Warrior (Zayn Malik - SK)

10. kapitola

Prepáčte, že tak neskoro ale celý týždeň bol moc náročný :) prosím vás, strašne by sa mi šikli nejaké komentáre. Veď ja nechcem tak veľa :) zaberie to možno pár sekúnd :) fakt mne je jedno kde ten komentár hodíde, či sem na wattpad alebo na facebook, pre mňa za mňa mi pošlite aj správu len komentujte a tiež hoďte nejakú tú hviezdičku :3 ďakujem za porozumenie :D :D

Do klubu sme sa dostali tesne po tom čo to celé začalo. S Harrym sme sa snažili bez povšimnutia dostať dnu ale nevyšlo nám to. Prišli sme neskoro a všetci fotografi a novinári čakali len na to kedy príde posledný člen najslávnejšej kapely na svete.

Keď sme vystúpili z Harryho auta skoro okamžite nás osvietili svetlá bleskov a dotieravé otázky neokrôchaných novinárov. Nevnímala som čo sa tí ľudia okolo mňa pýtajú, v podstate mi to bolo jedno aj keď som mala menší strach. Harry to vycítil a pritlačil si ma k sebe. Snažil sa ma skryť pred bleskami ale nemala som veľmi pocit, že by sa mu to podarilo.

Do klubu sme vbehli len tak-tak a hneď ako sa za nami zavreli dvere Harry sa otočil smerom ku mne a ustarostene na mňa pozrel.

„Si v poriadku? Nič ti nespravili?" prezeral si ma od hlavy po päty a prstami mi kontroloval tvár.

„Harry som v poriadku, nemusíš sa o mňa báť" usmiala som sa a odtlačila mu ruku.

„Mal som ťa na to aspoň pripraviť" zamračil sa.

„Prestaň, nie je to tvoja chyba. Poďme radšej nájsť Lottie s chalanmi" chytila som ho za ruku a ťahala čo najhlbšie do klubu. Hľadali sme ich snáď všade ale nikde neboli. Bolo pravdou, že Funky Buddha bol poriadne veľký klub, ale dúfala som v to, že Lottie zastihnem ešte skôr ako sa úplne dá dole.

Nakoniec sme ju aj našli. Samozrejme nebola nikde inde ako v Liamovej náručí.

„Tu ste?" zasmiala som sa.

„Kde inde by sme boli?" vrátila mi Lottie.

„Tak to teda naozaj neviem...Lottie skôr ako sa dáš úplne dole ti chcem zaželať všetko najlepšie k narodeninám. Som rada, že si so mnou ostala aj po tak dlhom čase. Všetko najlepšie babe" silno som ju objala a podala jej zabalený darček, s ktorým balením som sa hrala minimálne hodinu po tom ako som sa obliekla.

„Ďakujem" zasmiala sa a začala trhať papier na kusy. Pozerala som na ten papier s úplnou hrôzou. Moja hodinová snaha vyšla úplne nazmar.

Otvorila to a z úžasom pozerala na to čo som jej kúpila „Preboha Sophi, to je ten najlepší darček aký som kedy dostala" zapišťala a znova sa mi hodila okolo krku. Všetci okolo nás sa zasmiali.

„Nepreháňaj to" zasmiala som sa aj ja.

„Nepreháňam, toto je ešte lepšie ako novinka, že s Liamom začíname bývať spolu" zapišťala a ja som ostala zarazene stáť na jednom mieste.

„Čo?" vydýchla som.

„Dnes som nám kúpil jeden z najkrajších bytov na predmestí Londýna" usmial sa na mňa Liam.

„Tak to vám teda gratulujem" hovorila som sekano od šoku, ktorý mi pripravili.

„Dúfam, že sa nehneváš" povedala Lottie keď si všimla môj výraz.

„Jasné, že sa nehnevám len je to pre mňa dosť šok ale prežijem to" zasmiala som sa nakoniec a ešte raz ju objala.

„Poďme sa baviť" zahulákal Louis. Všetci sme na neho pozreli a rozosmiali sa. Typický Louis, chcel by sa len zabávať a piť.

Louis s Niallom išli po prvé poháriky akejsi tekutiny kým sme si my ostatní posadali okolo stola. Rozhovor plynul nerušene a so zväčšujúcimi sa promile v krvi to začínalo mať poriadne grády.

Po desiatom panáku som prestala počítať a prestala vnímať čo vlastne pijem. Sedela som na barovej stoličke a sústredene hľadela do pohárika s whiskey keď si vedľa mňa sadol o čosi menej pripitý Zayn.

„Ahoj" pozdravil ma. Otočila som hlavu k nemu a zdvihla ruku na pozdrav „Čo tu sedíš tak sama?"

„Nemôžem?" pozrela som na pohárik a kopla ho do seba.

„Ale čo by si nemohla" pritiahol si ku mne stoličku bližšie „Ešte dva" zakričal na barmana a ten nám podali ďalšie poháriky.

„Nemala by som už piť" nadhodila som pripito.

„Len si daj, ja sa o teba potom postarám" usmial sa na mňa a položil mi ruku na koleno.

„O tom nepochybujem" zhodila som mu ruku zo svojho kolena.

„Možno by sme sa mali lepšie spoznať" znova ju položil na moje stehno.

„A možno aj nie" nemala som síl sa s ním hádať alebo mu protirečiť ale Zayn bol posledný človek, s ktorým som momentálne chcela skončiť. Otočila som hlavu a niekde v dave som zbadala Harryho ako sa krúti na parkete s nejakým mne neznámym dievčaťom. V živote som ju nevidela a to akým spôsobom ju Harry držal vo mne vyvolalo zvláštny pocit. Otočila som sa naspäť a vypila svoj a aj Zaynov pohárik.

„Nehovorila si, že máš dosť?" zasmial sa Zayn.

„Výnimočné situácie si žiadajú výnimočné činy" žmurkla som a hodila do seba ďalší panák.

Potom to už išlo samo od seba. Zayn ma vytiahol na parket kde som bola nútená sa na neho nalepiť čo najtesnejšie pretože som ledva dokázala stáť sama na nohách. Po hodine keď som už aj sama vedela, že je čas ísť domov som si pozbierala veci a chcela odísť ale znova ma stiahol Zayn k sebe a ponúkol sa, že ma odvezie domov. Súhlasila som ale ráno som si uvedomila, že to bola tá najväčšia chyba akej som sa kedy mohla dopustiť.

Zobudila som sa s príšernou bolesťou hlavy a na chvíľu som odmietla otvoriť oči. Po chvíli som ich ale bola nútená otvoriť, pretože už len pomyslenie na to, že bude musieť ostať ležať bez pohnutia my spôsobovala preležaniny. Posadila som sa teda na posteli a rozhliadla sa okolo seba. Nebola som doma, bola som niekde kde som ešte v živote nikdy nebola. Pozrela som na seba a bola som nahá.

„Bože prosím nie...." zakvílila som a otočila hlavu na bok. Zrak mi okamžite padol na Zayna ako sa na mňa spokojne usmieva. Samozrejme, že bol nahý „My sme spolu..." nedokázala som to ani len vysloviť.

„Spali sme spolu" prikývol mi a natiahol sa za mnou.

„Nedotýkaj sa ma" vykríkla som a zošmykla sa z postele. Tvrdo som dopadla na zem.

„Včera ti to nevadilo" pozrel na mňa prekvapene.

„Včera som bola opitá" zvýraznila som mu každé slovo a pozrela na neho so slzami v očiach. Pozbierala som sa zo zeme a tak isto aj všetky svoje veci a zavrela sa v kúpeľni. Bože čo som to spravila? skryla som si hlavu do dlaní a rozplakala sa.