DOTYK ZLA

15.

Sedela som na zemi a hlavou som sa opierala o chladnú stenu za mnou. Eris bol Boh. Mal nepredstaviteľnú moc. Stačil by iba jeden dotyk a bolo by po mne. Môj život by skončil iba jeho žmurknutím.

Počula som blížiace sa kroky, ktoré ma trošku vytrhli z premýšľania.

,,Arwen?" Počula som pred sebou. Kvetinová vôňa ma pošteklila v nose.

,,Stalo sa ti niečo?" Ustarostene sa ma spýtala a čupla si ku mne. Šaty jej pri tom pohybe zašušťali.

,,Nie," zaklamala som. ,,Nič sa mi nestalo. Som len unavená." Nemohla som jej povedať o tom, kde som bola. Povedala by mu to a on by ma potrestal.

,,Eris mi poslal list, že by sa mal vrátiť zajtra ráno. Nenašiel to, čo potreboval," povedala a upokojujúco ma pohladila po ruke.

Smútok ma zasiahol ako blesk. Spomenula som si na svoj domov. Na moju rodinu. Zdvihla som k nej pohľad a spýtala sa: ,,Myslíš, že ešte niekedy uvidím Elven ?"

Okamžite ma objala. ,,Samozrejme, že áno. Už čoskoro sa vrátiš domov pokiaľ nám pomôžeš."

Bola som ticho. Nechcela som sa rozprávať. Nemala som na to chuť. V mojom vnútri bolo zvláštne prázdno, ktoré tam nikdy nebolo.

,,Ak ti to pomôže, môžem ťa vziať na chvíľu von," povedala so slabým úsmevom. Prebehla mnou vlna nádeje. Pôjdem von.

,,Bola by som rada," falošne som sa usmiala.

Postavila sa a pomohla mi na nohy. ,,Ale nesmieš to povedať Erisovi," pozrela na mňa vážnym pohľadom, ktorý jej dlho nevydržal.

,,Nepoviem mu to. Sľubujem!"

✮

Prechádzali sme sa po Erisových pozemkoch. Mal krásne záhrady plné kvetov či ovocné sady preplnené šťavnatých plodov. Všetko tu bolo farebné a krásne a pri jednom pohľade na Eloriu som vedela, že to všetko je jej robota.

,,My dve sa vlastne ani poriadne nepoznáme," prehovorila po dlhej chvíli ticha. ,,Si zaujímavá, Arwen. Niečo na tebe je iné ako u ostatných férov.

,,Nemyslím si. Som obyčajná princezná, ktorá sa vzoprela rodičom a robila si svoje," mykla som plecom. Nerobila to isté vari každá princezná?

,,To nebude tým," povedala a usmiala sa na mňa. V zelených očiach jej prebehla nevysvetliteľná iskra.

,,Nechápem tomu," priznala som. ,,Prečo sa nemôžem vrátiť domov? Prečo ma tam Eris nechce pustiť?"

,,Viem, ako veľmi sa chceš vrátiť domov, no budeš tu musieť na neurčitú chvíľu zostať. Niečo sa pokazilo a my sa to snažíme všetko napraviť, no vyskytli sa komplikácie," posadila sa na lavičku pod stromy.

Usadila som sa hneď vedľa nej. ,,Tak veľmi chcem vedieť, čo sa deje!" Rozhodila som rukami. ,,Ale vy máte predo mnou len samé tajnosti, a keď sa spýtam Erisa či sa kôň dokáže zmeniť na jednorožca neodpovie mi a povie, že to čoskoro zistím."

,,Viem, ako sa cítiš, Arwen," priznala a súcitne mi pozrela do očí. ,,Raz som milovala chlapca, ktorý bol rovnako impulzívny ako Eris. Aj cez jeho veľké tajomstvá, ktoré predo mnou skrýval som ho milovala a naučila som sa s tým žiť. Nemysli si, že mňa bavilo byt v neustálej nevedomosti. Chcela som odpoveďe, ktoré mi však neposkytol," pozrela hore na oblohu, no pohľad hneď zamerala na svoje ruky. ,,Jedného dňa sa všetky jeho tajomstvá vydrali na povrch a jedno bolo horšie ako druhé. Zistila som, že obchoduje s bielym mäsom a zo mňa sa snažil vziať všetku moju silu a preniesť ju na seba. Vtedy som si želala, aby som stále bola v rovnakej nevedomosti ako predtým. Bolelo ma zistenie, že ma skutočne nemiloval tak, ako ja jeho a chcel si zo mňa len vziať moc."