DOTYK ZLA

19.

Julien už odišiel pred niekoľkými hodinami. Eris si ho vzal k sebe do pracovne, kde mu vysvetlil všetko potrebné a potom ho dopravil domov. Ja s Eloriou sme sa už začali pripravovať na stretnutie s mojimi rodičmi.

,,Máš tak krásne vlasy, Arwen!" Rozplývala sa. ,,Tiež by som také chcela."

,,Ty už máš krásne vlasy, El. Úplne k tebe sedia," usmiala som sa do zrkadla a pozorovala som, ako mi predné pramene vlasov zopína vzadu prekrásnou tmavou sponou v tvare mesiaca.

,,Vždy som kútikom duše snívala o bielych vlasoch aké máš ty. Náš brat, Gwen, ma taktiež biele vlasy, ale ani zďaleka nie sú také ako tie tvoje. Jeho vlasy sú chladné ako on sám a oči to samé. Veľmi sa podobáte, ale zároveň ani nie. Ty máš biele vlasy v teplom odtieni a v tvojich očiach nie je ten neznesiteľný chlad, ktorý mi vždy mrazí krv v tele."

,,Presne viem aké to je," pozrela som do jej zelených oči. ,,Môj najstarší brat, Toran, hoci nemá modré oči stále nimi dokáže mraziť. Má chladný a odmeraný pohľad, ktorý ti dokáže privodiť myšlienky, že ťa nemá rád."

,,Máš ešte nejakého súrodenca či iba dvoch bratov?" Vyzvedala.

,,Mám ešte aj staršiu sestru, ktorá mi ťa hrozne pripomína. Obe ste také jemné a nevinné," pousmiala som nad spomienkou na moju sestru.

,,Myslíš, že som jemná a nevinná?" Uškrnula sa, keď mi na krk dala tenký strieborný náhrdelník so zvláštnym príveskom, ktorý nejaký pripomínal symbol.

,,Vyzeráš tak," mykla som ramenami a vstala.

,,Počkaj, keď si oblečieš šaty! Eris odpadne!" Vykríkla šťastne ako dieťa, ktoré dostalo novú hračku, po ktorej tak túžilo.

,,Nemám rada šaty či opätky," priznala som. ,,Vždy to bolo pre mňa utrpenie a nikdy som sa v tom necítila príjemne."

,,Nemusíš sa báť, Arwen. Viem, čo cítiš, pretože to mám podobne s topánkami. Ja, ako Bohyňa prírody radšej chodím na boso, pretože mám tak lepšie spojenie so zemou, ale ak si musím dať topánky, tak iba tie najlepšie z najlepších. Nechcem, aby ma boleli nohy, pretože potom by moje spojenie so zemou nebolo také ako vždy," usmiala sa a odniekiaľ vytiahla čiernu krabicu.

,,Čo to je?" Nedôverčivo som na ňu pozrela.

,,Tie najkrajšie a najlepšie topánky, aké si kedy videla," zachichotala sa a krabicu mi vtlačila do rúk.

Opatrne som zložila vieko krabice a nazrela som dnu.

Eloria neklamala.

Skutočne to boli tie najkrajšie topánky, ktoré moje oči videli. Mám doma asi šesťdesiat párov a žiadne sa tomuto skvostu rovnať nemôžu. Čierne prekrásne topánky na opätku, ktoré vyzerali pohodlne. Ich špička bola špicatá a mali ihličkový opätok. Prstom som jemne štuchla do vnútra topánky. Bola tam koža, ktorá bola mäkučka ako obláčik.

,,Sú krásne," zašepkala som. ,,Ďakujem, Elor."

,,Počkaj, keď uvidíš šaty!" Vyhŕkla a stratila sa za dverami.

Ja som zatiaľ opatrne položila topánky na posteľ a pozrela sa do zrkadla. Vlasy som mala voľne rozpustené iba dva predné pramienky som mala vzadu zapnuté. Vyzerala som dobre, ale nie ani zďaleka tak, ako Eloria.

,,Zavri si oči a otoč sa!" Rozkázala mi, keď vošla chrbtom do dverí.

Otočila som sa a zatvorila oči a čakala. Počula som šušťanie šiat a tiché chechtanie, ktoré ma šteklilo v ušiach.