Warrior (Zayn Malik - SK)

69. kapitola

SOPHIA

Nadišiel deň D. Bola som nervózna ako nikdy pred tým. Nájsť sponzora na moju prvú výstavu bolo ľahšie ako sa zdalo, ale prísť tam a odprezentovať to všetko sa už nejavilo také jednoduché. Krvi by sa vo mne nedorezali. Stres, žalúdočné kŕče a nervozita v jednom boli strašné. Zaynovi pozvánka došla, ale neozval sa. Nevedela som či príde alebo sa na mňa vykašle a prídu mi rozvodové papiere.

Pred dverami bytu som stepovala už hodinu pred tým ako ma mal Adam vyzdvihnúť. Adam bol presný. Prišiel o pol desiatej, pol hodiny pred začiatkom výstavy.

„Máš všetko?" kontroloval ma pred odchodom.

Pozrela som na posledný obraz, ktorý som tam chcela zaniesť sama. Prikývla som mu. „Všetko."

„Nikdy si mi ten obraz neukázala" prehovoril v aute.

„Nikomu som ho nikdy neukázala" pozrela som von oknom. Obraz, ktorý som pevne zvierala v rukách symbolizoval celý môj život.

„Čakal na špeciálnu príležitosť?" zasmial sa.

„Čakal na deň, kedy sa moje srdce definitívne rozhodne" pozrela som na neho a usmiala sa.

Nepovedal už ani slovo, len mi stisol ruku a ďalej sa venoval riadeniu. Pred ateliérom sme zastali desať minút pred začatím výstavy. Ľudia pomaly chodili do vnútra a moja nervozita sa zväčšovala. Chcela som byť už dnu, ale na druhej strane som chcela znova zaliezť pod perinu ako mnohokrát pred tým a už nikdy nevyliezť.

Zhlboka som sa nadýchla a vystúpila z auta. Po koberci som prešla až do ateliéru. Blesky fotoaparátov boli všade. Všetko utíchlo až keď sa za nami zatvorili dvere.

„Zvládneš to" šepkal mi do ucha Adam.

„Ja viem" usmiala som sa na neho. „Poďme zavesiť posledný obraz."

Adam sa zasmial a natiahol po obraze. Nežne som mu ho vložila do rúk a nasledovala ho. Spoločne sme došli až k miestu kde mal byť vystavený posledný a pre mňa najvzácnejší obraz. Sledovala som ako ho Adama otvára a s láskou sledovala kontúry tváre na ňom. Zayn. Stelesnenie všetkého čo pre mňa niečo znamená.

„Čo je to?" otočil sa ku mne a prekvapene na mňa pozrel.

„Môj polonahý manžel" zašepkala som.

„Všetky tvoje obrazy majú inú tému ako obyčajné obrazy. Všetko sú to akty, ale tento...tento sem nezapadá" prešiel po ňom prstami.

„Zapadá presne tam, kam má. Je to moje dielo a je to moje najlepšie dielo" pozrela som na neho pevne.

„Je v ňom toľko lásky, toľko nehy a zmyselnosti" opatrne vyložil obraz na stojan a pokýval hlavou.

„Je v ňom všetko čo milujem a nenávidím zároveň" priznala som a otočila sa na odchod. Prešla som do konferenčnej miestnosti kde sa to malo celé odohrať. Sadla som si na svoje miesto a čakala kedy majiteľ ateliéru začne svoju reč. Netrvalo dlho a prišiel, nasledovaný Adamom.

Majiteľ si stúpol pred mikrofón a Adam zaujal miesto vedľa neho. „Dovoľte mi, aby som vás privítal na prvej výstave Sophie Malik" sálou sa ozval potlesk. „Novodobú umelkyňu vám predstaví pán Adam Tudor, sponzor tejto výstavy a najlepší umelec dnešnej doby."

„Dobrý deň" pozdravil Adam. „Ešte raz mi dovoľte privítať vás dnes tu. Sophiu som objavil veľmi netradične. Behala po bytovke a snažila sa zohnať hocičo čo by dokázalo namaľovať čo i len čiaru" sálou sa rozľahol smiech. „Ako som sa neskôr dozvedel, došli jej farby. Požičal som jej nejaké pod podmienkou, že mi ukáže na čom pracuje. Pozvala ma na kávu a spriatelili sme sa. Ukázala mi svoje obrazy. Toľko obrazov nemá snáď žiadna galéria ako jej byt. V jej dielni by ste našli všetko. Obrazy s tematikou prírody, zvierat či nahých ľudí. Keď som ju prvýkrát navštívil pracovala na obraze, ktorý je dnes aj tu. Prvý akt, ktorý nakreslila a ukázala ho verejnosti, bolo to najlepšie čo mohla urobiť. Vidieť tie netradičné ťahy štetca na plátne bolo balzamom na moju utrápenú dušu a presne vtedy, v ten moment, som sa rozhodol, že ak Sophia namaľuje ďalšie akty, spravím jej výstavu. Mojim nápadom bola ohromená a skoro okamžite súhlasila. O dva týždne mi ukázala ďalších desať obrazov. Maľovala ako draka a každým aktom sa zlepšovala viac a viac" otočil svoj pohľad ku mne. „Sophia Malik je najlepším umelcom dnešnej doby a nie ja."

Sálou sa ozval potlesk. Adam bol mojou záchranou, mojim posledným steblom trávi, ktorého som sa chytila a stúpala nahor. Počas jeho prejavu som pozorne sledovala obecenstvo. Bol tu Liam s Lottie, Louis, Niall a dokonca zavítal aj Harry. Jediný človek, ktorý mi tu chýbal bol Zayn. Neprišiel.

„Sophia? Chcela by si niečo povedať?" opýtal sa ma Adam, čím ma vytrhol z myšlienok. Prikývla som a postavila sa.

Prešla som k mikrofónu a porozhliadla sa. „Ďakujem Adamovi, že mi umožnil splniť si tento sen a ďakujem aj vám všetkým, že ste prišli. Užite si výstavu" usmiala som sa a pozdvihla pohár vína na znak prípitku. Všetci v miestnosti si odpili.

Pri mikrofóne ma ešte vystriedal majiteľ a skoordinoval návštevníkov. O malú chvíľu už bola sála prázdna a všetci sa presunuli do vedľajšej miestnosti. V Adamovom závese som kráčala k obrazom a spoločne s ním som si ich prezerala. Nehovoril nič, len obdivoval moje diela.

„V každom z nich je kúsok neho" prehovorila som smutne.

„V každom je kúsok teba" pozrela na mňa. „On sa k tebe vráti."

„Dnes tu ani nie je" sklopila som pohľad a zobrala si pohár vína od čašníka.

„Mýliš sa" ukázal hlavou niekam za mňa. Otočila som sa a moje oči sa stretli s tými jeho. Stál pri obraze jeho samého a s úžasom na mňa hľadel. Bez rozmýšľania som sa pomaly pohla za ním. Otočil sa ku mne chrbtom a zdvihol hlavu k obrazu. Podišla som k nemu.

„Ahoj" zašepkal bez toho aby sa na mňa pozrel.

Pri zvuku jeho hlasu to mnou otriaslo. „Ahoj" opätovala som mu pozdrav.

„Prečo som tu?" opýtal sa a ja som na chvíľu nechápala čo tým myslel.

Pozrela som na neho a pozrela som na obraz. „Je to môj najlepší obraz" vysúkala som zo seba keď mi to došlo.

Rýchlim pohybom sa ku mne otočil. „Opustila si ma, ale to neznamená, že mi na tebe prestalo záležať. Do riti, Sophia, nezvládam to bez teba."

Otvorila som ústa a potom ich hneď znova zavrela. Pokrútila som hlavou. „Si tu, pretože ťa milujem. Si tu, lebo si mojim všetkým. Mojim svetlom a mojou tmou. Si moja láska, môj najlepší priateľ, moje druhé ja. Si to, čoho sa najviac obávam a si to, o čo nikdy nechcem prísť. Si môj a ja som tvoja."

Zoširoka sa na mňa usmial a chytil moju ruku do tých svojich. Kľakol si predo mňa a z vrecka vytiahol malú krabičku. Svet okolo mňa sa na chvíľu zastavil. Prestala som dýchať a úsmev mi zamrzol na perách.

„Naša prvá svadba bola strašná a ja som si sľúbil, že ti všetko vynahradím. Hľadal som ťa kade som chodil a pri tom si bola tak strašne blízko. Nehovorím, že som bol dokonalým manželom, ale ako tu teraz kľačím ti prisahám, že ak mi povieš áno tým dokonalým manželom sa stanem" otvoril krabičku a pozrel na mňa spod mihalníc. „Sophia, vezmeš si ma? Teraz už naozaj?"

Otvorila som ústa dokorán a nebola schopná slova. Zhlboka som sa nadýchla a horlivo prikývla. „Vezmem si ťa."

Zayn vyskočil na rovné nohy, nastokol mi prsteň na prst a silno ma objal. Celou miestnosťou sa ozval búrlivý výkrik nasledovaný potleskom.

„Bude bašavel" zvýskol Louis a všetci sa zasmiali.

„Milujem ťa" zašepkala som Zaynovi do ucha.

„Ja vás viac, pani Malik" zastrčil mi neposlušný vlas za ucho a vášnivo pobozkal.

*************************

Posledná časť :) 

Ešte príde epilóg a potom nasleduje koniec príbehu :) 

Dúfam, že časť sa vám páčila :) snažila som sa ju spraviť peknou, tak snáď sa mi to podarilo :) okomentujte a hoďte hviezdičku :) 

Nebudem sa tu vypisovať lebo dlhý príhovor si šetrím na epilóg tak sa máte na čo tešiť :-*

Zajtra pridám epilóg a tam chcem vidieť mega dlhé komentáre :D ale nie :) mňa už poteší všetko :3

Časť je venovaná vám všetkým :-*

:-* s láskou Kí