5. kapitola

868 52 0
                                    

Prosím o komentár, keď už nič tak aspoň ten jeden a tiež nejaká tá hviezdička by bodla ... mám rada tento príbeh a tiež mám aj niečo predpísané ale od kedy som ho začala pridávať napísala som dve časti a dôvodom nebolo to, že nemám čas ... nechce sa vám komentovať? alebo to vážne číta jedna-dve-tri osoby?

„Liam bude pri mne, rozložíme gauč tam sa vyspí Niall s Louisom a so Zaynom a Harry bude pri tebe v izbe" zaškerila sa na mňa.

„Na to zabudni žiaden idiot nebude pri mne v izbe. Jeden z nich sa čo i len priblíži k tej izbe a odbijú posledné minúty jeho života a je mi jedno či je slávny alebo nie. Je ti to jasné Charlotte?" pozrela som na ňu vražedne.

„Sľúbila si, že budeš milá" fňukala.

„Hej ale ešte pred tým ako som zistila, že z môjho bytu spravíš toto" rozhodila som rukami a nahnevaná sa vrátila naspäť do kuchyne. Nemôže vystrájať v iný deň? prebehlo mi hlavou. Oprela som sa o dres a zavrela oči, čelo som si oprela o skrinku, ktorú som mala nad hlavou. Niekto otvoril dvere na kuchyni a vošiel dnu. Nechcelo sa mi ani len pohnúť, nie to ešte sa otočiť.

„Mrzí ma to" začula som Zaynov tichí hlas blízko mňa.

„To nie je tvoja vina" otočila som sa a zistila som, že je odo mňa len pár centimetrov.

„Nemuselo sa to stať ak by som zase nemeškal" pozeral mi priamo do očí.

„Nič by sa tým nevyriešilo, opil by si sa s nimi a bolo by to ešte horšie" prešla som okolo neho a postavila sa k balkónovým dverám.

„Mali by sme ich dať dokopy a potom si ísť ľahnúť" navrhol.

„Tak poď" vyšli sme spolu z kuchyne. Prvé čo som urobila bolo, že som zavrela okno.

„Vstávajte z tej pohovky" nasadila som rázny tón, všetci ma bez odvrávania poslúchli. Rozložila som im ju a otvorila malú skrinku vedľa televízora, vybrala som z nej tri deky. Jednu som podala Niallovi, ďalšiu Harrymu a poslednú Louisovi.

„Lottie, Liam choďte spať do izby. Okamžite!" pozrela som na nich prísne a oni sa poslušne vybrali nemotorne do izby „Vy traja budete spať tu a opovážte sa niečo rozbiť tak je po vás" rozkázala som im a oni si všetci traja rýchlo ľahli a snažili sa čo najskôr zaspať. Musela som sa nad nimi zasmiať. So Zaynom sme pozbierali zvyšky, ktoré po nich ostali na stole a odniesli ich do kuchyne.

„Dáš si niečo?" pozrela som na neho a otvorila chladničku.

„A čo tam máš?" opýtal sa zaujato.

„Pizza" vytiahla som asi dvojdňovú pizzu.

„A koľko má?" zasmial sa Zayn.

„Maybe dva alebo tri dni" zasmiala som sa s ním.

„Neotrávi nás to?" spýtal sa s pochybami.

„Dúfam, že nie" zobrala som si pizzu a zahryzla do nej, nebola zlá až na to, že bola tvrdá.

„Nie je zlá" usmial sa Zayn.

„Čítaš mi myšlienky" zasmiali sme sa a ďalej sme potichu dojedali pizzu. Keď sme dojedli, všetko som vyhodila do koša a podala mu krabičku džúsu a pohár. Ja som sa napila priamo z druhej krabičky.

„Ehm Sophi?" začal nesmelo Zayn.

„Áno?" o čo mu ide? spozornela som.

„Ja len, že nemám kde spať" pozrel do zeme. No tak to som veľmi nedomyslela, preblesklo mi hlavou.

„Môžeš spať pri mne v izbe" nič lepšie ma nenapadlo.

„Ale ja chcem ešte žiť" zahral sa na vystrašeného.

„Ty nie si idiot" zasmiala som sa.

„Pokročil som, už nie som ani neandrtálec a dokonca ani idiot" smial sa.

„Ale ešte sa ním stále môžeš stať" zaškerila som sa a vyšla z kuchyne, za mnou vyšiel aj Zayn. Celou cestou po schodoch sa smial. Hore sme sa ešte na chvíľu zastavili pri Lottienej izbe. Ozývali sa z nej hlasné vzdychy.

„Bože" hodila som *facepalm*.

„Nevedel som, že Liam je až taký dobrý v posteli" zašepkal mi do ucha Zayn aby nás nebolo počuť.

„Liaaaaaam" začuli sme výkrik Lottie a bleskurýchle sme odišli od dverí rovno do mojej izby. Tam sme sa na seba pozreli a začali sa neskutočne smiať.

„Tak toto sa mi ešte nestalo" smiala som sa.

„Pri nás si na také veci zvykneš" smial sa so mnou Zayn. Smiali sme sa ešte asi desať minút v kuse.

„Ja už nemôžem, to bolí" snažila som sa prestať smiať ale to spôsobilo iba ďalší nával smiechu. Smiali sme sa asi polhodiny vkuse, keď sme konečne prestali. Sťažka sme rozdychávali to čo sa práve udialo.

„Dobre dosť. Kde budem spať?" usmial sa na mňa Zayn a snažil sa koncentrovať.

„Bude ti veľmi vadiť ak poviem, že na zemi?" pozrela som do zeme.

„To je v poriadku" zasmial sa.

„Som rada" podala som mu jednu svoju deku a vankúš. Vošla som do kúpeľne a tam som sa prezliekla do voľného trička. Vyšla som von, Zayn už ležal na zemi a pozeral do stropu.

„Čo tam zaujímavé vidíš?" uložila som sa do postele a otočila sa tvárou k nemu.

„Hviezdičky" usmial sa do stropu. Som ako dieťa, na strope mám hviezdičky, ktoré v noci svietia. Nemôžem si pomôcť ale páči sa mi to.

„Nie som dieťa" ozrejmila som mu a on sa zasmial.

„Ja viem, že nie si dieťa" pozrel na mňa.

„Mali by sme už spať" zašepkala som.

„Dobrú noc, Sophi" moje meno len tak šepol ako keby pre sám pre seba.

„Aj tebe Zayn" usmiala som sa a otočila sa mu chrbtom. Cítila som na chrbte jeho prenikavý pohľad ale nechcela som sa otočiť. Bola som unavená a zajtra ma čakal dosť náročný deň. Po hodine rozmýšľania som predsa len akosi začala zaspávať.

„Sophi?" ozval sa zrazu Zayn.

„Hm?" zamrmlala som z polospánku.

„Je mi zima" zafňukal.

„Chceš ešte deku?" mrmlala som skôr pre seba ako jemu.

„Nerozumiem ťa" zašepkal.

„Či chceš ešte deku" prinútila som sa otočiť k nemu a otvoriť oči.

„No, ak by si bola taká dobrá" usmial sa. Strhla som zo seba deku a podala mu ju, nenapadlo ma, že potom už ja nebudem mať na sebe nič. Znova som sa zvalila do postele a pomaly zaspávala.

„Sophi?" ozval sa znova Zayn.

„Hm?" opäť som mu zamrmlala.

„Nie je ti zima?" zasmial sa.

„Prečo by mi mala byť ... zima?" šmátrala som rukou po deke ale akosi som ju nemohla nájsť „Ja som ti dala obe deky?" prebrala som sa zo spánku.

„Uhm, tak to vyzerá" zasmial sa.

„Daj mi jednu späť" zasmiala som sa s ním.

„Ale mne bude potom zima" zafňukal a pritúlil si obe deky bližšie k sebe.

„Bože, kam som sa to dostala? Poď sem" zafňukala som a ponúkla som mu miesto vedľa seba. S radosťou sa okamžite postavil zo zeme a ľahol si vedľa mňa. Pritiahla som si deku k sebe a obrátila sa mu chrbtom. Ľahol si na opačný koniec ako ja. V momente ako som sa uložila som už aj spala a na moje potešenie, Zayn sa už ani neozval.

Warrior (Zayn Malik - SK)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora