DOTYK ZLA

8.

Eris sa okamžite premenil na tieň a premiestnil sa za mňa. Had zastavil až tesne predo mnou a skúmal ma. 

,,Nerob si zo mňa štít," zavrčala som na Erisa a urobila som maličký krok dozadu.

,,Nehýb sa a opatrne k nemu natiahni ruku. A žiadne prudké pohyby!" Ignoroval moje slová a miesto toho mi radil, čo mám robiť.

Rozhodla som sa ho poslúchnuť a opatrne som k nemu natiahla svoju ruku, ktorá sa celá triasla.

,,Pozeraj mu priamo do očí a neodvracaj pohľad," ozval sa po tichšie, pri mojom uchu.

Pozrela som mu do zlatých očí s natiahnutou rukou k nemu.

Had na mňa pozrel a potom ku mne natiahol hlavu. Chcela som zaspätkovať, ale zabránila mi v tom nejaká tvrdá stena. Takmer som spadla z nôh a už-už som sa lúčila so životom, keď mi len ovoňal mi ruku. Srdce mi narážalo do hrude a jeho tlkot sa niesol prázdnou chudobou.

,,Vitaj princezná. Ako ti pomôžem?" Ozval sa mi v hlave neznámy hlas. Na tele sa mi objavili zimomriavky.

,,Čo je v tejto chodbe, ktorú očividne strážiš?" Spýtala som sa ho hľadiac mu do očí, ktoré vyzerali ako tekuté zlato.

,,Niečo, čo tam má byť už navždy. Niečo, po čom vás spoločník túži.
Niečo, čo mu bolo kedysi odcudzené a už nikdy by nemalo byť vrátené."

,,Môžeš mi povedať, čo to niečo má byť?"

,,A prečo vám to nepovie on? Vie, že ho nevidím, ale cítim ho tu. Cítim ten pach na kilometre."

,,Eris, po čo vlastne ideme?" Spýtala som sa ho s nádejou, že mi to už konečne povie.

,,Postaraj sa len o to, aby sme sa tam mohli dostať. To je tvoja robota."

,,Čo mám urobiť pre to, aby som tam mohla ísť?" Spýtala som sa hada.

Had pokrútil hlavou. ,,Mám rozkaz zabiť každého, kto sa tam dostane. V tom momente mi nezáleží akú máš v sebe krv. Byť vami sa otočím a odídem odtiaľto."

Nahlas som preglgla. Dokáže ma zjesť na jeden hlt. On je obrovský a ja som malá. Zjedol by ma, ako nič.

,,Prosím. On...Povedal mi ak ho tam nedostanem, že vyvraždí celú kráľovskú rodinu," vzlykla som tak nahlas až sa to roznieslo celou chodbou. ,,Straší ma počas spánku. Hrabe sa mi v šatníku, rozbíja mi nábytok a iné ďalšie veci."

Had vykrútil hlavu do stany a pozrel na mňa. ,,Chce po tebe príliš veľa," povedal mi nebezpečným tónom, z ktorého sa mi roztriasli kolena.

,,Prosím," znova som vzlykla a tentokrát som aj spadla na kolená. ,,Prosím, pusť nás tam. Sľubujem, že nikomu nič nepoviem," prosila som.

,,Nie a teraz zmiznite, kým som ešte milý," povedal ostro.

Erisové telo sa objavilo hneď predo mnou. ,,Pusť ma tam. Dobre vieš, kto som, a že to, čo tam je skryté patrí mne," zamračil sa na hada, ktorý si ho prezeral ako malého bezvýznamného chrobáka.

,,Povedal som, aby ste zmizli!" A s tými slovami mu z papule začali šľahať obrovské oranžové plamene.

Z úst sa mi vydral pridusený výkrik, ktorý sprevádzal Erisové zavrčanie. Zdrapil ma za predlaktie a potiahol k nemu. Čakala som, že ma tie plamene zasiahnu, no nestalo sa. Narazili do bubliny, ktorú okolo nás Eris vytvoril. Žeby bol čarodejník?

,,Budeš musieť okolo neho prebehnúť, čo najrýchlejšie," povedal mi bez náznaku emócii. 

,,A čo ty?" Spýtala som sa ho.