DOTYK ZLA

32.

Rose nehybne ležala. Had sa povaľoval kúsok od nej.

,,NIE!" Zarevala som. V očiach ma štípali slzy.

Periférne som spozorovala ako Eris spadol na kolená od vyčerpania a Gwen urobil skoro to isté. Našťastie sa po jeho boku zjavil Naill a podoprel ho.

Ľadové príšery sa začali roztápať až kým z nich nezostalo zhola nič. Les, ktorý bol ešte pred pár minútami pokrytý snehom taktiež roztál.

Naill začal ťahať Gwena hlboko do lesa, no ešte predtým sa Gwen dlho pozeral na moju sestru.

Posledné, čo som spozorovala boli Azarine vlasy, ktoré sa rýchlo vzďaľovali.

Rosalie sa pomrvila a o pár sekúnd na to sa aj posadila a chytila sa za chlavu.

,,Nevidím," zapištala. ,,Som slepá!" Jej hlas sa niesol až ďaleko do lesa. Nepočula som v okolí ani len jedného vtáka. Bolo tu mŕtvolné ticho.

Eris okamžite vstal a podišiel k mojej sestre. Jeho tvár bola v obrovskej krči a črtali sa v nej obavy.

Počula som tiché vzlykanie a až vtedy mi došlo, čo sa vlastne stalo.

Rosalie bola slepá.

Okamžite som bola pri nej. Chytila som jej tvár do rúk a povedala: ,,Okamžite otvor oči."

Otvorila oči. Po lícach jej stekali slzy a pery sa jej chveli. Prekvapene som zhíkla. Jej oči boli biele. Úplne čisté.

,,Rose," objala som ju. ,,Spravím to." Zašepkala som. Bude znova vidieť. Prečešem kľudne celý svet len, aby som našla toho hlupáka, ktorý z nej urobil slepú.

Môj zrak spadol na Erisa a na jeho tvár plnú obáv. Pustila som Rose a bezhlavo sa vrhla naňho.

,,Ty prekliaty had! Okamžite s tým niečo urob inak ťa zabijem!" Začala som ho mlátiť hlava-nehlava. Bušila som mu do hrude.

,,Arwen, mrzí ma to, ale nedokážem zvrátiť kúzlo svojho brata," povedal a chytil moje ruky, aby som ho viac nebila.

Och, takže on nedokáže! Ten bastard! Vedela som, že som ho mala zabiť už pri prvej príležitosti. Ak by som to urobila, Rosalie by videla!

,,Zabijem ťa, Eris!" Zrevala som, ako zviera. Vytrhla som sa z jeho zovretia a skôr, ako stihol čokoľvek urobiť som ho kopla priamo medzi nohy.

Z jeho úst vyšlo niečo, čo mi pripomínalo chrčanie raneného zvieraťa. Zviezol sa na zem a držal si rozkrok.

,,Doriti, Arwen!" Zvraštil tvár od bolesti a snažil sa chytiť dych.

,,Drž hubu! Mala som ťa zabiť a nie ti pomáhať. Pozri, ako to skončilo!" Ukázala som okolo seba na vypálený les a Rosalie. ,,Vráť mojej sestre zrak a ja ťa nezabijem."

Okolo mňa sa obmotala rastlina, ktorá ma úplne znehybnila.

Eloria.

,,Arwen, on za to nemôže." Prehovorila svojim milým hlasom. Jej postava sa postavila priamo pred Erisa, aby ho mohla chrániť pred mojim hnevom. Sladká Eloria. Vždy bude ochraňovať ostatných pred následkami ich činov.

,,Okamžite daj dole tú rastlinu, Eloria," zavrčala som. Pekne ma vytáčali všetci. Nevedeli sa postaviť a riešiť to, čo spôsobili. Miesto toho sa schovávali za niečie sukne.

Pokrútila hlavou a rastlina sa okolo mňa utiahla trochu viac. Znemožnila mi pohyb.

,,Eloria," zamračila som sa na ňu. Pomáhala Erisovi postaviť sa na nohy.

Krv mi vrela v žilách a nečudovala by som sa, ak by mi z uší išla para.

,,Arwen," oslovil ma, keď sa postavil na nohy. Dvoma krokmi sa dostal až ku mňe. Tvár mi chytil do dlaní a pozrel na mňa zhora.

,,Urobím, čo bude v mojich silách, aby tvoja sestra znovu videla," zašepkal a pustil ma.

Chcela som naňho znova vybehnúť, ale bolesť na hrudi ma ochromila. Zahmlelo sa mi pred očami a moje nohy vypovedali službu. 

Cítila som, ako sa tá prekliata rastlina stratila a Erisove ruky sa okolo mňa obmotali.

,,Čo sa deje? Si zranená?" Spýtal sa hlasom, v ktorom som počula strach. Strach? Žeby sa Eris bál? O mňa?

,,Ten kľúč," zachrčala som. Cítila som obrovský tlak na hrudi. Citíla som, ako ma zvierala neviditeľná ruka a bolelo to.

Jeho teplé prsty sa dotkli mojej pokožky a tá okamžite naňho začala reagovať. Retiazku s kľúčom mi pretiahol cez hlavu a niečo nezrozumiteľne povedal.

,,Arwen," pohladil ma po líci. ,,Si v poriadku?" Starostlivo na mňa hľadel tmavými očami.

,,Pusť ma," zachrapčala som a začala sa od neho odtláčať. Už som necítila žiadny tlak. Nezostala po ňom ani stopa. Akoby sa to nikdy nestalo.

Videla som, ako Eloria utešuje moju sestru.  Objímala ju a hladila po chrbte.

,,Prosím, Arwen. Nechcem, aby si sa hnevala. Mrzí ma, že som ju neochránil pred kúzlom môjho brata. Nevedel som, že na ňu zaútočí. V mojom vesmíre si bola len ty. Zatlačená do kúta a snažila si sa za každú cenu dostať ku svojej sestre," pozrel mi smute do očí a postavil sa. ,,Si moja, Arwen. Nedopustím, aby sa ti niečo stalo."

Pokrútila som hlavou. ,,Nie som tvoja, Eris. Nemôžeš si ma privlastniť, pretože ja nie som žiadna vec."

,,Si moja. Keď si sa dotkla mojej moci," odmlčal sa. ,,Sme prepojený, Arwen. Moja moc nás spája a tým pádom si moja. Vravela si mi, ako ťa bolelo, keď si sa dotkla inej moci. To pretože nás to spútalo k sebe hneď, ako si sa jej dotkla."

A vtedy sa môj starý život úplne rozpadol. Jeho slová ho zničili. Zničili ten posledný kúsok.

,,Nie," zašepkala som neprítomne. ,,Nie. My dvaja nie sme k sebe spútaný! Prestaň si stále vymýšľať!" Nemohla som tomu veriť. Nechcela som aj, keď som vedela, že to je pravda.

Spútaný.

To slovo mi stále behalo v mysli sem a tam.

Spútaný.

My dvaja sme spútaný!

,,Si moja a už to tak zostane, Arwen. Chcel som ti to povedať už skôr, ale bál som sa. Bál som sa, že mi utečieš."

Do očí sa mi tisli slzy.

Som jeho.

Prečo? Prečo mi niekto nedal možnosť vybrať si? Klesla som na kolená.

,,Prosím, Eris," zamrnčala som. ,,Prečo vždy ja?" Vzlykla som. Už som toho mala dosť. Vždy všetko schytám práve ja. Je to snáď karma, že som neposlúchala rodičov a učila sa bojovať poza ich chrbát? Že som odmietla nosiť šaty?

Kľakol si vedľa mňa. ,,Arwen," oslovil ma a chytil mi rameno.

Pokrútila som hlavou a odsotila ho od seba. ,,Vezmi si svoju moc späť. Nechcem byť s tebou spútaná!"

,,Arwen," opäť ma oslovil, no tentokrát naliehavejšie.

,,Eris," zašepkala som chvejúcim sa hlasom. ,,Prosím-,"

Zvyšok mojej vety som nestihla odpovedať. Eris ma chytil za líca a umlčal ma perami.