Warrior (Zayn Malik - SK)

56. kapitola

Vážne sa snažím písať a ešte k tomu k veci :) občas to ale nejde a pre to sa vám chcem ospravedlniť za tieto časti, ktoré sú o ničom :) tiež vás chcem dopredu varovať...od budúceho týždňa mi začína škola úplne seriózne :) som v maturitnom ročníku a mojou prioritou bude zmaturovať :D časti bude preto trošku zriedkavejšie :) nehnevajte sa za to na mňa, ale inak to nejde :) užite si túto časť :-*

ZAYN

Sedel som v hale a čakal na Lou aby mi spravila vlasy, keď mi zasvietil mobil a na displeji sa zjavilo jej meno.

Sophia: Nastali komplikácie. Kedy sa vrátiš?

Ja: O dva dni, ale môžem aj skôr. Čo sa deje? Si v poriadku? Čo maličká?

Sophia: Mne je fajn, maličká je na tom horšie.

Doslova a do písmena mi prišlo nevoľno. Okamžite som vytočil jej číslo a čakal. Po malej chvíli hovor zrušila. Ako v mrakotách som pozrel na mobil. Prečo ma, preboha, zrušila? Čo sa dialo? Vyskúšal som to teda znova. Vytočil som ju a ona ma znova zrušila.

Sophia: Nevolaj mi. Večer sa ti ozvem.

Ja: Sophia, čo sa deje?

Sophia: Nemôžem písať. Večer sa ti ozvem, sľubujem.

Ja: Budem čakať.

Stlačil som odoslať a neprítomne sa zahľadel do steny. Čo sa mohlo stať maličkej? A čo sa deje so Sophiou, že mi nemôže teraz zdvihnúť? Nechcel som čakať do večere. Musel som niečo urobiť.

„Tak som tu. Začneme?" zjavila sa za mnou nečakane Lou a ja som na ňu pozrel.

„Musím odísť" postavil som sa zo stoličky.

„Zayn, máte koncert. Nemôžeš odísť. Úplne stačí, že sa zdekoval Harry" pozrela na mňa vyčítavo.

„Ja nemôžem za to, že to hovno odišlo. Nikto mu nekázal" nahodil som obranný tón.

„Vyjadruj sa slušne o svojom kamarátovi" napomenula ma.

„Nedávaj mi tu kázne. Dobre? Niečo sa deje a ja musím zistiť čo" stál som si pevne za svojím.

„A to nepočká ešte dva dni? Zayn, ja viem, že šalieš lebo nemáš poňatia kde Sophia je a po tom telefonáte je to ešte horšie. Ja to všetko viem, ale uvedom si, že máš nejaké povinnosti, ktoré ťa tu držia. Boli ste piati, teraz ste štyria a keď odídeš ešte aj ty ostanú traja. Si si istý, že im toto chceš urobiť?" podišla ku mne a chytila ma za ruku.

„Lou..." zavzdychal som.

„Uvažuj" poklepkala si po hlave a podišla k stoličke, na ktorej som donedávna sedel. Na stolík pred stoličku si porozkladala veci a zahľadela sa na môj odraz v zrkadle. Pochopil som o čom mi tu hovorila. Všetko sme dokázali spoločne a teraz sa toho postupne vzdávame. Harry odišiel bez jediného slova. Napísal len lístoček ako baba, že to už nedokáže a potrebuje prestávku. Ak by som teraz odišiel aj ja nikdy by mi to neodpustili. Naubližoval som im už dosť.

„Dobre" rezignoval som nakoniec. Lou sa na mňa usmiala a rukou mi ukázala na stoličku. „Zavolám si a hneď prídem."

„Ponáhľaj sa" žmurkla a nechala ma nech si vybavím čo potrebujem. Vyšiel som pred dvere a v kontaktoch si pohľadal číslo na Lottie. Vytočil som ju a čakal kedy zdvihne.