Warrior (Zayn Malik - SK)

58. kapitola

Nová časť :) bola by som rada keď by ste dali minimálne 10 komentárov, nakoľko má časť 18 hviezdičiek nemal by to byť problém :) ak sa pýtate či je to podmienka tak áno, je to podmienka :) ja viem, že je škola, ale verte ani ja to nemám najľahšie :) takže prosím :) ďakujem za pochopenie :) príjemné čítanie :3

Ďalší deň bol strašný. Mala som pocit, že umriem. Celá som sa chvela, žalúdok som mala na vode, ale čo bolo najhoršie, maličká bola nepokojná. Stále sa metala zo strany na stranu a ja som už naozaj prestávala vládať. Vysilovalo ma to viac ako som si dokázala priznať.

V noci, keď Harry odišiel, som si ľahla, ale spánok neprichádzal. Vedela som, že dnes je ten deň kedy sa má vrátiť Zayn. Nechcela som ho vidieť, ale bola som presvedčená o tom, že ho uvidím. Niečo vo vnútri mi to nahováralo. Bolo to až neznesiteľné aká istá som si bola.

Bolel ma celý človek, no aj napriek tomu som sa zodvihla z vankúšov. Nohy som spustila na zem a zahľadela sa do okna.

Po malej chvíli som začula jemné zaklopanie.

Dvere sa potichu otvorili a dnu nakukol Harry. „Už si hore?" strhla som sa za zvukom jeho hlasu a vystrašene na neho pozrela. „Čo sa stalo? Si v poriadku? Však nejdeš rodiť."

„Nie je mi dobre, ale rodiť určite nejdem" pozrela som na neho ako na blázna. Ako si mohol myslieť, že idem rodiť?

„Chvalabohu" usmial sa. „Urobil som raňajky. Poď sa najesť."

„Prezlečiem sa a prídem" usmiala som sa.

„Hoď na seba len nejaký sveter" mávol rukou a prešiel k mojej skrini. Vytiahol z nej ten najteplejší sveter a podišiel ku mne. Podal mi ruku. Ochotne som sa jej chytila a vyšvihla na nohy. Harry okolo mňa prehodil sveter a zazipsoval ho. Pevne ma chytil za ruku. Usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval. Bol mojim hrdinom po každej stránke. Zachránil ma a stále ma ochraňoval aj keď mal veľmi silného súpera.

Spoločne sme zišli dole do kuchyne. Po celý čas ma pevne držal, akoby sa bál, že mu niekam utečiem. V kuchyni usadil za stôl najprv mňa, potom seba a ja som až vtedy zacítila tú prekrásnu vôňu. Na stole, v malej vázičke boli čerstvé biele ruže a rozvoniavali po celom dome. Pomedzi vôňu ruží sa pomaly, ale isto, prebíjala sladkastá vôňa javorového sirupu a lievancov. Milovala som lievance. Dokonca aj maličká sa upokojila a užívala si, že sa o jej mamu starajú ako o kráľovnú.

Mierne som pootvorila ústa a snažila sa niečo povedať. „Harry...ja, nemám slov" pokrútila som hlavou.

„Ber to ako moje ospravedlnenie" sklopil pohľad.

„Všetko je v najlepšom poriadku" zašepkala som a natiahla sa za ním. Stisla som mu ruku v snahe upokojiť ho.

„Si to jediné čo mi ostalo" postavil sa zo stoličky a kľakol si predo mňa. „Ak mi vezme aj teba...umriem žiaľom."

„Nikto ma nikam neberie. Ostanem s tebou tak dlho ako to bude možné" pohladkala som ho po líci. Nežne sa k mojej dlani pritúlil a pobozkal ju.

„Sľubuješ?" ozval sa po malej chvíli.

„Sľubujem" zašepkala som a objala ho. Do tohto objatia som vložila všetko čo som cítila. Bolesť, strach, smútok, štipku radosti či neopätovanú lásku. Dlho sme tak ostali a mne bolo príjemne. Bol mojim záchrancom.