Warrior (Zayn Malik - SK)

16. kapitola

Zase neskoro....uznávam strašne ma to mrzí ale viete ako, Vianoce a všetko okolo toho dalo zabrať :) Ďakujem za komentáre, naozaj si ich veľmi vážim a bola by som rada ak by aj na tejto časti boli nejaké :) budem sa snažiť nepozerať na sledovanosť a len pridávať pre vlastné potešenie :) takže dúfam, že časom mi to prinesie nejaké ovocie :)

Sophia

„Lottie, si moja najlepšia kamarátka ale teraz potrebujem byť sama" hodila som na ňu prosebný pohľad keď sme sa viezli výťahom dole na prízemie. Podarilo sa mi z nemocnice dostať Liama s Harrym ale nemohla som sa zbaviť Lottie, ktorá ma neskonalo vytáčala svojimi otázkami.

„Potrebuješ mať pri sebe oporu" oponovala mi.

„Potrebujem byť sama" zvýšila som hlas.

„Nekrič, sme vo výťahu" upozornila ma.

„Nikto tu nie je Lottie" prevrátila som oči.

„Dobre, ale to ešte neznamená, že môžeš kričať. Idem s tebou domov a viac sa o tom s tebou baviť nebudem" pozrela na mňa a milo sa usmiala.

„Idem k doktorke, nejdem domov" schladila som ju.

„Tak pôjdem s tebou tam" mykla plecami.

„Potrebujem sa porozprávať s doktorkou Faith SAMA, potrebujem si ísť naplniť chladničku SAMA ale hlavne potrebujem pokoj a byť SAMA. Lottie prosím" pozrela som na ňu prosebne keď sme vystúpili z výťahu a postavili sa bokom od zvedavých pohľadov ľudí.

„Tak fajn..." konečne rezignovala „Ale hneď ako prídeš domov mi zavoláš a obaja aj s Liamom dôjdem aspoň po tie veci čo tam stále mám" usmiala sa na mňa a pohladkala ma po líci.

„Ďakujem" šepla som a prvýkrát za deň sa usmiala.

„Nemáš mi za čo ďakovať. Hlavne mi nezabudni zavolať" dala mi ešte pusu na líce a odišla chytiť si nejaký taxík. Vďačne som za ňou pozrela a potom sa vrátila do svojho malého vákua.

Bezmyšlienkovito som sa vydala po 4Avanue priamo k doktorke Faith, mojej gynekologičke. Nemala ordináciu ďaleko a aj tak som potrebovala o všetkom rozmýšľať tak som si radšej zvolila túto cestu ako sedieť niekde v taxíku.

Ako som tak kráčala 4Avanue, ruku som si položila na bruško a jemne ho palcom pohladkala. Takže ja budem matkou, pomyslela som si. Nevedela som uveriť tomu čo sa za posledné tri hodiny stalo, stratila som to najcennejšie v mojom živote a získala niečo nové. Nevedela som ako sa o dieťa postarám ale bola som pevne rozhodnutá, že vziať si ho nenechám. Nikdy by som toho nebola schopná ako jeho otec. Veď to malé za nič nemôže. Po líci sa mi skotúľala malá slzička. Nevedela som či je to slza šťastia alebo smútku. Nedokázala som rozoznávať pocity a pevne som verila v to, že práve doktorka Faith mi s tým pomôže.

Pomaly som otvorila dvere na budove kde mala doktorka ordináciu a prvé čo som zbadala bolo plno tehotných žien.

„Dobrý" pozdravila som a usmiala sa.

„Dobrý" odzdravili mi niektoré, iné mi vrátili úsmev.

„Ďalší prosím" vykukla z dverí malá šedivá hlava postaršej sestričky. Keď si ma všimla ostala zarazene stáť a pozerať na mňa. Jedna zo žien sa postavila a vošla dnu. Sestrička na mňa pozerala ešte hodnú chvíľu kým z nej konečne niečo vyliezlo „Sophia, čo tu robíte?" opýtala sa ma prekvapene.

Rýchlo som sa postavila a spustila „Ja...potrebujem sa rozprávať s pani doktorkou. Myslíte, že by to bolo možné ešte dnes? Ja počkám, nechcem sa predbiehať ani nič podobné" rýchlo som dodala a poobzerala sa po všetkých mamičkách.