DOTYK ZLA

43.

Arwen

Tupá bolesť hlavy ma prebrala. Chlad som cítila v až špiku kostí.

Celé telo ma príšerne bolelo.

Studená stena mi chladila chrbát a smrad mi vysvetlil, že sa nenachádzam tam, kde som aj zaspávala.

Oči som otvorila dokorán a dezorientovane sa poobzerala okolo seba.

Toto nebola Erisova komnata, v ktorej som zaspala.

Toto bola cela pre väzňov.

Chcela som sa postaviť, no okovy okolo mojich rúk mi to nedovolili. Našťastie nohy som mala voľné. Je toto nejaký pokus o žart?

,,Je tu niekto?" Zakričala som z plných pľúc.

Spoza mreží na mňa vykukla vysoká svalnatá mužská postava. Biele vlasy mal začesané dozadu a chladné modré oči na mňa hľadeli.

To nebol Eris.

Nie.

Bol to jeho brat, Gwen, Boh zimi.

,,Ako som sa sem dostala? Čo po mne chcete?" Zavrčala som a trhla rukami.

Jeden kútik úst sa mu zvlnil do úsmevu. ,,Znova sa stretávame, Arwen."

Opäť som trhla rukami, no okovy ma rýchlo uzemnili. ,,Počkajte, keď sa odtiaľto dostanem!" Vyštekla som.

,,Nezabudol som na tú dýku v mojom boku. Každý jeden deň som premýšľal nad tým, ako ti tú maličkosť oplatím, no jedna osoba ma presvedčila, aby som to neurobil. Nikdy by sme sa k tebe nedostali nebyť ten istej osoby, ktorá ťa zachránila pred pomstou," uškrnul sa. ,,Chceš vidieť, vďaka komu si tu?"

,,Ukáž mi tvár toho zradcu. Chcem vidieť, kto nás zradil!" Zúrila som, hoci som to navonok moc neprejavila. Moje vnútro sa od toho hnevu krútilo a žiadalo si vyjsť na povrch.

Gwen sa tajomne usmial a natiahol sa k niekomu. Zrejme k tej osobe.

Držal ju za ramená tak, aby som na ňu videla. No to, čo som videla zlomilo moje srdce na milión drobných kúsočkov.

Tvár mojej sestry bola plná ľútosti.

,,Rosalie," zašepkala som. Nie! Toto nemôže byt pravda. Nemôže!

,,Arwen." V modrých očiach sa jej zaleskli slzy. ,,Veľmi ma to mrzí."

Moja sestra...Moja vlastná sestra mi vrazila dýku priamo do chrbta. Zradila ma a doslova ma naservírovala týmto zverom. Celý život stála po mojom boku a pomáhala mi. Rosalie by to nikdy neurobila svojej vlastnej sestre, no ona už naďalej nebola mojou sestrou. Už nie...

,,Prečo?" Spýtala som sa. Môj hlas bol tvrdý a chladný. Potlačila som všetky emócie.

Gwen drvil jej útle ramená v jeho zovretí a usmieval sa ako slniečko. Zatiaľ, čo jej telo sa triaslo a z úst jej unikali tiché vzlyky.

,,Donútili ma. Chcela som zachrániť rodičov a oni mi sľúbili, že ti neublížia," zaplakala. Z oči jej tiekli slzy, ako vodopády a na tvári mala výraz malého nevinného šteniatka. No ani to ma neobmäkčilo.

Zradila ma.

Gwenova ruka sa obmotola okolo jej útleho pásu a natlačil si ju na hruď, aby ju upokojil. Niečo je pošeptal a potom opäť pozrel mojim smerom.

,,Zohrievaš mu posteľ?" Jedovato som sa spýtala.

Okamžite začala krútiť hlavou a snažila sa dostať z jeho zovretia, no on ju držal pevno. ,,Nie je to tak, ako to vyzerá!" Bránila sa.

Mykla som plecami. ,,Nezaujímajú ma tvoje klamstvá. Sama som si vytvorila názor. Eris si po mňa príde, Rosalie. Jeho hnevu neunikneš."

Ona vedela, že mám pravdu. Veľmi dobre to vedela. Gwen ju nebude chrániť večne a aj, keby, Eris sa vysporiada s ním a potom si podá ju. Eloria urobí to isté, no a Julien a Toran? U nich som nevedela, ktorú stranu by si vybrali. Nemohli sa, predsa rozhodovať medzi sestrami. To bola hlúposť.

,,Arwen," hlas sa jej lámal ako sklo. ,,Je mi to tak strašne ľúto, no nemohla som inak. Sľubujem, že všetko napravím."

Potlačila som všetky slzy, sklamanie či zlomené srdce a znechutene som pozrela na svoju bývalú sestru. ,,Radšej by som sa nechala mučiť ja, akoby som mala zradiť člena svojej rodiny."

Rosalie klesla na zem hneď ku Gwenovim nohám a plakala. Slzy jej máčali jemne ružové líca a oči mala celé červené a opuchnuté od plaču. Bolo vidieť, že ju to veľmi mrzelo, a ak by mohla, vzala by to späť. Trápilo ma to a ničilo, no zradila nás, a to jej nemôžem odpustiť, hoci to je moja sestra.

,,Odveď ju preč," ozval sa z tmy ďalší ženský hlas, ktorý som nenávidela. Mala som chuť dotyčnej osobe vykrútiť krk. ,,Chcem sa s naším väzňom porozprávať o samote."