DOTYK ZLA

38.

Rosalie

,,To bola, ale fuška sa sem dostať. Nemôžem uveriť, že po celú dobu sme ho mali pod nosom." Prehovoril som niekde za mnou hlas, ktorý som už počula, ale nevedela som určiť komu patrí.

,,K-kto si?"

,,Neprišla som ti ublížiť. Prišla som sa s tebou dohodnúť," ozvala sa ešte oveľa bližšie.

Okamžite som rukami nahmatala stenu a natisla sa na ňu. ,,Dohodnúť? O čom?"

,,Mám u seba vec, ktorá ti dovolím opäť vidieť. Posiela ti to Gwen ako ospravedlnenie za vzniknutú situáciu, no to teraz nie je dôležité. Prišla som kvôli niečomu inému." Jej kroky sa ozývali všade okolo. Akoby sa snáď prechádzala alebo čo.

Nadýchla som sa. ,,Počúvam."

,,Výborne, takže momentálne máme tvojich rodičov v zajatí. Zatiaľ sme im nič neurobili, no len zatiaľ."

,,Na čo sú ti moji rodičia?" Zvraštila som obočie a keby sa dalo, tak by som sa do tej steny najradšej vtlačila.

,,Vymeníme tvojich rodičov a zrak za tvoju sestru. Avšak podmienky si dohodneme o pol noci na kraji tohto pozemku zajtra." Zacítila som jej dotyk na ramene a trhla som sebou. Nebola som som schopná zo seba vydať ani hlásku. Ústa som mala úplne vyprahnuté a pery zlepené.

Nemohla som sa rozhodovať medzi svojou sestrou a rodičmi. Všetci to boli moja rodina!

,,Nejako si stíchla, ale nevadí. Máš dva dni na myslenie. Ak neprídeš presne o pol noci ku kraju pozemku, svojich rodičov už nikdy neuvidíš a Elven padne popolom." Jej hlas bol tvrdý, a to ma usvedčovalo v tom, že si nerobí srandu.

Do ruky mi vtisla zvláštnu fľaštičku. ,,Musíš si to kvapnúť do očí a potom sa ti vráti zrak, ale varujem ťa. Ak sa tam neukážeš tak toto bude poslednýkrát, čo uvidíš farby okolitého sveta."

Preglgla som, a ak by som sa neopierala o stenu, asi by som sa zviezla na zem. ,,Čo mám povedať, keby sa ma pýtajú na tú fľaštičku?"

,,Povedz, že tu bol Gwen a dal ti to sám osobne. Nehovor nič iné, keďže tvoji rodičia sú stále v mojich rukách, dievčatko."

Počula som, ako sa začala odďaľovať. ,,Pamätaj si moje slová, princezná Rosalie. Zajtra o pol noci."

Hodnú chvíľu som tam len tak stála. Jej slová ma veľmi znepokojili až sa mi chcelo plakať. Vybrať si medzi rodičmi a sestrou bolo nemožné. Všetkých som nadovšetko milovala a nechcela som nikomu ublížiť, no môj vnútorný hlas mi jasne hovoril, že nemám na výber a budem sa musieť už čoskoro rozhodnúť.

✮

Všetci sa vrátili až niekedy na večer. Ja som sedela v kuchyni už asi hodinu, ako ma sem doviedla Alma, ktorá ma našla na chodbe.

Byť slepá malo jedno pozitívum. Dokázala som neustále premýšľať a nič v okolí nemohlo rozptýliť, teda okrem nejakého zvuku.

,,Rose? Čo tu robíš?" Ozval sa hlas Arwen a následne som počula približujúce sa kroky.

V spotenej dlani som drvila fľaštičku. ,,Bol tu Gwen."

Okamžite som cítila, ako mi chytila bradu. Začala mi otáčať hlavou do všetkých strán a prezerala si ma.

,,Som v poriadku," uistila som ju. ,,Ospravedlnil sa mi a dal mi toto," roztvorila som ruku, aby sa mohla pozrieť na fľaštičku. ,,Vraj by mi to malo vrátiť zrak."

Bez slova mi ju vzala z rúk.

,,Nevieš kam šiel?" Spýtal sa Eris obďaleč.

,,Nevidela som či odišiel alebo kam išiel," zašomrala som. Niektorí si dostatočne neuvedomovali, že ja jednoducho NEVIDÍM. Jediný, kto si to uvedomujú sú Arwen s Eloriou a Toran.

Pár dni dozadu som sa snažila nájsť cestu do svojej izby a omylom som skoro vrazila do Juliena, ktorý mi povedal, aby som si dala pozor, no, ako som si mohla dať pozor, keď jediné, čo som videla bol čierny obraz? Štvalo ma, ako som im musela neustále pripomínať, čo sa mi stalo. Vôbec mi nebolo príjemné o tom rozprávať. Snažila som sa s tým zmieriť, ale nedokázala som to kvôli tomu večnému opakovaniu.

,,Prepáč," takmer nečujne povedal.

,,Bojím sa, Rose. Čo ak ti to nejak ublíži? Nechcem, aby sa ti to zhoršilo." S obavami prehovorila Arwen a chytila ma starostlivo za ruku. Niekedy som mala pocit, že sme sa narodili v nesprávnom poradí. Arwen nemala byť najmladšou z nás.

,,Som presvedčená, že neklamal. Arwen, urob to. Nemám čo stratiť. Chcem opäť vidieť farby," zašepkala som potláčajúc slzy.

Bolo ťažké byť nevidiacim. Nevedela som kam stúpam alebo som poriadne nevedela, čo robím a kde som. Pár dní mi úplne stačilo. Už chcem vidieť všetko, čo vidia oni a nie sa neustále pozerať do nekonečnej tmy.

Povzdychla si. ,,Zakloň hlavu," povedala po chvíli ticha a otvorila fľaštičku.

Zaklonila som hlavu a čakala. Srdce mi udieralo do hrudného koša ako bubon a ruky sa mi od stresu potili.

Cítila som, ako mi niečo kvaplo do jedného oka a potom do druhého. Arwen odstúpila. Viečka som stisla k sebe a modlila sa, aby to fungovalo.

,,Musím nájsť kúzlo okolo môjho domu. Ak Gwen zistil, kde žijem, je len otázka času, kedy sa to dozvedia aj ostatný," prehovoril znepokojený Eris.

Keby len vedeli pravdu..

Narovnala som hlavu a otvorila oči. Prekvapene som zhíkla a vyskočila na nohy.

Videla som!

Videla som Arwen, znepokojeného Erisa žmoliaceho si bradu aj šedú stenu za nimi.

,,Ono...Fungovalo to," vydýchla celá prekvapená a hodila sa mi okolo krku tak silno, že sme obe spadli na zem.

,,Konečne vidím," zašepkala som do jej ramena. ,,Konečne."

Eris na nás hľadel a krútil hlavou. ,,Sabrina by bola natešená, ak by som zrušil jej blížiacu sa návštevu, ale budem ju potrebovať, a to oveľa skôr, ako bolo v pláne."