MOMENT OF FORCE

31. Chapter

** Cítiť, milovať, trpieť, obetovať sa, tolerovať ostatných bude vždy obsahom života každej ženy. 

Rozhodla som sa, že najlepšie bude ak konečne vstanem z tej prekliatej postele, pozviecham sa a dám sa do poriadku. Ani som nezaspala na nejakú malinkú chvíľku, ani som oko nezažmúrila. Pri tom moje slzy boli vytrvalé, vždy sa liali z mojich očí a trápili ma. Trápili ma presne tak, ako všetko okolo. 

Sadla som si na okraj postele, spustila som bosé nohy z postele a chodidlami som sa dotkla studenej zeme. Nechcem Niallovi kaziť radosť, preto na tú večeru pôjdem, aj keby sa Styles postavil na hlavu a podopieral by sa ušami. Som slobodný človek, žijem v slobodnom štáte a mám viac ako osemnásť rokov. Nie som pod zákonom, aby za mňa nejaký idiot rozmýšľal.

Vošla som do skrine a pozerala som sa na všetky tie veci. „Je tu toho dosť, no aj tak si nemám čo obliecť. Večný problém žien." Hundrala som si a hrabala som sa medzi nohavicami. Nohavice alebo sukňu? Či šaty? Vybrala som si čierne nohavice s vysokým pásom, k tomu bielu blúzku a obyčajný čierny sveter.

Vyrušil ma zvoniaci mobil. Myslela som si, že je to mama, otec, alebo Liam. No číslo, ktoré mi volalo ma prekvapilo. Jasne tam svietilo jeho meno. Nemala som chuť s ním hovoriť, tak som nechala mobil nech si tam pokojne vyhráva.

Svoju kozmetickú taštičku som niesla z kúpeľne do spálne, tam som si všetko potrebné rozložila a chystala som sa zo seba urobiť človeka. Pozrela som sa do zrkadla a čuduj sa svete, nezľakla som sa. Kruhy pod očami mali farbu uhlia, bielka boli začervenané a oči pôsobili na prvý pohľad dosť skleneno. Boli uplakané.

Mobil za ozval opäť s tým istým menom. Harry.

Držala som mobil v ruke, pozerala som sa na neho a rozmýšľala som, či to zdvihnem alebo nie. No keď som sa chystala hovor prijať, telefón prestal zvoniť po dlhej chvíli a obrazovka sčernela. Zložil. Pretočila som očami a povzdychla som si. Ja mu volať nebudem.

Elektronika vydala opäť nejaký zvuk, mala som správu.

Od: Harry
Zdvihni to, prosím.

„Nezdvihnem." Povedala som aj keď som vedela, že ma určite nepočuje. No mobil sa ozval opäť.

Od: Harry
Porozprávajme sa!!! Hovorím ti zdvihni ten debilný mobil, inak za seba neručím!!

Tá správa hovorila za všetko. Nahneval ma viac než bolo možné. Nasrala som sa, vypla som mobil a hodila som ho na stolík. Nech mi dá láskavo pokoj.

Posledný pohľad do zrkadla bol celkom skvelý. Myslím si, že som vyzerala skvele. Čierno – čerenou kombináciou nič nepokazím, napríklad červený kabát tomu dodal čaro a s rovnými vlasmi som pôsobila dospelejšie. Odišla som späť so spálne, vzala som mobil do ruky a zapla som ho.

Ešte som ani nestihla dôjsť k dverám a mobil začal opäť vyzváňať. Už som chcela kričať, lebo som čakala, že to bude Harry. Ale keď som zistila, že je šesť hodín a volá mi Niall, automaticky som sa usmiala. Zdvihla som to a mobil som si priložila k uchu.

„Už ťa čakám." Ozval sa ku mne, cítila som na jeho perách úsmev. Bol v dobrej nálade a ja som verila, že on tento dnešný katastrofálny deň zachráni.

„Fajn, hneď som dole." Povedala som a hneď na to som zložila. Obula som sa a venovala som si naozaj už posledný pohľad do zrkadla.

Dážď už ustál, no stále troška mrholilo. Hneď ako som vyšla spoznal moju siluetu, vyšiel z auta a prichádzal mi naproti.