DOTYK ZLA

35.

Dni plynuli ako voda.

Od poslednej udalosti uhlo už osem dní a taktiež aj od snahy získať zrak mojej sestry.

Stále bola slepá.

Sabrina skúšala všemožné lektvary či kúzla, no zrak sa Rose stále nevracal.

Sedela som na zemi. Hlavu som mala zaklonenú a snažila som sa lapiť dych. Niekoľko dní už trénujem s Julienom alebo Erisom, ale ten skoro stále nemá čas.

A Toran? Ten sa pred troma dňami rozhodol, že ide domov. Snažili sme sa ho tu ešte chvíľu držať, no bol pevne rozhodnutý sa vrátiť späť aspoň na otočku. Sľúbil nám, že sa hneď vráti, pretože nás vraj nechce opustiť.

,,Už mám dosť," dostala som zo seba zadýchane. Pot mi stekal snáď všade, kde sa dalo. Niekto by si mohol aj dať vedieť, že som spadla do vody.

,,Ešte popracujeme na tvojej kondičke," žmurkol na mňa a odložil meč.

,,Ty ma úplne zmorduješ," zamrnčala som zničene.

,,Mám otázku," sadol si vedľa mňa. ,,Chcem Eloriu zobrať von, ale neviem kam. Nepoznám to tu nejak úžasne."

Kútiky úst sa mi roztiahli do širokého úsmevu. Vedela som, že sa Julienovi páči a bodaj by nie! Eloria bola prenádherná. ,,Vezmi ju niekam do prírody. Preč odtiaľto. Napríklad v Elvenských záhradách by sa jej veľmi páčilo."

,,Chcem ju zobrať niekam, kde budeme sami a nebudu nás sledovať rodičia sledovať ďalekohľadom z okna," zamračil sa.

,,Tak potom ju vezmi niekam, kde ešte možno nebola," zamyslela som sa.

Povzdychol si. ,,Také miesto neexistuje, Arwen. Určite má prekutraný každý kút sveta vzhľadom na to, ako dlho tu už je."

,,Viem, že niečo originálne vymyslíš, Julien," usmiala som sa.

✮

,,Pripravená na zajtrajšok?" Spýtal sa Eris a posadil sa oproti mne na stoličku.

,,Neviem. Cítim sa akoby som sa len začala pripravovať včera."

,,Arwen, mala by si si oddýchnuť a prestať trénovať. Trénuješ už osem dní a tvoje pokroky sú úžasné. Málokomu sa to podarí tak výrazne zlepšiť," chlácholil ma.

,,Nechcem, aby sa opakovalo to, čo sa stalo Rose. Mala som ju, predsa chrániť, Eris. Rodičia ma zabijú ak sa to dozvedia," zašepkal som. Ruky som pevne zvierala do pästi a ani som si to neuvedomovala.

Chytil moje ruky do svojich. ,,Ale to nie je tvoja chyba, miláčik. Ty za to nemôžeš, a ak si to neprestaneš vyčítaš tak," zasekol sa.

,,Tak?" Nadvihla som obočie. ,,Tak, čo urobíš, Eris?"

Lišiacky sa uškrnul. ,,Nuž, Arwen. Myslím si, že by som sa nebránila tomu, čo by som ti spravil."

,,Prečo si to myslíš?" Zložila som ruky na hrudi.

,,Pretože ťa poznám, miláčik," žmurkol a na perách sa mu objavil slabý úsmev.

,,Usmievavý Eris sa mi páči viac ako ten večne zachmúrený výraz." Podoprela som si hlavu rukami a zahľadela mu do očí.

Hlavu naklonil na bok. ,,Stále som ti ešte neukázal, čo cítim, Arwen." Pomaličky prešliel až ku mňe a otočil ma tvárou k sebe.

Nedočkavo som čakala na to, čo urobí.

Sklonil hlavu, priblížil sa ku mňe a medzi nami zostala tak malá medzierka až som pochybovala, že tadiaľ prejde vzduch.

,,Mám ťa moc rád, princezná." Nedal mi priestor na žiadne slovo. Pritlačil svoje pery na moje, a tak ma donútil poskytnúť.

Náš bozk bol ako spojenie našich duší.

Neviem, ako dlho to trvalo, no mne to prišlo ako celá večnosť.

,,Tak čo, Arwen. Znova som ti ukázal, čo k tebe cítim," zašepkal, keď sa odtiahol.

Ak by som sa v tejto chvíli mala rozhodnúť či on alebo Elven, myslím, že bola jasná.

,,Eris," zachrapčala som.

Ukazovák mi pritlačil k perám. ,,Pst, kráska. Teraz nie je čas na slová. Teraz je čas na činy." Vzal ma na ruky a s úsmevom vykročil dnu.

Hodil ma na svoju posteľ a vyliezol na mňa. Jeho oči svietili ako hviezdy na nočnej oblohe, keď sa ku mne zohol, aby ma pobozkal.

,,Hej! Au!" Zasyčala som.

,,Prepáč, miláčik. Máš moc dlhé vlasy," zaškeril sa a vtisol mi bozk na čelo.

,,Mám sa ostrihať?" Spýtala som sa ho.

Okamžite pokrútil hlavou. ,,Nedovolil by som ti to. Milujem tvoje kučery a milujem to, ako voňajú po jahodách."

Ruky som si zložila pod hlavu a sladko sa usmiala. ,,Chcem tu zostať cez noc."

,,Prečo? Chýba ti v noci moja blízkosť, miláčik?" Uškrnul sa.

,,Máš veľkú a pohodlnú posteľ. To je všetko," vyplazila som mu jazyk.

Úsmev sa mu roztiahol od ucha k uchu. ,,Och, takže posteľ hovoríš? No dobre." Začal ma štekliť ako zmyslov zbavený.

,,Eris, prestaň! Neznášam to!" Chcela som ho od seba odsotiť, no on bol rýchlejší. Jednou rukou uväznil obe moje ruky nad hlavou a neprestával ma štekliť.

,,Prosím, prestaň. Pocikám sa!" Zakňučala som a zotrela som si slzy, ktoré mi vyšli z očí.

Prestal ma štekliť a víťazne sa usmial, akoby práve dostal najvyššiu cenu. ,,No čo, Arwen? Ešte stále tu chceš zostať kvôli posteli?"

Zhodila som ho na bok a rýchlo sa zababušila do periny. ,,Áno."

,,Dobre, miláčik. Ja budem len rád ak tu zostaneš." Usmial sa a strhol zo mňa prikrývku. ,,Ale v mojej posteli budeš spať v pyžame!"