DOTYK ZLA

37.

Julien

,,Ďalej sa nedostaneme. Je tam len stena a potom nič." Rukami som šmátral po stene, ale nikde som nič nenašiel. Ani len najmenší výbežok.

Arwen sa dala do pohybu. Zastala až pri stene a červená sa na nás. ,,Odstúpte ďalej," povedala a jednu ruku položila na stenu pred ňou.

Jej vlasy začali žiariť na zlato a oči to isté. Rukou držala stenu, ktorá pukla a následne sa rozžiarila po prasklinách až sme si museli prekryť oči.

,,Vyzerá ako anjel," povedal Toran a mal pravdu. Už jej chýbala len svätožiara. Bola ako stelesnenie všetkého svetla a dobrá. 

Musel som sa otočiť chrbtom, pretože som mohol urobiť niečo, aby som si skryl oči, no to svetlo preniklo do tmy a úplne ju zničilo.. ,,Neviem, čo stvára, ale celkom sa o ňu bojím."

Svetlo sa začalo rýchlo vytrácať a po stene už nebolo ani stopy. Vo vzduchu po nej zostali len maličké žiariace svetielka, ktoré po odpadnutí na zem vyhasli.

Jej farba vlasov sa znovu vrátila do normálu.

,,Sme tu," zachrapčala a kolená sa jej podlomili.

Toran jej pomohol na nohy a ja som sa fascinovane rozhliadol okolo.

Všade boli samé krištále, ktoré žiarili na zeleno a priamo v strede zo stropu visel kľúč, kvôli ktorému sme tu boli.

,,Nikdy som nič podobného nevidel," užasnuto som sledoval všetky detaily.

Priamo pred nami sa sformoval z prachu... duch ? Každý každučký kúsok mal zelený. Dokonca aj vlasy na hlave boli úplne rovnaké.

,,Zdravím strážkyňa," duch sa uklonil. ,,Konečne som sa dočkala tvojej návštevy. Moje meno je Surra a strážim kľúč dokým si ho nevezmeš."

Arwen sa taktiež uklonila a usmiala sa na Surru. ,,Ďakujem, no vážne by ma zaujímalo, kde to sme."

,,Sme priamo pod Elwenom. Ak by ste sa pozerali cez hlinu nad nami, tak uvidíte nádvorie," povedala a mne prišlo, že som našla úplne iný odtieň zelenej. Prižmúril som oči. Je to vôbec možné?

,,Nikdy som nevedela, že niečo takéto existuje priamo pod mojím domovom. Je to tu krásne."

Musel som s Arwen súhlasiť. Naozaj to bolo krásne. Bolo to ako pastva pre oči a to zelené svetlo vyzeralo ako Eloriine oči. Zelené a nádherné.

Nuž, vždy som mala slabosť na dievčatá so zelenými očami.

,,Asi by sme mali vziať ten kľúč a ísť," ozval sa Toran. ,,Čakajú na nás."

Až som počul ako sa Arwenine srdce rozbúchalo. Medzi ňou a Erisom to bolo vážne. Videl som, ako sa na ňu pozerá a ona na neho. Arwen ho mala rada a ja som to neschvaľoval kvôli nášmu prvému stretnutiu, ale čo som mal robiť? Láske nerozkážeš. Ja som tiež s niekým začal a úplne som podľahol.

,,Ako si môžeme vziať kľúč?" Spýtala sa a pozrela naň.

,,Musíte nejak preseknúť lanko, ktoré ho drží. Môžete to urobiť akokoľvek, ale vždy musíte lanko preseknúť," povedal duch a o kúsok sa od nás vzdialil.