Warrior (Zayn Malik - SK)

32. kapitola

V noci som ležala na Zaynovej posteli. Nemohla som však zaspať. Myslela som na to čo sa stalo medzi mnou a Harrym. Keď sa to dozvie Zayn zabije ho a mňa hneď po ňom.

Ráno ma budil Liam. Boli sme na mieste a bolo treba ubytovať sa.

„Zayn je už tu?" opýtala som sa.

„Už asi hodinu sedí v hale" usmial sa na mňa Paul. Pozrela som na neho pohľadom raneného zvieratka a vyšla z tourbusu. Von bolo veľa ľudí ale v momente ako ma uvideli sa rozostúpili a nechali ma prejsť. Zayn sa postaral aby mi dali pokoj. Vďačne som sa na nich usmiala a rýchlo prešla dovnútra. Chalani strávili malú chvíľu rozdávaním autogramov.

„Ahoj" pozdravil ma Zayn ticho. Otočila som sa k nemu.

„Ahoj" mierne som sa usmiala.

„Aká bola cesta?" zaujímal sa.

„Volala som s doktorkou, chce s tebou hovoriť" povedala som mu priamo.

„Povedala si jej čo sa stalo?" jeho oči potemneli a ja som sa inštinktívne stiahla dozadu.

„Musela som" šepla som.

„Musela? Dám krk na to, že v tom má prsty Harry" pokrútil hlavou a smutne na mňa pozrel „Izba číslo 65B"

„Sme na izbe spolu?" zapišťala som.

„Chceš byť s Harrym? Zabudni" žmurkol a odkráčal k výťahom a mňa nechal stáť napospas sebe samej.

Zayn

Snažil som sa. Chcel som k nej byť dobrý a milý ale bolo to tak sakra ťažké. Rozčuľovalo ma, že ona a Harry...že medzi nimi niečo proste je. Vedel som, že medzi nimi niečo je a bol som odhodlaný nájsť dôkaz. Aj keby ma to malo stáť kariéru. Nemienil som im to uľahčiť. Sophia je moja a mojou aj ostane.

Kufre som mal už dávno vyložené v izbe, ktorá bola ako inak nádherná. Jediná vec, ktorá bude Sophii bytostne vadiť je manželská posteľ ale už nespravím znova tú chybu, že odídem preč. Budem tu, po koncerte budem pri nej a ona bude nútená byť so mnou. Zaumienil som si, že ju nikam nepustím a že dnešný koncert prežije po mojom boku ako moja zákonitá a hlavne milujúca manželka.

Po chvíli môjho nič nerobenia sa otvorili dvere a dnu vkĺzla Sophia v tesnom závese za Harrym.

„Nechaj to už tak, ja sa o to postarám" rýchlo som sa postavil a vytrhol mu jej kufre z rúk.

„Nemusíš byť taký horlivý" zasmial sa ironicky.
„Vypadni" ukázal som na dvere a Sophiu chytil za ruku.

„Nedotýkaj sa jej!" skríkol a chňapol po nej.

„Harry, nechaj to tak. Choď sa vybaliť, ja to zvládnem" usmiala sa na neho a ten jej úsmev mu prisľúbil hory-doly.

„Zabúdaj drahá" zašepkal som jej do ucha a zabuchol za Harrym dvere „Oddýchni si a daj sa dokopy. Dnes ideš so mnou na koncert a budeš sa správať ako čerstvo zaľúbená a šťastne vydatá" zavrčal som a odniesol jej kufre do spálne. Pomaly ma nasledovala a keď si všimla posteľ úplne onemela „Čo sa ti nepáči? Sme predsa manželia"

„Odmietam s tebou spať v jednej posteli" prevŕtala ma nenávistným pohľadom.

„Miláčik, kroť sa. Keď sa musím snažiť byť milým ja, ty sa budeš o to viac" zavrčal som.

„Ty bastard" zvrieskla.

„Dávaj si pozor na jazyk. Nie som povinný počúvať ťa" zakričal som späť.

„Si odporný" hodila na mňa pohľad raneného zvieratka a odišla do kúpeľne. Nechcel som na ňu kričať ale ona je horšia ako hellboy.

Nemal som toho veľa na práci a spontánne mi napadlo, že by som si mohol vybaviť účty s Harrym. Usmial som sa sám pre seba a kým sa Sophia sprchovala ja som odišiel do vedľajšej izby. Kultivovane som zaklopal a čakal kým mi niekto otvorí. Otvoril mi Harry.

„Keď hľadáš Liama je v sprche" ohrnul nosom a odstúpil od dverí.

„Vlastne som prišiel za tebou. Prišiel som ti len povedať, že viem o tebe a o mojej žene a ako tu stojím ti prisahám, že nájdem dôkaz a vás dvoch rozdelím nech ma to stojí čo to stojí. Je to moja žena a tak to aj ostane. Neželám si aby si za ňou lozil, nepribližuj sa k nej a rozlúč sa s tým, že vás dvoch nechám ešte niekedy osamote. Snáď ste si včerajšok užili naplno, bolo to totiž naposledy" potľapkal som ho po ramene a vypochodoval z izby.

„Si hovädo" zakričal za mnou ešte.

„Menšie ako ty" zasmial som sa a vošiel do vlastnej izby. Sophia už sedela oblečená v krátkych šatách a pozerala von oknom. Bolo vidno, že je unavená. Odrazu mi jej prišlo ľúto. Podišiel som k nej a kľakol si pred ňu „Si v poriadku?"

„Čo?" pozrela na mňa ako keby sa práve prebrala z tranzu.

„Pýtam sa či si v poriadku" usmial som sa na ňu zmierlivo.

„Prečo sa pýtaš?" pozrela na mňa podozrievavo.

„Zdáš sa mi byť unavená a nesústredená" prezrel som si ju a položil jej ruku na koleno.

„Zayn, o čo ti ide? Nestačí ti, že si na mňa pred chvíľou vrieskal? Nestačí ti, že si bol za Harrym a vynadal mu pre nič? Nestačí ti ako si ma doteraz trápil? Čo týmto správaním sleduješ? Som unavená z toho čo tu predvádzaš a daj zo mňa dole tie paprče" odstrčila mi ruku a naraz sa postavila. Okamžite sa jej zatočila hlava a zatackala sa.

„Sophia" skríkol som a chytil ju „Ty nie si v poriadku"

„Zayn, som unavená a je mi zle" zafňukala.

„Zruším koncert, neboj sa, bude to dobré" pozrel som sa na ňu vystrašene.

„Nesmieš zrušiť koncert. Ten koncert zvládnem" usmiala sa na mňa a položila si hlavu na moje plece.

„Nechcem aby sa ti niečo stalo Soph" pohladkal som ju po vlasoch. Keby som sa teraz videl určite by som si sám jednu vrazil.

„Sľubujem, že ten koncert zvládnem. Nemusíš sa báť o svoje dieťa" posledné slova zvýraznila a odtiahla sa odo mňa.

„Sophia..." začal som.

„Nie" zdvihla ruku a zastavila „Toto nemá význam" povzdychol som si a otočil sa k nej chrbtom.

„Odchádzame" zahlásil Paul spoza dverí. Pokrútil som hlavou a rýchlo sa prezliekol.

„Chcem aby si ma držala za ruku a tlačila sa výlučne na mňa. Dajú ti pokoj len im ukáž, že sme šťastný pár. V aute nie sú čierne sklá takže sa ku mne musíš tlačiť aj tam a tiež keď budeme vystupovať z auta. Pustíš sa ma až dnu v koncertnej hale" poučoval som ju po ceste k výťahu a chvíľu aj v ňom.

„Neboj sa, sme šťastný pár a ja ťa milujem najviac na svete" usmiala sa a mňa zamrazilo. Povedala to s takou ľahkosťou až som bol nútený zastať „Čo sa stalo?"

„Nič" zahriakol som ju a pevne ju chytil za ruku „Pripravená?" len nemo prikývla a my sme sa spoločne vybrali von. Hneď ako si nás oboch všimli sa ľudia v našom okolí rozostúpili a ochranka ich držala v určitej vzdialenosti.

„Ďakujeme" zakričal som a usmial sa na nich. Okolie začalo kričať a burácať. Sophii sa znova podlomili kolená a rýchli pohľad na ňu mi hovoril, že si musí okamžite sadnúť. Zrýchlil som teda krok a popchol ju do auta „Je ti lepšie?" vďačne prikývla. Chvíľku sme ešte počkali kým sa dovalia aj ostatní chalani. Sophia sa ku mne celý čas tisla a na Harrym bolo vidieť ako mu trhá rukou. Bol som šťastný, že ho vidím takého.

„Vystupovať" zasalutoval Paul a otvoril nám dvere. Za rovnakých podmienok ako pred tým sme sa presunuli do koncertnej haly kde už bolo všetko pripravené na skúšanie. Sophiu som uložil do maskérne kde si ľahla a skoro okamžite zaspala. Bola rozkošná a zároveň tak strašne protivná. Poslednú dobu som si pripadal ako idiot. V jednej chvíli som jej nadával a v druhej som tužil byť s ňou za dobré. Nevedel som čo sa so mnou deje ale jedno bolo isté, nič dobré to nebolo.