DOTYK ZLA

34.

Celú dobu som ležala a rozmýšľala nad všetkým, čo sa za posledné dni udialo. Eris, avšak neprišiel. Úplne sa na mňa vykašľal.

Možno má, predsa len na prácu dôležitejšie veci, ako sa zahadzovať so mnou. A ja sa mu úprimne ani nečudujem, že neprišiel. Tiež by som sa radšej venovala iným veciam, ako strácala čas so mnou.

Rana na chodbe mi takmer privodila infarkt. Musela som sa chytiť za srdce.

Odcupotala som k dverám a jemne ich otvorila, aby som mohla nakuknúť.

,,Rosalie? Preboha, čo tu robíš?" Zamračila som sa na rozbitú vázu a moju sestru, ktorá sa určite musela poraniť.

,,Chcela som ísť len za tebou. Ja už nechcem byť sama v izbe. Bláznim z tej samoty," zachrčala a snažila sa postaviť.

Okamžite som jej pomohla na nohy tak, aby sme sa vyhli kúskam vázy. Jej úplne biele oči mi opäť nahodili husinu a výčitky.

,,Rose ani nevieš, ako strašne ma mrzí to, čo sa ti stalo," zašepkala som držiac ju pod pažou.

,,Nie je to tvoja vina. Môže za to moja slabosť. Už chápem, prečo si chcela vedieť bojovať a závidím ti," hlesla smutne s klesla na moju posteľ.

,,Rose, ty nie si slabá. Nikdy si nebola. To, že nevieš ovládať nejakú zbraň ťa slabou nerobí," chytila ​​som ju za ruku. Palcom som upokojujúce hladila.

Oprela sa o moje rameno. ,,Rodičia zošalejú, ak sa tam vrátim takto."

Spoza dverí vykukli hlavy našich bratov. ,,Nezošalejú, sestrička. Neboj sa," ozval sa Toran a obaja sa k nám natlačili.

,,Ako to?" Opýtala sa ho.

Ruku jej položila na koleno. ,,Za pár dní sa vraciam domov, pretože už tu ďalej nemôžem byť. Svet sa blázni a ja si chcem užiť ešte nejaký ten čas so svojou vyvolenou."

,,Musím vám niečo povedať," zamrmlala a sukňu šiat žmolila v rukách. ,,Rodičia vám to chcieli oznámiť až na nejakom večierku, ktorý otec plánoval usporiadať. Som zasnúbená s Milom z kráľovstva Slnečných lúčov."

Všetkým trom nám sánka spadla až niekam pod zem.

Až teraz som si všimla na prste ten krásny zásnubný prsteň, ktorý celú dobu mala na ruke.

,,Tak teraz ste ma dostali," prehovoril Julien a pošúchal si spánky.

Toran ho jemne buchol lakťom. ,,Ty si sa ešte stále nespamätal z toho, ako si tú Eloriu vyzliekal pohľadom."

Julien sa mierne začervenal a pozrel sa do zeme.

Chcela som niečo povedať, ale Toran mi skočil do reči. ,,Arwen, ty radšej nič nehovor, lebo ty s Erisom na tom nie ste inak."

Líca mi vzbĺkli. Sklonila som hlavu a vlasy mi padli do tváre.

Začali sa smiať a dokonca sa aj Rose pridala k nim.

✮

,,Eris, ťažko sa mi to hovorí, potrebujeme tvoju Temnú armádu," zašomrala Eloria šuchajúc si čelo.

,,V žiadnom prípade! Temná armáda nesmie byť nikdy znovu prebudená. Pamätáš, čo to spôsobilo naposledy? Soliel tu už nie je, aby zastavila moc mojej armády!" Vystrelil zo stoličky, akoby si sadol na špendlík.

,,Nemáme šancu ich poraziť ak sme na to len my dvaja a ty to vieš. Nepotrebuješ Soliel ani nikoho iného, ​​​​Eris. Ty si pánom mesiaca i všetkých hviezd. Ty si ten, čo ovláda tajomstvo noci. Ty, Eris, žiadna Soliel," povedala mu a aj ona vstala zo zeme.

,,Ja som tu tiež," odvrkla som. Celú dobu som s nimi a oni povedia, že na všetko sú len sami dvaja? Toľká drzosť!

,,Prepáč, Arwen," povedal Eris mojim smerom, no hneď pozrel na Bohyňu prírody.

,,Temná armáda povolaná nebude, Eloria. Čo ak sa mi to náhodou vymkne z pod kontroly ako kedysi?"

Eloria vyzerala nahnevane. Veľmi mi pripomínala naježenú mačku.

,,Doriti, Eris! Prestaň sa stále báť!" Zahrmela a odišla z miestnosti. Oboch nás tam nechala samých.

,,Prečo o sebe pochybuješ?" Spýtal som sa jemne.

Sadol si na stoličku a tvár si schoval do dlaní. ,,Kedysi dávno, keď som bol ešte mladý a neskúsený som skúšal povolať svoju armádu. Trvalo mi to niekoľko nocí, no nakoniec sa mi podarilo úspešne povolať. Chvíľu sa mi ju darilo ovládať, ale potom sa mi to celé vymklo z pod kontroly a armáda začala ničiť všetko na čo narazila," zdvihol ku mne pohľad plný bolesti.

,,Trval to štyri dlhé dni, kým povolala Soliel svoju armádu Svetla, aby tým zničila tú moju. Jej moc je spätá s tou mojou, pretože bez druhej nemôže existovať. Nemôžete zničiť temnotu o ničom viac ako ja svetlo."

,,Vieš, čo si myslím?" Prehovorila som po dlhšej dobe ticha a čupla som si pred neho. ,,Pochyboval si o seba, Eris. Dovolil si, aby tvoja armáda ničila svet, pretože pochyboval o sebe aj o svojich schopnostiach. "

,,Ty nevieš aké to je, Arwen. Toľko temnoty pokope si nikdy nevidela," zašepkal zronene.

Chytila ​​som ho za ruku. ,,Každý ma pochybnosti. Sú to zradcovia, ktorí ti bránia urobiť to, čo chceš. Keby si nemal o sebe toľko pochybností," odmlčala som sa. ,,Dokázal by si armádu ovládnuť bez problému."

,,Myslíš, že keby v tú noc o sebe, nepochybujem bolo by všetko inak?"

Prikývla som. ,,Ale myslím, že všetko je správne tak, ako to je. Možno, ak by si vtedy nepochyboval, teraz by som tu nestála."

,,Vážne radíš mňe, ktorý je v tomto svete už veľmi dlhú dobu?"

,,Už to tak bude," usmiala som sa a postavila sa. Prečo som si vlastne pred neho kľakla?

Rukami si ma stiahol na svoju stehna a objal ma. Hlavu som si položila na jeho rameno a počúvala som tlkot jeho srdca.

,,Ako vyzerá tá tvoja armáda?" Zaujímala som sa.

,,Je rozdelené na bytosti tieňov a bytosti z najhorších nočných môr," vysvetlil mi. ,,Je ťažké ich opísať. Niekedy to možno uvidíš na vlastné oči."

,,To máte svoju armádu všetci?"

Pokrútil hlavou. ,,Azara, Eloria a Kye nemajú. Eloria ma prírodu, ktorá ju bude brániť. Kye miesto armády má schopnosť hovoriť s akýmkoľvek vodným živočíchom a Azara? Jej armáda kedysi spálila polovicu lesa a Najvyšší jej za to odobrali schopnosť povolať ju," jemne ma hladil po ruke zatiaľ, čo som vdychovala jeho vôňu. Cítila som z neho knihy a nočný vzduch. Čistý a osviežujúci nočný vzduch.

,,Kam vždy schovávaš svoje krídla? A ako je možné, že sa ti objavia aj cez kabát?"

,,Krídla dokážem zhmotniť pomocou mysle a svoj kabát mám magicky upravený tak, aby tade mohli ísť. Vždy, keď ich chcem tak sa mi ten kabát na hrbte otvorí a potom uzavrie," povedal a pritiahol si ma bližšie.

,,Aha."

,,Vieš Arwen, naše dobrodružstvo už pomaličky končí. Pred nami sú posledné tri kľúče, ktoré musíme získať a ešte Dennú čepeľ, nachádza sa v kráľovstve Slnečných lúčov," povedal mi. ,,Stále by si chcela odísť?"

,,Ja neviem. Za poslednú dobu je toho príliš a poslednou dobou sa strácam. Nie vo svete, ale v samej sebe. Nie som si istá či stále existuje Arwen, ktorú si poznal."

Hral sa mi s prstami a neustále ich prepletal s tými svojimi. ,,Nikdy nebude nič rovnaké ako predtým, miláčik. Nikdy."