DOTYK ZLA

44.

Arwen

,,Aké to je byť zradená najbližším
človekom?" Pozerala na mňa cez mreže a usmievala sa.

Mlčala som. Ak by som nebola v situácii v akej som bola, tak by som po nej skočila. Neznášala som ju celým srdcom.

,,Vieš, ako sa musel cítiť Eris, keď ťa nenašiel v posteli? Chudák, musel byť sklamaný," zaškerila sa a ruky si prekrížila na hrudi. Čierny plášť ju zahaľoval všade.

Zaťala som zuby, aby som náhodou nepovedala hlúposť a celé to nezhoršila.

,,Myslela som si, že budeš rozmazlená princeznička, no ten tvoj výskok z okna to celé zničil," povedala. ,,Nikdy som sa nestretla s niekym, ako si ty. Povedz mi Arwen, rada sa hráš so smrťou?"

Nadvihla som obočie, no bola som ticho. Všimla som si, že jej ohnivý a krvilačný lesk úplne zmizol z pohľadu a vyzerala...Normálne.

,,Takže áno."

,,Čo po mňe chceš?" Zavrčala som.

Sadla si na zem hneď oproti mňe. ,,Boli by sme kamarátky, ak by sme každá nestáli na opačnej strane."

,,Tak prečo si na tej zlej strane, hm?" Spýtala som sa.

,,To už nie je tvoja starosť, princezná. Každý sme si vybrali stranu, ktorá nám bola najsympatickejšia a ja som sa rozhodla pre tú zlú." Postavila sa a oprášila si plášť.

Necítila som sa komfortne. Nemohla som sa poriadne hýbať či sedieť alebo ležať tak, ako som chcela. Mala som minimum pohybu.

,,Čo chcete so mnou urobiť? A prečo ma mám na sebe túto odpornosť?" Trhla som okovami.

Oči jej začali opäť horieť ako predtým. ,,Všetko sa čoskoro dozvieš a okovy sú len poistkou, aby si zostala tam, kde si."

Mala som na jazyku milión otázok, ale vedela som, že odpovede by boli v nedohľade. Cítila som v kostiach, že to, čo ma čaká, nebude prechádzka ružovou záhradou.

Bola už takmer preč, stratená vo tme, keď sa ku mňe otočila. ,,Uži si posledné chvíle, Arwen. To, čo ťa čaká ťa neminie. Osud je osud a ten tvoj bude čochvíľa spečatený."

Eris

Zobudil som sa zo škaredého sna. Snívalo sa mi, že sa mi niekto snažil ukradnúť to, čo bolo moje. Snažili sa mi vziať moju Arwen.

Pretočil som sa na bok tvárou k svojej milovanej, no ona tam nebola. Jej strana postele bola studená, čo naznačovalo ze tu nie je už dlhšie.

,,Arwen?" Prehovoril som do ticha a zdvihol som sa na lakte.

Nič.

Nikto mi neodpovedal.

Sadol som si na posteľ. ,,Arwen?" Môj hlas bol hlasnejší, no odpoveďou mi bolo len mlčivé ticho.

To nebol sen..

To nebol sen!

,,Arwen!" Zreval som, ako zviera a v tú sekundu som vybehol z našej komnaty. Len v trenírkoch.

,,Arwen!" Zakričal som z plných pľúc, že som zobudil snáď všetkých.

Nebola tu.

Ona tu proste nebola!

,,Eris? Prečo tu bliakaš o štvrtej ráno?" Z dverí vyšla rozospatá Eloria.

,,Vzali ju. Vzali mi ju priamo z postele!"

Jej zelené oči zažiarili šokom. ,,T-to nie je možné, Eris!"

Klesol som na kolená. Srdce mi bušilo od hnevu aj od strachu o ňu. Nikto sa nebude dotýkať toho, čo je moje. Nikto!

,,Musíme ju zachrániť, Eris! Oni určite vedia, kto to je. Teda, čo bola!" Okríkla ma naštvatá Eloria. Jej líca blčali od hnevu a ruky zatínala v päsť. Veľmi si Arwen obľúbila a nezniesla by, ak by sa jej niečo stalo.

,,Rosalie je preč!" Vyrútil sa z chodby Toran prenasledovaný svojim bratom.

,,Arwen tiež," zavrčala Eloria. Bohyňa prírody bola vždy mierumilovná. Nikdy som ju nevidel takto nasrdenú. Ale nečudujem sa jej. Prekročili všetky hranice a vzali si moju vyvolenú. Nájdem ich, hoci by som mal prečesať každý jeden kút tohto mizerného sveta. Tých bastardov nájdem a vlastnoručne im vykrútim krky.

,,Zabijem ich," zašepkal som rozhorčene. ,,Všetkých."

Julien ma chytil za rameno a povedal: ,,Dúfam, že sa podelíš aspoň o jedného."

,,O tri hodiny vyrážame. Vycítim Arwen aj keby bola na inom svete," vstal som zo zeme a spriamil sa.

,,No, ako sa sem dostali? Začarovali sme každý jeden vchod." Spýtala sa Eloria už trochu kludnejšie. Julien ju objal okolo pása a ona si položila hlavu na jeho rameno.

Áno. Skutočne sme začarovali každý jeden vchod. Z vonku sa k nám nemali ako dostať. Ibaže by ich niekto vpustil dnu.

,,Napáda ťa to isté, čo mňa?" Pozrel som na Eloriu.

Tá prikývla a s tým najväčším odporom, ktorý v sebe mala, povedala: ,,Rosalie."