DOTYK ZLA

23.

Eris s nami pristál na jednej chodbe. Boli sme tu všetci štyria. Julien s Toranom vyzerali roztrasene a Eris? Ten sa opieral o stenu a takmer nevedel ani stáť.

,,Si v pohode?" Prehovorila som naňho.

Prikývol a sťažka sa posadil na zem. ,,Mrzí ma to, Arwen. Nechcel som, aby zaútočili či niekomu ublížili. Nepočítal som s tým, a tak to aj dopadlo."

,,Ty za to nemôžeš," povedala som. ,,Nebola tvoja chyba, že zaútočili."

,,Idú po mňe už pár rokov, pretože sa ma chcú zbaviť a nechcú ma prijať medzi seba. Keď som bol ešte veľmi mladý mi podkopávali nohy pri mojich skúškach vo svete Bohov. Po ich našťastie úspešnom zvládnutí som odišiel do tohto sveta a od tej doby tu som. Postavil som tento zámok a nechal som čarodejnicu, aby okolo môjho domova vyčarovala magicky kruh, aby necítili moju prítomnosť," zavrel oči a hlavu si oprel o stenu.

,,Mal by si si oddýchnuť," sadla som si vedľa neho. Cítila som, ako ma pomaličky opúšťajú sily a oči mi od únavy klesajú.

,,Najprv musím počkať na Eloriu a ubytovať vás. Potom budem riešiť spánok," zamrmlal a pretrel si oči.

Oprela som si hlavu o jeho rameno a zívla som. Aj cez to všetko z jeho tela prúdil pokoj, ktorý ma ukľudnoval a uspával.

Netrvalo dlho a Eloria sa zjavila na tom istom mieste ako my. Všetci štyria vyzerali unavene a strhane.

,,Azara ma takmer spálila na popol," vydýchla El a zviezla sa na zem hneď pod Julienove nohy.

,,Wenrys, je mi ľúto, čo sa stalo v Elvene. Sľubujem, že vám to pomôžem napraviť a kľudne aj zaplatím za škody," vydriapal sa na nohy Eris, no hneď sa musel chytiť steny.

Môj otec nad tým mávol rukou. ,,Choď si oddýchnuť. Potrebuješ to, ako soľ a ráno to preberieme."

Luskol prstami a pred nimi sa objavila Alma s Alvou, ktoré vyzerali tak ako vždy. ,,S čím vám pomôžeme, pane?" Spýtali sa dvojhlasne a uklonili sa.

,,Nájdite všetkým nejakú voľnú izbu a doneste im všetko, čo si zažiadajú. Sú to naši ctený hostia," kývol hlavou na všetkých prítomných.

Julien medzitým pomohol Elorii postaviť sa na nohy. Nedalo sa nevšimnúť, ako sčervenela, keď k nej natiahol ruku.

,,Dobrú noc vám všetkým," povedal Eris a chytil ma za ruku. ,,Poď so mnou, Arwen," potiahol ma bližšie k nemu a potom nás premenil na dym.

Bolo to niečo iné. Cítila som, ako na mňa gravitácia nepôsobila a moje telo bolo ľahké ako pierko. Všetkých som videla trošku rozmazane, ale to vôbec nevadilo. Bolo to akoby som bola nič. Eris ma držal za ruku a ťahal ma preč od nich. Videla som, ako rýchlo sa od nich vzďaľujeme.

Zastavil pred jednými dverami a unavene sa oprel o stenu.

,,Ako to všetko dokážeš?" Spýtala som sa a postavila som sa vedľa neho po jeho pravici.

,,Neviem či som ti to povedal, ale mesiac mi dodáva silu. Vždy som silnejší, keď je noc. Moja moc je teraz stále silná, len telo je unavené," otvoril dvere a opäť nás premenil na dym.

Pristala som v Erisovej posteli. Priamo na jeho hrudi.

,,Čo si chcel?" Spýtala som a snažiac zakryť tú červeň, ktorá mi stúpala do líc.

Pootvoril jemne pery a pozeral mi do očí. Chvíľu bol ticho, no potom otvoril ústa a povedal: ,,Neviem, čo mám teraz robiť. Chcem odčiniť to, čo som spôsobil."

,,Eris, dobre vieš, že za to nemôžeš," zamračila som sa a posadila sa. Jeho posteľ bola perfektne mäkka. Možno ešte mäkšia ako tá moja.

,,Nie, Arwen. Zničili tvoj domov iba kvôli mne a ja to chcem napraviť," chytil ma za ruku a pozrel mi do očí.

,,Nočná obloha," zašepkala som. ,,Tvoje oči vyzerajú ako nočná obloha."

Prekvapene zažmurkal, no usmial sa na mňa.

,,Ako si sa spoznal s Eloriou?" Spýtala som sa zrazu. Veľmi ma to zaujímalo. Mali medzi sebou silne súrodenecké puto, ktoré som im závidela. Eris by pre ňu urobil čokoľvek rovnako ako ona pre neho.

,,Bolo to dávno. Mal som vtedy skúšky v našom svete. Bol som asi v polovici, keď sa ostatný rozhodli, že urobia čokoľvek, aby sa obyčajný človek nikdy nestal Bohom. Eloria mi veľmi pomáhala a postavila sa všetkým len preto, aby pomohla mne. Od tej doby si Eloriu vážim ako nikoho. Bola mojou oporou a robila všetko pre to, aby som sa mohol stáť tým, čím som teraz. Bola jediná, ktorá ma neodsúdila len preto, že som bol človek."

,,A preto ju ostatný neznášajú," povedala som rozhodnuto.

Elorine srdce je čisté a nepoškvrnené. A to som na nej obdivovala. Bola ako biely kvet na lúke plnej tých farebných.

Ruky si dal pod hlavu. ,,Presne tak."

Opatrne som sa postavila. Eris pozoroval každý môj pohyb. ,,Mala by som už ísť. Všetci si potrebujeme pospať," ozvala som sa takmer pri dverách. Chytila som kľučku. ,,Dobrú noc, Eris."

,,Dobrú noc, miláčik."