60. Chapter

795 83 16
                                    


Obzerala som si ho, kochala som sa pohľadom na neho. Uvedomovala som si, že už vtedy bol krásny, ženy museli na ňom svoje pohľady nechávať. Veď predsa, ani ja som mu neodolala a ako sa doznávam nebola som prvá, tuším ani posledná!

No prekvapuje ma biela kôpka niečoho sypkého pred ním, ku ktorej sa nakláňa a asi ju ovoniava.

„Louis, čo to do pekla je?" So strachom som mobil vyhodila z ruky akoby ma mal kusnúť, alebo mi nejako ublížiť. No cítila som sa veľmi previnilo, ani neviem kvôli čomu, keďže ja som ho v tej dobe nemohla zastaviť.

„Je to fet, droga, heroín." Potichu povedal. Priznal sa mi bez bolesti, či víčitiek z toho, že on ten ktorý mi urobil dieťa drogoval.

„Netuším ako sa to v dnešnej dobe volá, ale vtedy sme to volali normálne. Proste to bol fet." Ostala som akoby s mechom plným zemiakov uderená a nevedela som čo mám povedať. Louis sa tiež nijako nedral k tomu, aby mi to poriadne vysvetlil. Dokonca si nie som istá, či chcem vedieť niečo viac, lebo toľkých "drog" by už stačilo.

„Brával to často?" Spýtala som sa Louisa, ale chvála Pánu Bohu pokrútil hlavou na znak nesúhlasu a opäť sa objavil na stoličke predo mnou.

 „V tej dobe to bolo tak zložité. Nič nevedelo problémy riešiť, len tvrdá droga, chľast a ženské, ktoré on nadovšetko miluje." Rozpráva mi, dokonca sa nepozastavuje nad mojím začudovaným pohľadom, ktorým ho obdarúvam. 

Jeho slová ma vyvádzajú z miery a ja som nervózna, čo potvrdzuje aj kvapôčka potu na mojom nose. Hrajem sa s prstami a nervózne podupkávam nohou o nohu stola, ktorý sa automaticky pod náporom sily kolíše.

„Ublížil ti?" Pýta sa ma, preto prikyvujem a už neviem udržať slzy, ktoré sa pýtajú na svetlo sveta, aby sa Louisovi ukázali v plnej kráse. Čakám, že tie zasraté slzy utíšia moju bolesť, ale nič nepomáha k tomu, aby som sa cítila lepšie. Aby zo mňa tie všetky slová, ktoré mi Louis natlačil do hlavy opadli. 

„Keďže brával drogy, opíjal sa a dokonca si platil za štetky. Na splatenie dlhov mu neostávali žiadne peniaze." Louis mi otvára Harryho minulosť a pevne stiská moju roztrasenú ruku, ktorá je úplne mokrá od sĺz a jemne hladí moje hánky na rukách. Myslí si, že mi to pomáha, ale ja na svojom tele neviem zniesť dotyk niekoho iného, len toho, ktorému som sa nechtiac oddala celá, a pre ktorého bije moje srdce. 

„Zayn, ktorý nám vždy doniesol fet na tom skvelo zarábal. Harry mu za to zo začiatku platil, ale potom sa peniaze minuli, ale fet dostával vždy. Znamená to, že si u Zayna urobil sakra veľké dlhy, ktoré treba splatiť. A ani teraz na to nemá peniaze." Pozerá sa von oknom a tie informácie, ktoré by sa nevyskytli ani v najhoršom sne mi chápavo a pomaly rozpráva. Ja si občas utriem neposlušnú slzu, ktorá sa sama s ľahkosťou skĺzne dolu mojim lícom, ale inak hĺtam každé jeho slovo, ktorý patrí otcovi môjho dieťaťa.

„Tridsať tisíc odbíja dnešným dňom." Pri tej sume sa moje ústa samovoľne pootvoria a zatočí sa mi hlava. Preboha, tridsať tisíc libier? Kde toľko peňazí vezme, alebo ako si mohol toľké dlhy vyrobiť?

„To on po nás minule strieľal a povedal, že ak mu tie peniaze Harry nevráti, je schopný ti aj ublížiť." Neviem, či je možnosť aby som bola viac šokovaná, ale každé slovo, ktoré Louis vypustí z úst mi viac a viac ubližuje. Chce ma ten Zayn zabiť, len kvôli tomu, že Harry je poriadny debil a urobil si problémy. Ja mám pykať za jeho problémy, za jeho chyby?

„Preto mi vybrakoval byt?" Pýtam sa Louisa a ten rýchlo prikývne.

 „Tak teraz mi už všetko do seba pekne zapadá." Priznala som nahlas a odpila som si z kávy, ktorá bola už poriadne studená. Pravdu povediac som na ňu ani nemala chuť, ale trocha som si z nej odpila.

Rozmýšľala som či to môže byť ešte horšie, no vzdalo sa, že nie. Louis bol pre istotu úplne ticho, ani sa na mňa nechcel pozrieť, aby jeho pohľad neprezradil viac. Netrebalo viac k tomu, aby som niečo pochopila, alebo sa niečo viac dozvedela. Všetko čo som chcela, i nechcela, potrebné, možno i nepotrebné som vedela.

„Rodičia mu v tom nevedeli zabrániť? Čo robili? Vôbec im to nevadilo?" Odrazu som zo seba vypľuvla tieto slová v zlosti a v potrebe na niekoho zvaliť vinu.

„Ony mu dohovárali, dokonca dostal niekoľko podmienok, keď mu na to prišli." Prezradil mi Louis, ale jeho jemný úškrn pri spomienkach, ktoré sa mu preháňali hlavou neveštil nič dobré.

„Povedali mu, že ak s tým neprestane tak ho vydedia. Je pravda, že nepochádza z chudobnej rodiny, preto mu záležalo na majetkoch, ktoré mal dostať po rodičoch." Pochopiteľné.

Rýchlo som prikývla a drzo sa uškrnula. Je to normálne, predsa peniaze vládnu všade a ovládli aj Harryho. Čo som vlastne čakala? Už v prvý deň si sa mala na neho vykašľať. Márne ma poúča moje nahnevané podvedomie, pretože ho ignorujem. Nemám chuť sa zaoberať jeho hlúpymi rečami a ďalej počúvam Louis so slzami na krajíčku.

„Každý rodič chce mať vo svojej ratolesti dobrého a schopného človeka. A Harry takým nikdy nebol. Preto prišli na rad podmienky, ktoré musel od rodičov plniť. Ja som vždy chcel byť učiteľom a jeho rodičia si mysleli, že je t dosť slušné. Preto ho zapísali na tú istú školu ako som chodil ja. Vždy to bolo „Tomlinson a Styles" nerozlučná dvojka." Louisa sa potichu zasmeje nad spomienkou, možno. Ale mne do smiechu nie je keď sa dozvedám niečo z Harryho minulosti, ktorá vôbec nie je pekná.

„Myslí si, že sa zmenil?" spýtala som sa ho, ale on pokrútil hlavou.

„On sa nikdy nezmení. Takýto životný štýl viedol roky a bude ťažké ho od neho odnaučiť." S plnou hlavou sa po týchto slovách postavím na nohy a radšej odchádzam pretože príval ďalších informácii by som nezvládla.

„Odchádzaš?" Keď sa ma to spýta prikývnem.
„Ale pred Harrym ticho o tomto našom rozhovore." Pripomeniem mu, na to on schopne prikývne a nechá ma nech odídem

***

MOMENT OF FORCEWhere stories live. Discover now