DOTYK ZLA

29.

Prebudila som sa vo svojej posteli s miernou bolesťou hlavy. Stále som bola strašne unavená a ubolená. Absolútne som nevedela z čoho.

,,Konečne si hore," ozvalo sa od dverí.

,,Rosalie," vydýchla som. ,,Takmer som dostala infarkt."

Zasmiala sa a vykročila ku mne tým svojim ladným krokom, ktorý som u nej vždy obdivovala.

,,Dvakrát hádaj, kto ma sem poslal, aby som ťa zobudila," posadila sa na opačný koniec postele.

,,Eris?" Zdvihla som sa na lakte.

Prikývla. ,,Žiada si tvoju prítomnosť po jeho boku. Asi mu tam chýbaš," žmurkla na mňa.

Do líc sa mi nahrnula červeň pri spomienke na to, ako ma pobozkal. Bože.

,,Arwen? On..sa ti páči, však?"

Okamžite som začala krútiť hlavou. ,,Nie, nie, nie. Eris sa mi vôbec nepáči, nie je to môj typ." No bola to skutočne pravda?

,,Aha," odvetila sucho a vstala. ,,Prosím ťa choď sa už prezliecť, pretože mi inak odtrhne hlavu."

✮

Sedela som vedľa Erisa a z druhej strany sedela Eloria, ktorá na sa na mňa čudne pozerala, ale keď videla, že hľadím aj ja na ňu, okamžite sklonila hlavu a začala sa zaujímať o svoju praženicu.

,,Zajtra ráno sa môžete vrátiť domov," prehovoril Eris a vložil si do úst lyžičku s nejakým divno vyzerajúcim jogurtom.

,,Vážime si vašu štedrosť, Eris. Na oplátku budete u nás kedykoľvek vítaný," ozval sa môj otec, ktorý sedel oproti nemu.

,,Možno si ešte urobím niekedy zastávku v Elvene, no po tom, čo som spôsobil sa mu budem radšej vyhýbať," posledné slová takmer zamumlal.

Moja mama sa naňho zamračila. ,,Nie je to tvoja chyba," odložila príbor. ,,Aj tak sme chceli prerobiť nejaké časti a teraz na to aspoň máme dôvod."

,,Zajtra môžete odísť všetci, teda okrem Rosalie," pozrel na ňu.

Moja sestra sa okamžite rozkašlala. Julien sa uškŕňal a zľahka ju pobúchal po chrbte.

,,P-Prečo?" Dostala zo seba pomedzi kašeľ.

,,Budem potrebovať tvoju pomoc. Hneď, ako to vybavíme, budeš doma. Sám osobne ťa tam dopravím," žiarivo sa na ňu usmial a dokonca aj žmurkol. Rose sa začervenala a sklonila hlavu.

Pichlo ma pri srdci, vidličku v ruke som zovrela silnejšie a mala som chuť si odvrknúť.

,,Nechceš ju ešte aj odniesť do postele?" Zašomrala som, čo najtichšie, aby ma nikto, ale nikto nepočul.

Bohužiaľ počul.

Nepočul ma len Eris, ale aj všetci tu prítomný. Od každého som si vyslúžila nepekný pohľad, okrem Rosalie. Tá sa tvárila šokovane.

Prudko som odsunula stoličku a vstala som od stola. Bez slova som rýchlo vyšla z jedálne plná trápnosti.

,,Hlúpa, hlúpa, hlúpa!" Opakovala som stále dookola. Mala som sto chutí si vyšklbať všetky vlasy.

Povedala som, že Eris sa mi nepáči, tak prečo teraz žiarlim na svoju vlastnú sestru?

Všetci chcú typ ženy, ako je Rose. Dobré srdce, pekná tvár. A potom obyčajné, ako som ja nikto nechce.

,,Čo to malo znamenať, Arw?" Prehovoril zachrípnutým hlasom Boh temnoty, ktorý sa nečakane zjavil po mojom boku.

,,Prečo si tu?" Ignorovala som jeho otázku.

Otočila som sa mu tvárou. Jeho výraz ma zarazil. Vážne sa teraz šibalsky usmieval?

,,Odišla si odtiaľ naštvaná, miláčik. Mám rád, keď vystrkuješ pazúry a chceš ma najradšej zabiť." Uhladil si vlasy.

To gesto mi prišlo nesmierne sexy. To, ako si prešiel prstami cez vlasy a trochu ich uhladil. Páčil sa mi pohyb jeho ramien, to, ako sa mi napli bicepsy...Oh!

,,Poď so mnou," prehovoril zrazu a chytil ma za ruku. ,,Niečo ti ukážem."

✮

Stáli sme na balkóne a s otvorenými ústami som čučala na prírodu okolo. Videla som fontánu aj lavičku, na ktorej som s Eloriou sedela.

,,Vedel som, že z toho budeš hotová," zaškľabil sa a oprel o zábradlie.

,,Už si sem vzal aj Rosalie?" Nemohla som si odpustiť.

Pokrútil hlavou a usmial sa. ,,Toto je obľúbené miesto pokiaľ nemám chuť byť v pracovni. Vieš o tom len ty a Eloria."

,,Aha."

,,Arwen," chytil ma za ruku a otočil ma tvárou k sebe. ,,Ani nevieš, ako sa mi páči, keď žiarliš, ale nemusíš žiarliť na vlastnú sestru. Vždy som preferoval blondínky a vždy aj budem."

,,Ja som to tak nemyslela. Bola to len prehnaná reakcia, nič viac v tom nehľadaj," odvrátila som pohľad a opäť som kukala na okolitú prírodu.

Eris sa oprel vedľa mňa. Lakťami sme sme dotýkali.

,,Kľudne by sa tu dalo urobiť pár obytných domov pre férov," povedala som. ,,Určite by sa im tu páčilo."

,,Vždy to bolo mojim snom. Vždy som túžil vybudovať niečo vlastné, ale moji súrodenci ma prenasledujú čím ďalej viac a ja som už stratil chuť aj vieru v to, aby tu niečo vzniklo."

Premkol ma smútok. Musí byť strašné, keď sa ho vlastný súrodenci snažia zničiť. Nedokážem si predstaviť, ako by som sa tvárila, keby mi chce ublížiť niekto z mojich blízkych.

,,Keď toto všetko skončí, môžem sa vrátiť domov?" Spýtala som sa.

,,Chcela by si ma opustiť?"

,,Chcela by som žiť život, ktorý som mala predtým," zašepkala som.

Povzdychol si. ,,Nebudem ťa tu držať na silu, Arwen. To naše prvé stretnutie nedopadlo tak, ako som plánoval. Urobila si si o mne obraz, ktorý nebol alebo stále nie je najlepší a chcem to zmeniť. Nikdy som sa ti neospravedlnil za tú facku, ktorú som ti dal," odmlčal sa. ,,Prenasleduje ma to, ako som ťa udrel. Nikdy som nechcel udrieť ženu a štve ma, že, keď sa to stalo, schytala si to pravé ty. Mohla by si mi prosím odpustiť?"

,,Ale ja som ti už odpustila," vydýchla som.