Warrior (Zayn Malik - SK)

31. kapitola

Zayn s nami necestoval. V tourbuse som sedela s vyloženými nohami a všetci ma obskakovali ako kráľovnú.

„Chalani..." napomínala som ich asi 50krát „...nie som nemohúca. Viem sa o seba postarať aj sama"

„Doktor povedal, že ti nemáme dovoliť pohnúť sa z miesta aspoň týždeň" napomínal ma Niall.

„Ozval sa človek, ktorý vedľa mňa sedí a rozkazuje okoliu" zasmiala som sa.

„Ale som nápomocný a nie ako niekto" veľavravne sa na mňa pozrel.

„Pozri, ja nemôžem za to, že môj drahý manžel so mnou nedokáže zdieľať ani len jednu izbu kde sú, mimochodom, všetci" odula som sa.

„Ach bože, tie hormóny" zakňučal a ja som po ňom šmarila jeden z vankúšov, ktorými som bola obkolesená.

Chvíľu som ešte zápasila so štyrmi tvrdohlavými chlapmi ale potom som to vzdala. Veď aj tak ma čoskoro bude čakať každodenné budenie sa v noci. Nevedela som to vysvetliť ale na moje malé som sa tešila, naozaj tešila. V duchu som sa len modlila aby sa na Zayna nepodobalo. Chcela som aby malo moje oči, moje vlasy, túžila som po tom aby to dieťa čo v sebe nosím bolo len moje, či už výzorom alebo povahou. Milovala by som ho rovnako aj keby sa na mňa nepodobalo, ale to zadosťučinenie, žeby sa nepodobalo na Zayna, bolo väčšie.

„Volala si doktorke?" ozval sa vedľa mňa Harry.

„Ešte nie" priznala som.

„Tak by si to mala urobiť. Najlepšie hneď" postavil sa a podal mi mobil.

„Nepočká to?" pozrela som na neho skľúčene.

„Zavolaj jej a my s chalanmi ti niečo uvaríme" žmurkol a odišiel. Pecka, ostala som sama v miniatúrnej miestnosti a naozaj mi neostávalo nič iné iba jej zavolať. Tak som vytočila jej číslo.

Prosím?

Dobrý, tu je Sophia.

Och, Sophia. Práve som na teba myslela. Ako sa vám darí?

Už je to dobré. Ale...bola som v nemocnici...skôr ako začnete kričať, všetko je v poriadku.

Sophia! Chcem vidieť teba a aj tvoje malé. Sľúbila si, že sa budeš šetriť.

Ja viem a naozaj ma to veľmi mrzí. Nechcela som ohroziť malé.

Okamžite sa vráť naspäť do Londýna.

Nemôžem, sľúbila som Zaynovi, že ostanem.

Mňa nezaujíma čo si komu sľúbila, chcem sa uistiť, že ste v poriadku.

Sme v poriadku, doktor v nemocnici povedal, že všetko je tak ako má byť.

Ako si sa tam dostala?

So Zaynom sme na seba kričali a ja som jednoducho odpadla.

Preboha....

Nemusíte sa báť, všetko je v poriadku. Chalani ma obskakujú ako kráľovnú, nesmiem sa pohnúť z miesta, inak by ma asi zaškrtili.

Aspoň niekto má rozum keď už tvoj manžel nie.

Sľúbil mi, že sa už bude krotiť.

Chcem s ním hovoriť.

Nie je tu. Nešiel s nami.

Keď budete spolu, odkáž mu, že s ním chcem hovoriť a každý deň mi budeš hlásiť svoj stav.

Naposledy to bol len každý týždeň.

To bolo pred tým ako si skončila v nemocnici.

Dobre, budem vám volať každý večer.

Staraj sa o seba, naozaj ťa o to prosím. Od začiatku vieš, že sa to môže skončiť zle.

Ja viem a sľubujem, že sa to už nezopakuje.

V to dúfam. Takže, každý večer čakám telefonát. Aj o polnoci Sophia. Dobre?

Dobre. Ďakujem doktorka, dobrú noc.

Maj sa Sophia.

Zložila a ja som sa cítila ako dieťa, ktoré ešte nevie čo je správne. Mrzelo ma ako to skončilo. Mrzelo ma, že sa doktorka hnevala na Zayna. Mrzelo ma, že som im všetkým spôsobila starosti.

Odrazu som zosmutnela. Uvedomila som si, že všetkým okolo seba spôsobujem problémy. Svojím rodičom, Lottie, chalanom, Zaynovi, doktorke. Každému, kto je so mnou v užšom kontakte. Bolo mi to ľúto, všetko mi bolo ľúto. Milovala som to, čo vo mne rástlo a nenávidela okolnosti, ktoré tomu predchádzali. Bála som sa. Tak veľmi som sa bála a nevedela sa toho strachu zbaviť.

Keď mi Lottie predstavila chalanov ani vo sne by mi nenapadlo, že to celé dopadne takto. Nepredstavovala som si svoju budúcnosť so Zaynom a dokonca ani s jedným z nich. Celé to bol len jeden veľký omyl, ktorého som bola súčasťou. Jediné čo som v ten večer chcela, bolo spraviť Lottie radosť, no namiesto toho som si zničila život. A nie len sebe. Zničila som život aj Zaynovi a Harrymu...

„Sme späť" vykríkol nadšený Louis a mňa vytrhol zo zamyslenia.

„Kto je hladný?" opýtal sa Liam.

„Jáááááá" zahučal Niall.

„A okrem teba?" zasmial sa Harry. Mlčala som a namiesto odpovede som zdvihla hlavu a pozrela Harrymu do očí, okamžite pochopil. Poslal chalanov preč a sadol si vedľa mňa.

„To bude fajn" zašepkal a sadol si vedľa mňa. Pozerala som mu do očí tým najzúfalejším pohľadom akého som bola schopná a dúfala, že všetko zmizne. Hodila som sa mu okolo krku a túžila po tom, aby som sa stratila v jeho objatí už navždy. Túžila som po láske, po nehe, po bozkoch. Po všetkom čo mi Zayn odmietal ako manžel dávať.

„Harry...ja to nedokážem" zafňukala som. Zdvihla som hlavu a bez rozmýšľania som ho pobozkala. Bozk mi opätoval a ja som vedela, že sa začalo niečo, čo bude ťažké skončiť, ale zároveň niečo čo ma udrží pri živote.

„Vieš ako dlho som čakal?" usmial sa tajomne.

„Koľko?" vydýchla som.

„Večnosť" zašepkal.

„Zayn sa o tom nesmie dozvedieť, ani nikto iný. Harry sľúb mi to" pozrela som na neho naliehavo.

„Pre teba všetko" žmurkol a znova ma pobozkal.