DOTYK ZLA

12.

Chcela som na nich zaútočiť, no keď som sa na nich vrhla rozpadli sa skôr, ako som stihla čokoľvek urobiť. Nazúrene som pozrela Erisovým smerom.

Sedel na kresle a celý sa triasol. Jeho biela pokožka bola ešte viac biela a prerývane dýchal.

,,Eris?" Oslovila som ho zľahka. Jeho prázdny pohľad ma znepokojil. Vyzeral, že má nejaký záchvat.

Pustila som meč. S cinknutým dopadol na zem a ja som sa rýchlym krokom dostala až pred neho. Tvár som mu vzala do dlaní. ,,Eris? Čo ti je?" Spýtala som sa, aj keď mi bolo jasné, že mi neodpovie.

Na čele sa mu zaleskol pot a roztrasenými rukami chytil tie moje. ,,Arwen," bolestne zastonal a privrel oči.

,,Čo sa deje?" Hlas sa mi jemne chvel.

Neodpovedal.

Kľakla som si na kolená nepúšťajúc jeho tvár. ,,Mám zavolať Eloriu? Alebo niekoho?"

,,Zostaň," zachrčal. Videla som, ako sa jeho hruď začínala trochu upokojovať a jeho pulz taktiež.

Pustila som ho a postavila sa. Zatlačila som ho do kresla, aby sa oprel a do pohára, ktorý bol hneď vedľa fľaše, som naliala červenú tekutinu.

Nechcela som mu do dať do jeho roztrasených rúk, a tak som mu pohár priložila k perám, aby sa napil. Hneď, ako som mu to priložila k ústami začal to hltať ako čistú vodu.

,,Ďakujem," slabučko sa na mňa usmial, keď vypil celý pohár.

,,Idem zavolať Eloriu," povedala som a položila pohár na jeho pôvodne miesto.

Jeho ruka sa obtočila okolo môjho zápästia a stiahla ma priamo do jeho lona. ,,Nie." Jeho teplý dych som cítila na krku. Z tej tesnej blízkosti mi zružoveli líca. Nikdy som nebola tak blízko žiadnemu mužovi okrem svojich bratov, no nikdy som im nesedela v lone a oni mi nedýchali na krk ako on.

,,Eris," zašepkala som po chvíli, čo som sa ako-tak spamätala z toho, čo urobil. ,,Čo to bolo?"

,,Nechaj to tak, Arwen. Rád by som si išiel teraz zdriemnuť." Bruškom palca mi prešiel po hánkach. Jeho srdce už bilo v normálnom rytme a jeho dych bol pokojný. Akoby sa nič nestalo.

Chcela som sa postaviť, no držal ma pevno. Jednu ruku mal okolo môjho pása a druhom ma neprestajne hladil.

,,Mám ti pomôcť?" Spýtala som sa ho a pomrvila sa.

Chyba.

Na zadku som pocítila niečo...Tvrdé. Och..Moje líca horeli sťa oheň.

,,Ešte raz to urob, Arwen," vydýchol mi do ucha. ,,A prisahám, že v tej prekliatej posteli budeš so mnou."

Z jeho slov mi horeli líca ešte viac a dych sa mi zasekával v hrdle. Preboha! Čo sa to so mnou deje?

,,Povedz mi, miláčik," pozrel mi do očí. ,,Dotýkal sa ťa niekedy niekto takto?" Ruka, ktorou ma hladil zmizla a objavila sa mojom stehne. Nahlas som prehltla, keď sa jeho ruka začala posúvať vyššie a vyššie.

,,N-nie," sucho som odpovedala na jeho otázku. Teplosť jeho ruky som cítila aj cez oblečie.

Videla som, ako mu šklblo kútikmi, keď videl moju reakciu. ,,Veľmi dobre." Jeho pery sa zľahka obtreli o moju odhalenú pokožku na krku.

Bolo to pre mňa nové. Nikdy mi toto nikto nespravil. Nikdy som nemala sex. Klamala by som samú seba, ak by som povedala, že sa mi to nepáčilo. No bolo zvláštne, ako moje telo naňho reagovalo.

,,Bože, Arwen," zastonal. ,,Mala by si odísť skôr, ako sa ťa rozhodnem ošukať tu na tomto stole."

Jeho slová ma vyviedli z mieri natoľko, že som zabudla, kde sa práve nachádzam a v koho lone. Nevšimla som si ani, že jeho ruky zmizli.

Dvere sa rozleteli takou rýchlosťou, že som takmer od strachu nadskočila. Vo dverách stála Eloria oblečená v nočnej košeli a prerývane dýchala. To ma prinútilo sa okamžite spamätať. Vyskočila som na nohy a jednu som mu strelila. ,,Nedotýkaj sa ma," vyštekla som a otočila sa mu chrbtom. Ignorovala som Erisov prekvapený výraz a úsmev, ktorý svietil v zelených očiach Elorii.

Vypochodovala som von so zdvihnutou bradou a nezabudla som poriadne tresknúť dverami. Ako sa opovažuje tak so mnou rozprávať? Len pred chvíľou vyzeral, že zomiera a potom vypustí z úst toto? Nezdvorilosť.
✭

Ležala som natiahnutá krížom cez posteľ. Chvíľu mi trvalo, kým som sa sem dostala. Trošku som zablúdila, no nakoniec som sa sem nejak dostala a hneď som sa hodila do tejto úžasnej pohodlnej veci menom posteľ.

Elmira musela vyvádzať po tom, čo ma nenašla ráno v posteli. Rodičia si určite myslia, že som sa rozhodla ujsť. Že už ma nebavilo byť princeznou a jednoducho som zdrhla. A čo si museli myslieť Rosalie s Julienom? Toran si to podľa mňa ešte ani nevšimol alebo to ignoroval. Vždy bol ku mne odmeraný a nezaujímal sa. Áno, trénoval ma, ale bolo to úplne iné, ako keď som bola s Julienom. Toran by ma zabil bez váhania aj, keď som bola jeho sestra. Dával mi to jasne pocítiť na tréningoch. No vďaka nemu som sa naučila nedávať najavo emócie pred svojim nepriateľom. Naučila som sa byť chladná a neprejaviť strach, slabosť alebo neistotu.

Ozvalo sa slabé klopanie na dvere.

Neozvala som sa. Nemala som náladu sa s niekým rozprávať.

Dvere sa otvorili a dnu vošla Eloria. Už nemala na sebe nočnú košeľu, ale dlhé biele šaty.

,,Môžem vojsť alebo po mne niečo hodíš?" Spýtala sa s malým úsmevom na perách.

Neodpovedala som len som kývla rukou, že môže.

Sadla si a preštudovala si ma pohľadom. Na perách sa jej vyčaril úsmev a povedala: ,,To, ako si mu vlepila bolo skvelé! Presne niečo také potreboval už dlhú dobu. Eris nepozná hranice a niekedy zabúda na to, že to, čo urobí niekomu nemusí byť príjemne."

,,Mhm."

Jej úsmev pohasol a ona zvážnela. ,,On skutočne nie je zlý, Arwen. Naozaj nie."

Pretočila som sa na brucho a podprela si hlavu rukami. Pozerala som sa jej priamo do očí. ,,Nechápem, ako to s ním dokážeš vydržať. Chápem, že vyzerá dobre a v posteli musí tiež excelovať, no je zvláštny."

,,Myslím, že nechápem," zamrmlala a v zelených očiach sa jej zalesklo.

,,Spíte spolu, nie?"

Jej smiech sa rozoznel celou miestnosťou. ,,Preboha len to nie!" Smiala sa a utierala si slzy. ,,Som jeho sestra."

Čože? SESTRA?! Líca mi okamžite vzbĺkli od hanby. Teraz by som sa najradšej prepadla niekde hlboko pod zem.

,,To nič, Arwen. Očividne ti nepovedal ešte veľa veci," prehovorila, keď videla moju tvár. Už sa nesmiala, no v očiach mala tie iskričky.

,,Radšej mu to nehovor," zašomrala som a tvár si schovala do dlani. Čo si preboha o mne teraz musí myslieť? Že som šialená? Ak sa to Eris dozvie...Bude si zo mňa uťahovať až do mojej smrti.

,,Porozprávam sa s ním. Nemyslím si, že by si mala byť v nevedomosti. Je dôležité, aby si vedela, čo sa okolo teba deje," usmiala sa a s tými slovami sa stratila za dverami.