DOTYK ZLA

46.

Eris

Zúrivo som letel nad lesom a hľadal som Arwen. Cítil som, že som blízko. V kútiku mysle som plánoval, ako zabijem toho, kto tento zvrátený plán vymyslel. Uniesli mi ju z postele a ešte niečo urobili s naším putom. To nenechám len tak.

Krídla som mal ubolené. Už to bolo dlho, čo som naposledy letel takú diaľku. Nechcel som si ich zničiť, no Arwen zachránim.

Pozeral som pod seba a hľadal som jasne bielu hlavu, ktorá bola v nedohľade. Srdce ma bolelo každým kilometrom viac od strachu o svoju vyvolenú.

,,Eris!"

Započul som slabý krik a okamžite som zastal. Pozrel som dole pod seba a uvidel ju ležať na zemi.

,,Arwen," klesol som k nej na zem a slabo ju pohladil po oškretom líci. Zasyčala od bolesti. Jej telo bolo sama odrenina a modrina.

,,Dostaň ma preč, prosím," hlas sa jej zlomil. Z oči jej vytryskli slzy a mňe puklo srdce.

Bola tak krehká! Nechcel som jej ublížiť, no potreboval som ju dostať do bezpečia svojho domova, aby som ju mohol ochrániť.

Poľahky som ju vzal do náručia a pobozkal som ju na čelo. ,,Už budeš v poriadku, láska. Neboj sa."

,,Otrávili ma, Eris," zašepkala pomedzi vzlyky a ja som naprázdno otvoril ústa. Ruky si sotva obmotala okolo môjho krku. Hlavu si položila na moje rameno a z jej očí vychádzali slzy, ktoré mi máčať kabát.

Pobozkal som ju na temeno hlavy. ,,O chvíľočku sme doma. Všetko bude v poriadku, miláčik. Už bude dobre."

Rovno som nás premiestnil k sebe domov a položil ju do svojej postele. Jej telo bolo nebezpečne studené, a preto som ju zabalil do perín.

Behom sekundy som zalarmoval všetky žijúce bytosti v mojom dome. Alma s Alvou šli po Sabrinu, ktorá tu mala byť, čo najskôr a všetkým ostatným som povedal, aby priviedli Eloriu.

Jej liečivé rastliny boli jediná záchrana, pred tým než príde Sabrina. Nemohol som dopustiť, aby sa Arwen niečo stalo. Do prdele! Mal som s ňou veľké plány! Nemôžu mi ju predsta len tak zobrať.

,,Eris, strašne to bolí!"

,,Musíš vydržať, Arwen," pohladil som ju po bielych vlasoch.

Z oči jej vypadla ďalšia slza a jej telo sa opäť zmietalo v kŕči. Ten pohľad ma ničil. Bolelo ma vidieť ju v takom stave.

,,Je to, akoby mi to drvilo kosti a všetky vnútornosti zároveň. Strasne to bolí! Pomôž mi, prosím!" Vzlykla a pretočila sa bok. Na spodnej pere mala zaschnutú krv.

,,Musíš to ešte vydržať, miláčik. Si silná a zvládneš to," zašepkal som jej do ucha a pobozkal ju na čelo.

,,Už nevládzem, Eris. Neviem, čo ma bolí viac. Či zrada mojej sestry alebo ten jed, a možno oboje, no zožiera ma to!" Z úst sa jej vydral bolestivý ston. Chytila ma za ramená a zaryla do nich svoje nechty. Kde je Eloria s tou bosorkou dopekla!

,,O chvíľu už bude dobre. Ten jed z teba dostaneme."

Arwen bola veľmi krehká bytosť. To, že znášala takú bolesť dokazovalo jej ohromnú silu, ktorej som nechápal. Nikdy som nevidel žiadnu bytosť, ktorá by mala tak silného ducha ako Arwen.

Unavene klesla na chrbát. Na čele sa jej leskol pot, no už neplakala. Prerývane dýchala a pozerala do stropu.

,,Som tak strašne vyčerpaná, Eris. Chcem len zavrieť oči a spať," zašepkala a pretrela si oči.

Videl som to na nej. Bola zničená a zranená. Najviac na svete som si želal, aby som jej vedel pomôcť, no nevedel som, ako  ju mám zbaviť bolesti.

,,Miláčik, hlavne teraz mi tu nezaspi, dobre?" Jemne som jej stisol dlaň, aby som jej neublížil.

Eloria sa sformovala priamo v strede miestnosti aj so Sabrinou. Ďakoval som za to Najvyšším bohom, že sa tu objavili.

,,Odíď, Eris. Potrebujeme sa maximálne sústrediť a nechcem, aby si nás tu znervózňoval." Ozvala sa Sabrina a zložila si z pliec hnedý koženný batoh, ktorý vyzeral byť plný.

Po Arweninom líci sa skotúľala slza. Okamžite som jej ju zotrel a dal jej bozk na pery. ,,Hneď, ako skončia, prídem za tebou a už ťa neopustím." Sľúbil som jej.

Sabrina na mňa prísne pozrela a naznačila mi, aby som hneď odišiel. Veľmi neochotne som vyšiel von na chodbu a sadol si na zem hneď pri dverách.

Hlavu som si vložil do dlaní a povzdychol som si. Želal som si, aby to celé skončilo. Chcem s Arwen prežiť celý svoj nekonečný život. Nedovolím, aby mi niekto vzal moje šťastie.

Nikdy.