Warrior (Zayn Malik - SK)

45.kapitola

Ahojte :) vďaka za predchádzajúce komentáre :) ako vždy potešili :) užite si túto časť :-*

ZAYN
Prvé dva dni boli navlas rovnaké. Bol som sám a hľadel na ňu a ona bola krásna. Bola tak krásna ako nikdy pred tým. Vyzerala ako anjel a ani choroba jej na kráse neuberala. Nevedel som sa na ňu vynadívať. Nechápal som kde sa to vo mne berie. Toľko nehy a lásky som naposledy cítil pri Perrie, samozrejme, keď sme boli ešte spolu. Nevedel som čo sa to so mnou deje.

Keď sme prišli od doktora uložil som ju do postele a pozakrýval ju od hlavy po päty. Neodišiel som od nej až kým nezaspala, potom som Paulovi odišiel povedať aby skočil po lieky. Veľmi ochotne to pre mňa spravil a za to som mu bol vďačný. Tiež to bolo prvýkrát čo mi nikto nenadával a nepohoršoval sa nad tým. Podozrieval som ich, že to nerobia pre mňa, ale to bolo jasné od začiatku. Sophiu si všetci do jedného obľúbili a ja som nebol výnimkou.

Bola biela ako stena a úplne splývala s perinami. Jedla len keď som ju zobudil a pchal to do nej. Rovnako to bolo aj s liekmi. Nevládala sa hýbať, sťažka dýchala a mala plný nos. V skratke vyzerala strašne a pri tom tak nádherne. Odchádzal som od nej iba večer, aj to len kvôli koncertu, ale vždy pri nej bol Max. Dohodol som sa s ním, že mi ju postráži a on neodporoval a pomáhal mi ako sa dalo.

Tretí deň však bol konečne iný, prebrala sa zo spánku, ale stále bola nevládna. Ležala a pozerala do stropu a až keď som sa ozval otočila hlavu mojim smerom.

„Zajtra odchádzame" zašepkal som a ľahol si ku nej.

„Aký bol koncert?" usmiala sa na mňa.

„Ktorý?" zasmial som sa potichu a chytil ju za ruku.

„Ako dlho som bola mimo?" vypleštila na mňa oči.

„Neplaš sa, len dva a pol dňa" pritiahol som si ju k sebe.

„Nevládzem" zatvorila oči a položila svoju ruku na moju hruď.

„Spi" objal som ju a hladkal po chrbte. Neprešla ani minúta a ona už zas spala. Nechápal som čo to robím, ale dokonca aj Wal mi prirástla k srdcu. Nechcel som o nich prísť, ani o jednu. Bál som sa dňa kedy sa to pekné skončí a ja ostanem znova sám. Sám bez nich. Od kedy sme sa takto zblížili nespal som so žiadnou inou a to bolo pre mňa moc. Každá žena má chcela okrem nej. Z časti som ju chápal. Našla ma v posteli s inou, donútil som ju aby si ma vzala, bol som na ňu odporný, ale chcel som jej len dobre. Začínalo mi na nej záležať viac ako to bolo únosné.

Nechcel som nad tým rozmýšľať. Radšej som zavrel oči a pokúsil sa zaspať.

Ráno som sa zobudil celkom zakliesnený ku Sophii. Bolo to prvýkrát kedy som sa v noci mimovoľne na ňu nacapil. V náručí sa mi pohla a otočila sa celým telom ku mne. Obmotal som si ruky okolo nej a ona pomaly otvorila oči.

„Ahoj" zašepkal som.

„Hey" usmiala sa na mňa.

„Konečne nespíš" zasmial som sa uvoľnene.

„Bola som chorá" odula spodnú peru.

„Nerob to" zdvihol som ruku a prešiel jej prstom po pere.

„Ach..." zavzdychala.

„Sophia" položil som ju na chrbát a naklonil sa nad ňu.

„Ochorieš" zašepkala a prešla mi nechtami po hrudi. Zaškerila sa na mňa a prisahám, že keby nebola tehotná pretiahnem ju tu a teraz.

„Vieš čo je horšie ako choroba?" sklonil som sa ešte o čosi nižšie.

„Prezraď mi" zahryzla si do pery a mne bolo jasné, že to vie.