Warrior (Zayn Malik - SK)

27. kapitola

Tak, po týždni je tu opäť nová časť :) prosím komentáre, naozaj prosím...

„Vstávaj!" zrúkol mi do ucha Zayn.

„Krista! Čo tu robíš?" pozrela som na neho vystrašene.

„Budím ťa, ak si si nevšimla" zasmial sa škodoradostne.

„Vypadni" otočila som sa mu chrbtom a vytiahla si perinu až ku brade.

„Máš desať minút na to aby si sa dala dokopy, potom odchádzame" zapišťal a zmizol tak rýchlo ako sa zjavil. Kriste, neznášam toho chlapa!

Postavila som sa z postele a zašla do kúpeľne. Umyla som si tvár a zuby. S neochotou som sa vrátila naspäť do svojej izby a pohľad hodila na kôpku vecí čo som sa chystala si obliecť. Zobliekla som si pyžamo a natiahla na seba čistú spodnú bielizeň. Do rúk som zobrala svetlé rifle, pri čom som zhodila biele tričko na ramienka, a natiahla ich na seba. Zohla som sa po tričko a natiahla ho na seba tiež, za ním nasledoval pásikavý sveter. Na nohy som si obula krémové tenisky, tej istej farby baretku a šál. Zišla som dole po schodoch a rovno za Zaynom von z domu. Von bolo chladnejšie ako som predpokladala, no mne bolo príjemne teplo. Pred domom stálo veľké čierne auto. Zayn mi otvoril dvere a ja som sa vtiahla dnu. Sadla som si vedľa, ako inak, Harryho a usmiala sa na celé osadenstvo.

„Ahojte" pozdravila som ich.

„Ahoj" usmiali sa na mňa.

„Ako si sa vyspala?" opýtal sa ma Harry a v očiach sa mu pri tom zaiskrilo.

„Po tvojej návšteve oveľa lepšie" zaškerila som sa.

„Nechceš si sadnúť k svojmu manželovi?" zagánil na mňa Zayn.

„Ani nie" odpovedala som mu protivne.

„Nechcete sa prestať hádať aspoň na čas, ktorý spolu budete musieť stráviť?" opýtal sa nás z predného sedadla Paul.

„Ak sa bude správať ako človek" pokrčila som plecami.

„Ak sa ma naučí rešpektovať" vrátil mi Zayn.

„Rešpektujem ťa rovnako ako ty rešpektuješ mňa" uviedla som na pravú mieru.

„Ty si môj rešpekt nezaslúžiš. Zmier sa s tým" zachmúril sa na mňa.

„Prestaňte sa už hádať. Čaká nás trojhodinová cesta autom a dvanásťhodinová cesta lietadlom a my všetci by sme si to radi užili" skočil nám do hádky Liam.

„To s ním mám vydržať pätnásť hodín v uzavretom priestore?" pozrela som na neho udivene.

„A tri mesiace po mojom boku, dvadsaťštyri hodín denne" škodoradostne sa zaškeril Zayn. Skryla som si hlavu do dlaní a hlasno vzdychla. Toto mám ja znášať?

Zdvihla som hlavu a oprela sa o Harryho.

„To zvládneš" zašepkal mi do ucha.

„Jeden z nás sa konca nedožije" zamrmlala som.

„Dúfam, že ty dôjdeš celá" zasmial sa mierne.

„Neflirtuj s ňou!" zrúkol Zayn.

„Nevrieskaj po ňom!" zrúkla som aj ja.

„Neobraňuj ho!" vrátil mi.

„Prestaňte!" zvrieskli všetci zborovo. Obaja, ja aj Zayn, sme stíchli a prekvapene na nich pozreli.

„Povedal som vám..." ozval sa Paul „...že budete spolu tri mesiace a vy nie ste schopní držať ústa ani dve minúty. Zayn, o čo ti ide? Rozprávali sa ako dvaja kamaráti. Ona sa kvôli tebe neprestane rozprávať s človekom, ktorý jej pomohol namiesto teba" súhlasne som prikývla, no hneď na to sa Paul pustil do mňa „A ty Sophia? Zmier sa s tým, že ste svoji. Ty si sa za neho vydala, nikto ťa do toho netlačil" otvorila som ústa dokorán.

„Prepáč Paul, ale vieš o tom hovno" pozrela som na neho tvrdo.

„Vyjadruj sa slušne" napomenul ma Liam. Zúžila som oči a silou vôle nevyskočila zajazdi z auta. Odvrátila som od nich tvár a rozhodla sa ignorovať Paulovo zazeranie, Liamov ľútostivý pohľad a Zaynov pohŕdavý.

„To bude dobre, nájdete si k sebe cestu" žmurkol na mňa Louis a ja som si nebola istá či myslel Harryho alebo Zayna. Niall na mňa len smutne pozrel a pohľadom mi naznačil aby som sa držala.

Cesta autom prebehla ako keby nič. Ja, s mojimi vlastnými myšlienkami som sa ani nestihla spamätať a už som stála na letisku a čakala na lietadlo. Po dlhom čase som pocítila neskutočný hlad a tak mi Harry zbehol po veľký hamburger skôr ako sme boli nútení nastúpiť do lietadla. Keď som si predstavila, že ma čaká dlhá cesta s nimi, chcelo sa mi vyvrátiť celý hamburger ale nemala som na výber. Jedlo potrebovalo moje malé a ja som potrebovala pokoj a Harryho teplé objatie.