Warrior (Zayn Malik - SK)

60.kapitola

Čauko kakauko :D ako sa máte moje krásne? :) sa mi zapáčilo písať pekne tak si to užívajte ;) ale budem sviňa a chcem veľa komentárov :) ehm, osem, aby som bola presná :) ak tu nebudú tak smolka, nebude časť veeeeeľmi dlho :) a to myslím nechcete :) tak si túto časť užite :3 komentujre, hviezdičky hádžte a milujte ma :D :D príjemné čítanie :-*

Bez pohnutia sme vedľa seba ležali viac ako dve hodiny. Nekomunikovali sme. Zayn nerozprával o ničom, len tíško vedľa mňa ležal a ja som mu bola za to vďačná. Nechcela som počúvať tie reči o dokonalom živote, šťastí a výchove našich spoločných detí. Obaja sme dobre vedeli, že to tak nie je. Mohol ma urobiť šťastnou len na pár chvíľ. On sa nedokáže zmeniť, to mi bolo jasné už od prvej chvíle ako sa mi nanominoval do života. Mohla som ho milovať akokoľvek silno, zatiaľ mi nedokázal dať to, čo som potrebovala. Lásku.
Vo chvíli keď som si to cele uvedomila si ma k sebe tuhšie pritisol, akoby cítil čo má trápi. „Nad čím rozmýšľaš?" opýtal sa.

„Nad nami" zašepkala som.

Chytil ma za ruku a vymámil sa spodo mňa. „Prečo nad nami?" zatiahol ostražito.

„Musíme to riešiť?" posadila som sa a objala si kolená. Zayn sa natiahol po deku a prehodil ju cezo mňa. Sadol si o malý kúsok bližšie a zahľadel sa na mňa.

„Musíme to vyriešiť" trval na svojom.

„Zayn, to sa nedá vyriešiť" zosmutnela som.

Prisunul sa ku mne ešte bližšie a prstami mi nadvihol bradu. „Všetko sa dá vyriešiť. Sme na to dvaja."

HARRY

U Croppa som sa zdržal viac ako pol hodiny. Ten chlap vždy musel riešiť všetky problémy naraz. Nechápal som ako to všetko zvláda spracovávať a v podstate mi to bolo jedno. Teraz mi išlo len o Sophiu, ktorá na mňa musela čakať von.

Vyšiel som z budovy a Sophiu som nikde nevidel. Pohľadom som ostražito prečesal okolie. Nebola tam. Nikde nebola.

„Kurva" vytiahol som mobil a vytočil jej číslo. Zvonilo to, dlho to zvonilo, ale ona nezdvíhala. Zložil som a prebehol okolo celej budovy. Ona jednoducho zmizla.

„Zajebem ho" hrešil som popod nos. Tušil som kde mohla byť. Dnes sa mal vrátiť Zayn a to, že mi ju zas zobral bolo najpravdepodobnejšie.

Pobehol som k autu a odomkol ho. Nasadol som a zatresol za sebou dvere. Na sedadle vedľa mňa bol rozsvietený mobil. Jednoznačne patril Sophii. Nechala ho tu? To znamená, že sa jej niečo stalo a je v nemocnici, alebo je so Zaymom.

Nahnevane som prešiel pohľadom po jej mobile. O sekundu na to som už držal jej mobil v rukách a vytáčal Zaynovo číslo. Čakal som minútu, minútu a pol a potom to zaprašťalo. Už-už som sa chcel ozvať keď som si uvedomil, že ma zrušil. Odtiahol som mobil od ucha a znova vytočil jeho číslo. Po pár zvoneniach mi už vrčal do ucha.

Čo chceš?

Kde je?

Daj jej pokoj. Ona je moja.

Chod do riti, Zayn.

Ty choď. Daj od nej ruky preč. Je vydatá za mňa a ty nemáš ani len to najmenšie právo byť s ňou.

Verí mi viac ako tebe.

Uverí mne ak jej poviem čoho všetkého si schopný.

Zayn, ja neviem o čom to hovoríš.