Warrior (Zayn Malik - SK)

29. kapitola

Do hotela som sa vrátil neskoro v noci. Nechcel som zaspávať vedľa Sophii, ale nedalo mi neospravedlniť sa jej. Výťahom som sa vyviezol na najvyššie poschodie, kartou som otvoril dvere od izby a potichu vošiel. Vyzul som si topánky a po špičkách som prešiel do spálne. Jemne som otvoril dvere a pozrel sa na spiacu postavu na posteli. Usmial som sa sám pre seba a zamieril si to k jej hlave.

„Sophia? Sophi, pozri...bol som idiot. Nechcem sa s tebou hádať, si matkou môjho dieťaťa. Chcem aby sme spolu vychádzali a možno časom sa to upraví a bude to lepšie ako sme predpokladali. Možno by si mala vedieť, že..." rozhovoril som sa.

„Och Zayn, aj ja ťa milujem" otočil sa mi tvárou Niall a skočil mi do náručia.

„Krista, Horan! Vypadni z našej postele! Čo tu robíš?!" skríkol som nepríčetne.

„Sophia, milujem ťa" vyškieral sa. Jedným dlhým skokom som bol pri ňom a schytil ho pod krk.

„Drž hubu!" precedil som pomedzi zuby „Kde je?"

„Pri Harrym" pípol.

„Do kurvy!" zahrešil som a vyletel z izby. Rozbehol som sa k izbe kde mal byť Niall s Harrym. Nepríčetne som začal búchať na dvere. Bolo mi jedno, že zobudím polovicu hotela, bolo mi jedno čo sa môže stať. Jediné po čom som v tej chvíli túžil bolo rozbiť Harrymu hubu a na Sophiu navrieskať najviac ako to len šlo.

„Si normálny?" otvoril mi rozospatý Harry. Strčil som ho dovnútra a zabuchol za sebou dvere.

„Jediný kto tu nie je normálny si ty. Len čo som päty vystrčil z hotela zobral si si ju pod ochranné krídla. Je to moja žena, Harold, moja! Jediný kto ju bude klátiť som ja" vrieskal som.

„Upokoj sa" pozrel sa na mňa zhrozene.

„Neupokojím sa! Ber si veci, odchádzame" zavrčal som na Sophiu a čakal kým spraví čo som jej kázal. Ani sa nepohla „Čo tam stojíš?"

„Nehovor mi čo mám robiť, nie som tvoj majetok" pozrela mi nenávistne do očí.

„Je mi jedno čo si myslíš a je mi jedno čo cítiš. Pôjdeš so mnou, či sa ti to páči alebo nie" podišiel som k nej a pevne ju chytil za ruku.

„Pusť ma!" zvrieskla.

„Nehuč!" vrátil som jej.

„Pusť ju Zayn, nie je tvoj majetok" priskočil Harry a snažil sa mi ju vytrhnúť.

„Daj nám pokoj Harry!" vrieskal som a trhal Sophiinou rukou.

„Prestaňte!" zvrieskla hystericky Sophia a spadla na zem.

Sophia

Spadla som na zem a jedine čo som cítila bola neskutočná bolesť. Nebola to fyzická bolesť. Bola to bolesť, ktorú cítite ak sa deje niečo zlé a niečo naozaj zlé sa začalo diať so mnou, s mojím dieťatkom.

„Čo sa deje?" kľakol si ku mne Harry.

„To bolí" plakala som.

„Čo ťa bolí? Sophia, komunikuj so mnou" zatriasol mnou hystericky aj on.

„Ber jej veci, ideme do nemocnice" zahlásil Zayn a zobral ma na ruky „Nepozeraj tak na mňa a rob čo ti kážem" zavrčal Harryho smerom. Skľúčene som sa na neho pozrela a schúlila sa mu v náručí. So mnou na rukách zabehol k výťahom, cestou rozdával rozkazy, príkazy, zariaďoval, vysvetľoval. Nepočúvala som ho, bála som sa. Bála som sa, že to čo sa vo mne práve deje sa neskončí dobre.

„Vydržte, prosím" mumlal si popod nos „Šoféruješ" hodil do Harryho kľúče od auta a on sám si sadol ku mne dozadu. Pritúlil si ma k sebe a tíško chlácholil. Nezmohla som sa na nič len na tichý plač a sústredené stláčanie Zaynovej ruky.

Neviem ako dlho sme išli, no mne sa zdalo, že to trvá celú večnosť.

„Už sme tu" usmial sa na mňa jemne Zayn a znova ma zobral na ruky. Poobhliadla som sa okolo seba a Harryho som nikde nevidela. Všimla som si ho až keď sme vošli dnu, viedol k nám akéhosi doktora so sestričkou.

„Poďte za mnou" dirigoval Zayna „Položte ju sem" zahlásil keď sme vošli do jednej z izieb. Zayn ma jemne položil na ležadlo a smutne na mňa pozrel. Chytil ma za ruku a jemne ma na ňu pobozkal „Choďte von!" zavrčal doktor a odohnal ich oboch odo mňa. So slzami v očiach som sa na neho pozrela „Čo sa vám stalo slečna?"

„Bolí to" zafňukala som.

„Čo vás bolí?" opýtal sa milo.

„Som tehotná, rizikové tehotenstvo" zamumlala som a upadla do bezvedomia.

Zayn

„Zabijem ťa ak sa jej niečo stalo" zavrčal mi do ucha Harry.

„Nechcel som" zašepkal som.

„Koho to má teraz trápiť? Ovládaj svoj hnev aspoň k nej" pichol do mňa prstom.

„Prestaňte!" schladil nás Liam.

„Kde je?" opýtal sa Niall. Pokýval som hlavou k dverám a očami ich hypnotizoval. Potreboval som počuť, že moje malé je v poriadku, že je v poriadku Sophia.

Zrazu ma napadlo.

„Volala doktorke?" svoju otázku som adresoval Harrymu.

„Neviem o tom" pokrčil plecami. Kurva, mala. Mala jej volať tak ako som jej kázal.

*****

Sedeli sme tam už polhodiny a doktor stále nevychádzal. Postavil som sa a začal sa nervózne prechádzať po nemocnici.

„Zayn, sadni si" pozrel na mňa nervózne Louis.

„Drž hubu! Ty nemáš dnu manželku s dieťaťom" oboril som sa na neho.

„Zrazu aká starostlivosť" prezrel si ma od hlavy po päty.

„Prepáč...ja...nemyslel som to tak. Som len strašne nervózny. Je moja vina, že je tam" bezútešne som zapichol oči do dverí.

„Ona sa z toho dostane" potľapkal ma po chrbte.

„Je silnejšia ako si myslíš" žmurkol na mňa Liam.

„Lásku jej môžeš vyznať aj po tom" zasmial sa Niall na odľahčenie nálady.

„Prečo ho utešujete?" oboril sa na nich Harry „Môže za to, že je Sophia tam. Môže za to, že potratila" všetky oči sa upriamili na neho „Čo čumíte?"

„Ako si môžeš byť taký istý, že potratila?" zašepkal som.

„Nevidel si tu krv pod ňou?" prezrel si ma posmešne. V momente ako som sa v myšlienkach vrátil do situácie kedy padla na zem, uvedomil som si, že Harry ma pravdu. Pod Sophiou bola malá kaluž krvi, nepatrná kaluž, ale bola.

„Nepotratila! Klameš!" zvrieskol som a hneď na to sa za mnou otvorili dvere.

„Páni, tichšie, prosím vám. Pán doktor potrebuje ticho a pokoj aby mohol spraviť všetko čo je v jeho silách" upozornila nás sexy sestrička, s ktorou by som si dokázal predstaviť sex. Bože, Zayn, spamätaj sa! Karhal som sa.

„Počul si? Ak potratí, bude to tvoja vina, Zayn. Iba tvoja" pozrel na mňa zúrivý Harry a odpochodoval.