DOTYK ZLA

13.

Zobudila som sa celá dolámaná. Stále som bola oblečená v tých istých veciach ako včera. Alebo dnes? Je už ďalší deň či ten predtým stále pokračuje?

Priamo predo mnou sa zjavila Alma s Alvou. Od prekvapenia som vykríkla.

,,Dostali sme rozkaz, aby sme vás pripravili," ozvala sa jedna z nich.

Pretrela som si, stále unavené, oči a obdarovala ich pohľadom. Pripravili na, čo?"

Mykli ramenami. ,,Máme vás len pripraviť a odviesť do knižnice. Nevieme prečo. Náš pán má dnes zlú náladu a nechceli sme ho rozčuľovať."

✮

,,Sadni," prikázal mi Eris a ani na mňa nepozrel. Jeho hlas bol ostrý ako britva.

Prižmúrila som oči a posadila sa do kresla oproti. ,,Čo po mne chceš?" Spýtala som sa nie práve najmilšie.

Eris zdvihol pohľad ku mne. Jeho žiarivé oči boli teraz pohasnuté a temné. Pri pohľade na moje šaty mu vystrelil kútik úst do úsmevu. ,,Vedel som, že som vybral dobre," skonštatoval.

Zvraštila som obočie a ruky si prekrížila na prsiach. ,,Čo chceš?" Zopakovala som svoju otázku.

Podoprel si hlavu a oblizol pery. ,,Neprestaneš ma prekvapovať, miláčik. Naozaj si si myslela, že ja a Eloria?" Zasmial sa.

Moje líca horeli hanbou, no neodpovedala som.

Oči sa mu sfarbili viac do fialova a povedal: ,,Keď mi to povedala...Bože! Smial som sa ešte hodinu po tom!"

Do líc mi stúpol rumenec a mala som sto chutí odtiaľ utiecť, ale neurobila som to. ,,Prečo si ma sem zavolal?"

,,Pôjdeme na výlet, Arwen."

Spýtavo som nadvihla obočie. ,,Kam?"

Usmial sa. ,,Severné kráľovstvo. Niektoré veci sa dali do pohybu skôr, ako som čakal. Inštinkt mi vraví, že mám konať. Šiel by som aj sám, ale mám pocit, že ťa budem potrebovať. Verím, že budeš mojim kľúčom k úspechu, Arwen."

Severné kráľovstvo? Nikdy som tam nebola. Vzťahy medzi Severným kráľovstvom a Elvenom sú napäté, no nepochybne hneď, ako ma niekto spozná môj otec sa v momente dozvie, že som tam bola.

,,Neprežijem tam," vážne som mu pozrela do očí. ,,Som z kráľovstva, kde nikdy nebola zima. Nikdy som nezažila pocit, kde ti omŕzajú prsty a všetko ostatné."

Eris sa prehol dopredu a s nefalšovaným záujmom na mňa hľadel. ,,Myslel som na to. Dal som ti ušiť ten najteplejší oblek vôbec. Hoci sa mi páčilo, ako si sa ku mne túlila, keď si mrzla nenechám ťa, aby ti bola zima."

,,Nemyslím si, že to je dobrý nápad. Ak sa môj otec dozvie, že som v Severnom kráľovstve osobne si po mňa príde."

Uchechtol sa a vstal. ,,Nepríde ak sa dozvie s kým si. Tvoj otec je moc slabý, aby sa mi postavil." Do rúk mi strčil obrovskú zaprášenú knihu. Vyzerala, že už si zažila svoje. ,,Strana stotridsať sedem."

Nalistovala som stanu, ktorú mi povedal. Text knihy bol miestami rozmazaný a strany otrhané. Oči som uprela na úhľadne napísaný nadpis, ktorý nebol poškodený.
Bohovia.

,,Bohovia? Vážne?" Prečo mi dal túto knihu? Som snáď na lekcií histórie?

,,Arwen, chcem, aby si prečítala zoznam na druhej strane a sústredila sa ma to, čo budeš čítať," opäť si sadol do kresla. Ruky si položil na operadlá.

Stránku som otočila na druhú stranu. A to bol ten moment, kedy som zabudla dýchať.

Gwen- Boh mrazu
Eris- Boh temnoty
Eloria- Bohyňa prírody
Azara- Bohyňa ohňa
Naill- Boh vetra
Nayda- Bohyňa vojny
Kye- Boh vody
Soliel- Bohyňa svetla