3. Chapter

1.4K 110 3
                                    

„Som doma." Zakričala som na celý barák a vyzula sa.

„Rose." Začula som ten známy slizký hlas a pretočila očami. Nasadila som hraný úsmev a išla som za hlasom. Hneď som mu vpadla do náruče.

„Ani si nevieš predstaviť ako úžasne bolo v Paríži." Nadchýnal sa a rozhadzoval rukami. A ja som vedela, že to zase bude siahodlhá prednáška o nepodstatných veciach tak ako to bolo zvykom aj pri ostatných destináciách, ktoré navštívil. Napríklad ako aj pri Moskve...

„No vieš keď som priletel..." Už po prvých slovách som vypla. 

„...Láska počúvaš ma?" stočil na mňa svoj pohľad, možno si všimol, že ma to vôbec nezaujíma.

„Samozrejme, miláčik." Usmiala som sa na neho a z chladničky vytiahla krabicu džúsu.

„No tak pokračujem. Na recepcii bola..." A zase dookola to isté. Napila som sa džúsu a pocítila ako studená tekutina steká dolu mojím hrdlom.

„Sofia." Do kuchyne vstúpil Liam. Moja záchrana. Rozbehla som sa k nemu a objala ho.

„Zachráň ma. Nechcem tu byť s Noahom." Prikývol.

„Šup šup na letisko. Otec prišiel." Vyvalila som na neho oči a radosťou podskočila.

„To vážne?" pre istotu som sa spýtala. Len prikývol a to som sa už obúvala.

„Noah?" skríkla som a bežala po kabelu.

„Musím ísť na letisko." Nahodila som smutnú tvár, on len prikývol.

„Tak potom sa uvidíme až zajtra." Naklonil sa ku mne a pobozkal ma na pery. Skrčila som čelo hnusom, no bozk som mu opätovala. Strčil mi jazyk do úst a vtedy ma naplo. Odtisla som ho od seba a nadýchla sa čerstvého vzduchu.

„Prepáč, ale už musím." Vybehla som z dverí a bežala do svojho auta kde ma už čakal Liam.

„Fuj, fuj, fuj." Utierala som si jazyk do trička a krčila čelo. Sadla som si do auta a dala kľúč do zapaľovania. 

„Naozaj neviem prečo to s ním toľko ťaháš?" vyskočila som z auta a a zamkla ho.

„Vysvetľuj to mojej matke, teda našej. Nikdy som ho neľúbila, neľúbim a ani ho ľúbim nebudem." Oproti mi mávala osoba s mierne šedivými vlasmi, hnedými očami v elegantnom obleku. Počula som, že Liam ešte niečo dudre, ale sústredila som sa už len na osobu predo mnou.

„Oci." Rozbehla som sa k nemu a hodila sa mu okolo krku.

„Mám zlé správy." Zašepkal mi do ucha. Zasekla som sa v pohybe, pevnejšie ho stisla a šepla mu do ucha:

„Noah?" spýtala som sa, on len prikývol. Nadýchla som sa a otca uvoľnila pre Liama. Chlapsky sa objali, rukami sa potrepali po chrbtoch a bolo koniec emóciám. Liam mu pomohol s batožinou, odniesli ju do kufra a sadli si potom ku mne.

„Bola som si dnes obzrieť niekoľko bytov." Prehovorila som, pozrela sa na otca do zrkadla, len sa usmieval. Rozhovorila som mu všetko to, čo povedal aj ten sexy maklér. Cenu som nevynechala a nadchýnala som sa nad jeho možnosťami a všetkým možným čo ho robilo krásnym. Tak isto som spomenula prácu, ktorá sa mi pomaly rysovala.

„Znie to fajn. Ale Paul príde až zajtra bolo by fajn ak by sme sa o tom porozprávali spolu." Paul je Laurenin otec a otcov spoločník vo firme.

„No mama o tom ešte nevie." Dodala som a našpúlila pery. Otec s Liamom sa zasmiali, nechápala som prečo sa smejú.

„Tak to tajenie si podedila asi po mne, Rose." Povzdychol si a stále sa smial.

„Čo si zistil o Noahovi, lebo doma o tom hovoriť nemôžeme. Ani o tom som jej nehovorila." Opýtala som sa ho a pozrela sa do zrkadla.

„O tej Moskve ti klamal, zlatíčko. Jeho otec tam nebol, vypátral som ho na druhom konci zeme. To na dovolenke aj s manželkou." Otvorila som ústa a len tak-tak som stihla včas zabrzdiť na červenú.

„To nemyslíš vážne. Čo tam potom dopekla robil on?" spýtala som sa a pozorne sledovala semafor.

„Mal tam objednaný manželský apartmán na dva dni. Potom bol posledný záznam na letisku, v Kapskom Meste." Na dva dni? Kapské Mesto?

 „S kým tam chodil?" otočila som sa na zadné sedadlá, na otca. Len mykol plecami a pokrútil hlavou.

„Čo ten Paríž?" beznádejne som si vydýchla a volant drvila v rukách.

„Takýto hotel, ako si mi nadiktovala v Paríži neexistuje." Úplne vyjavene som sa pozerala na Liama.

„Adresu som mala priamo od neho a som si stopercentne istá, že som sa pri jej diktovaní nepomýlila." Udrela som rukou do volantu a vybíjala som si zlosť.

„No predsa jeho pas bol evidovaný o dva dni neskôr, než mal kvázi odísť. Našiel sa v Dubaji." Znovu som trepla rukou po volante, no trochu nešikovne. Auto zatrúbilo a vodiči z ostaných áut sa pozerali práve na môj Range Rover. Nervózne som si prehrabla vlasy a otočila sa na otca.

„Podaj mi kabelu. Teda stačí ak z nej vyberieš mobil." Tvrdo som mu nakázala, či chcel či nie, poslúchol a rýchlo mi to strčil do ruky.  Vytočila som číslo toho idiota, no ozvalo sa len tiché pípnutie.

„Vypol si mobil." Hodila som ten svoj na palubnú dosku.

„Nech sa ho aj teraz mama zastáva." Rozkričala som sa.

 „Veď možno tam bol pracovne." Zamiešal sa do toho aj otec, otočila som sa k nemu a nechutne si odvrkla.

„Pravdaže, všade po svete chodí ON pracovne, keď jeho otec ma na to ľudí. Zvedavá som, ktorú ženskú si vydržiaval." Zaradila som jednotku, pridala na plyne a prešla do vedľajšieho pruhu. Robila som malé myšičky medzi autami a prekročila som predpísanú rýchlosť.

„Zlatko, spomaľ." Ozval sa ku mne Liam, no nemala som v pláne ho počúvať. 

„Nie že sa dnes opiješ." Povedal otec, keď vychádzal z auta.

„Čo by si robil na mojom mieste?" spýtala som sa, ostal ticho.

 Aj keď som ku Noahovi nič necítila, bolí to. Bolí to vtedy, keď zistíte, že ste štyri roky žili v nechcenom vzťahu. Dokonca ma ťahal za nos. Cítila som sa podrazene z toho dôvodu, že aj keď som ho neľúbila, bola som mu verná. Čo chodil po Kapskom Meste, po Moskve alebo Dubaji, aby tam sadil tulipány, ak ma nepodvádzal? Zavrela som auto a ako neriadená strela vošla do domu.

„Správaj sa kultivovane." Hneď sa mama ohriakla. To som sa ešte ani len nevyzula.

„Aj ja ťa rada vidím." Ironicky som zahlásila a hneď utekala do svojej izby. Mohla by som sa začať baliť.
  Čím rýchlejšie odtiaľto vypadnem, tým skôr začnem normálne žiť a konečne vydýchnem.

Na posteľ som hodila okuliare, mobil aj kabelu. Obliekla som sa do teplákov, tielka a išla na povalu. Prešla som chodbou, vytiahla schody zo stropu a vyškrabala sa hore na povalu a dole som zhadzovala krabice na balenie.



MOMENT OF FORCEWhere stories live. Discover now