mýlila som sa.

„Vôbec sa nezmenil Jason. Neviem čo som čakala,"povedala som nahnevaná sama na seba.

„Hovor mi o tom. Bol som s ním celé tie roky, čo siho nevidela. Nemusíš mi hovoriť, že sa nezmenil. Viem to. Je tostále ten istý idiot," zasmial sa a ja s ním, aj keď ma tomrzelo.

„Malasom pravdu, keď som povedala, že by sme sa nemali vídať. Nie jeto dobré ani pre neho, ani pre mňa," skonštatovala som. „Počase zabudne, že nejaká Ronnie, existovala," dokončila som azatvorila som oči.

„To nerob prosím. Kto ho bude celé tie roky znovapočvať? Ja už mu nechcem odpovedať na jeho otázky. Nie že bysom o tebe nerád rozprával, ale je to otravné," povedal Jason aja som vypleštila oči. Otočila som hlavu k Jasonovi a nevedelasom, čo mám povedať.

„No čo tak pozeráš? Je to tak, celé tie roky somnič iné nepočúval len otázky o tom ako sa máš a čo je stebou. Vieš čo sa ma opýtal, keď som prišiel domov, práve preddesiatimi minútami pred tým ma skoro sprešovalo auto. Neopýtal sama či som v pohode, ale ako sa máš. Rozumieš?" rozhadzovalrukami okolo seba.