DOTYK ZLA

11.

Eris na mňa pozeral zvedavými očami. Na stole bolo toľko jedla, že som nevedela, ktoré si skôr vybrať. Bolo tu takmer všetko. Od pečeného mäsa až po rôzne šaláty. Chcela som ochutnať od každého kúsok.

,,Odporúčal by som ti vyskúšať Mesačné buchtičky alebo Plnené lesné huby," ozval sa Eris pobavene, keď videl, ako nerozhodne vyzerám.

Zrakom som zavadila o koláčiky pred sebou. Boli tmavomodrej farby a na vrchu posýpané strieborným práškom, ktorý vyzeral ako pomletého hviezdy. Vyzeral lahodne a priam prosil o to, aby som doňho zahryzla.

Pri prvom hryze som takmer vyletela zo stoličky. Bolo to dokonalé! Nikdy predtým som niečo podobne nejedla. Vo vnútri boli plnené nejakým krémom, ktorý chutil božsky. Prášok som cítila, že mám aj na špičke nosa, aj na brade.

,,Je to výborné!" Zamrmlala som naťahujúc sa po ďalšiu buchtičku.

Eris sa zasmial. ,,Ja viem. Sú moje najobľúbenejšie. Sú plnené čučoriedkovým a černicovým krémom."

Nepovedala som mu nič. Len som si brala tie úžasne buchtičky až, kým po nich nezostalo nič. Dokonca ani omrvinka. Utrela som si ústa do bieleho obrúsku a celú pozornosť som preniesla ma Erisa.

,,Prečo to je tu všetko také tiché a prázdne? " Odvážila som sa spýtať.

Eris sa oprel o operadlo stoličky a zadíval sa mi do očí. ,,Pretože sa mi to tak páči. Vyhovuje mi to."

,,Nemáš tu rodinu alebo niekoho blízkeho?" Nikoho iného som nevidela. Len dvoch škriatkov a jeho. Celú cestu do mojej komnaty som nepočula zvuk, ktorý by naznačil, že tam bol aj niekto iný než my.

Zavrtel hlavou. ,,Rodinu nemám a svojich blízkych som nevidel už pár storočí."

Prižmúrila som oči. ,,Pokiaľ si starší ako moje kráľovstvo," odmlčala som sa. ,,Koľko máš rokov?"

V očiach mu zablyslo a ústa sa mu skrútili do úškrnu. ,,Drahá Arwen, narodil som sa ešte vtedy, keď sa mestá začali medzi sebou, ako tak spájať a začali vznikať prvé kráľovstva. Elven vznikol pár storočí po mojom narodený."

Zorničky sa mi od prekvapenia rozšírili. Prvé kráľovstvo vzniklo pred takmer osemtisíc rokmi! ,,Ako to je možné, že si tak starý? A kto vôbec si, Eris?"

,,Štyritisíc rokov som žil zatvorený vo väzení. Tvoji predkovia, konkrétne Aubron, Naesala a Taranath, ma uväznili. Uväznili mňa aj mojich súrodencov," vysvetlil a odpil si z pohára s čiernou tekutinou.

,,Tých desať postáv na dverách...To si bol ty a tvoji súrodenci, však?" Dávalo to zmyslel, no prečo by ho moji predkovia uväznili ak nebol zlý? Aubron bol na tróne najdlhšie z celej mojej pokrvnej línie a ľudia ho milovali.

,,Akú máš moc?"

Jeho pery ozdobil úsmev. ,,Dokážem ovládať noc, hviezdy, silu čerpám z mesiaca, ovládam tiene, premieňanie a rôzne iné veci, ktoré sa dozvieš inokedy."

Wow. Aké to asi musí byť mať takú moc? Nikdy som nestretla žiadnu bosorku alebo niekoho, kto by ovládal nejakú mágiu. Eris je prvým. Ozvalo sa slabé zaklepanie, ktoré ma vytrhlo z myšlienok.

Do vnútra vstúpila Alma alebo Alva. ,,Pane," uklonila sa. ,,Máte návštevu."

Eris vyskočil zo stoličky ako pružina. Na mňa ani nepozrel. ,,Priveď ho sem," nakázal jej. Škriatok prikývol a zmizol skôr, než som stihla zažmurkať.

,,Návšteva? Kto by to mohol byť?" Uprene som naňho dívala. Eris otvoril ústa, že niečo povie, no prerušilo ho prudké otvorenie dverí.

Prekvapene som zazrela na dvere. Stála v nich čiernovláska. Nádherná čiernovláska.