MOMENT OF FORCE

10. Chapter

Pomaly som sa pokrútila a zistila som, že ma niečo ťaží na bruchu. Otvorila som oči, zistila som, že je tma a Harry pokojne odfukuje na mojom bruchu.

Jednu ruku mal prehodenú cezo mňa a prepletené prsty s tými mojimi.
Musela som sa nad tým usmiať, vyzeral naozaj anjelsky. Položila som hlavu späť na vankúš a rozmýšľala som nad všetkým, hlavne nad tým čo sme urobili.
  Prudké trhnutie a hlasnejšie zachrapkanie ma donútilo spozornieť. Nemotorne sa pootočil a ruku mi stisol ešte pevnejšie.
Nepovažovala som to za chybu, toto čo som urobila. No bolo to unáhlené. Nie som si sitá či mu môžem tak veriť, nepoznám ho dlho.

Pomaly som sa mu vymanila zo zovretia a posunula ho na jeho polovičku postele. Niečo si zamumlal, a tak som rýchlo vyskočila z postele. Otočil sa na miesto kde som ležala a namiesto mňa objal vankúš.

Nahla som sa k nemu a darovala mu bozk na čelo. Ani to s ním nehlo, tak som si rýchlo hľadala veci. Obliekla som si nohavice, aj podprsenku. No tričko som nájsť nemohla. Skontrolovala som či som ho nezobudila, no stále spal ako bábätko.

Kašľala som aj na tričko. Zobrala som si Harryho košeľu, prehodila ju cez seba a bežala dole. Určite nerobím dobre, že utekám. No vyhovorím sa na to, že som bola opitá, alebo si niečo nájdem na to, aby som sa vyhla priznaniu prečo utekám.

Beriem si kabelu, bežím do chodby kde si obúvam topánky. Zastavím sa v pohybe, keď sa hore na schodišti rozsvieti. Bože, vstal, zobudila som ho? Počuť kroky a tiché nadávanie. Tieň sa približuje.

„Sofi?" potichu zachrapčí, viem že je rozospatý.

„Prepáč." Tíško som šepla a pritom som vedela, že kráča dole mojim smerom.

Rýchlo si beriem veci s roztrasenými rukami odomykám dvere, hlavne potichu. Vyparím sa vonku, zaklapnem dvere a uháňam nakoľko mi nohy stačia. Počas behu sa ešte otáčam a zistím, že sa svieti už v celom priestrannom dome. Asi ma hľadá, alebo ja neviem. No začínam sa cítim previnilo. Stále si držím tempo a bežím čo najrýchlejšie a čo najďalej.

**My, ženy, potrebujeme krásu, aby nás muži milovali. No potrebujeme hlúposť na to, aby sme my milovali ich.

Úplne bezvládna sa hádžem do trávi asi tak o štyri ulice ďalej od Harryho domu. Môj nos letmo zasiahne jeho vôňa. Bože, nerob mi to! Vôňa jemne miešaná s jeho sprchovým gélom, kolínskou a dobrotou menom Styles.

Ja som vedela, že je to zlý nápad ísť k nemu domov. Položila som si tvár do dlaní a snažila som sa nejako si usporiadať myšlienky.
Bola som zo seba sklamaná a nikdy som na tom nebola až tak zle, aby som od niekoho utekala.
Teraz som si vôbec nedokázala predstaviť to naše „spoločné" ráno. Vydýchla som si a oprela si bradu o ruky, ktoré som mala položené na kolenách.
Lepšie som sa obzrela a zistila som že sedím pri detskom ihrisku vedľa našej školy. Znamená to, že domov to mám len kúsok. Zničene som sa postavila a vydala sa smerom domov. Do mojich sladkých a mäkkých perín.

***

Úplne mimo, no pri vedomí. To je moje dnešné heslo. Vidím, chodím, no necítim.
Úplne ako keby chodilo len telo. Seba mám stále nad záchodovou misou u mňa doma. Neodkážem sa ani len pohnúť z tej bolesti celého môjho tela.
Navyše ten sex s ním ma úplne dorazil. Keď som pri ňom, na prvú hodinu neprišiel, ani na tú druhú. Už sa tu zastavil aj Niall, či som Stylesa niekde nevidela.

Pravdaže som mu nepovedala, že som včera po úžasnom sexe od neho zdrhla. Jednoducho stačilo: „Neviem. Niečo sa mu stalo?" sladučký hlások a koketný úsmev, ktorý Horana dostane do úzkych. Bože, prečo som sa nechala pretiahnuť Stylesom? Veď aj ten Horan by bola lepšia možnosť, než... do čerta nad čím to ja rozmýšľam?

Radšej len predsa vyberiem tie písomky čo som mala opraviť už včera a neochotne si ich triedim.

Vezmem dve tabletky a zapíjam to džúsom. Zatiaľ nemám nič v žalúdku, len lieky a môj obľúbený pomarančový džús. Stále mám telo navoňané ním a to ma rozčuľuje o to viac.

Z mojich myšlienok ma vytrhne škrípajúci zvuk otvárajúcich sa dverí. Prevrátim oči keď ho vidím vstupovať dnu. Ticho, ja nemám v pláne sa mu zdraviť, hádam je tu chlap on.

„Dobré ráno." Zašušlal skoro som mu vôbec nerozumela.

„Komu ako. Je desať. Navyše ako dobré toto ráno označiť nemôžem." Odpovedala som mu oveľa drzejším tónom než som chcela.

„Nehovor, že ťa ten sex až tak zničil?" Zasmial sa a sadol si na gauč. Neodpovedala som, len som sa smiala popod nos.

„Niečo som sa pýtal." Pohoršene kopol nohou do mojej stoličky na kolieskach a tá sa len tak sama otočila. Stále som nemala chuť mu odpovedať. Zapálil si cigaretu, vyfukoval dym a ticho sedel na gauči.

„Prečo si odišla?" nastalo ohlušujúce ticho. Nemala som dôvod mu odpovedať, no mlčím už dosť dlhú dobu, tak by sa aj slušilo mu odpovedať.

„Mala som ostať?" odpovedala som otázkou.

„Pýtal som sa prvý." Útočil, no nedal sa zmiasť. Zahasil cigaretu v popolníku a opäť sa zahľadel na mňa.

„Lenže dáma má prednosť." Stále som chcela si vydobyť prvenstvo v slovnej bitke. Podľa jeho otvorených úst súdim, že sa mi to podarilo.

„Dali by sme si spolu raňajky, alebo ďalšie kolo." Prešiel si hladko jazykom po vrchnej pere a „nenápadne" si prešiel rukou po rozkroku.

„Vieš kde si môžeš to tvoje „druhé kolo" strčiť?" Nervózne som dopila posledný dúšok džúsu a chladnú tekutinu som nechala skĺznuť dolu mojim hrdlom.

„Viem presne kam by som si ho strčil." Zakusne si do pery, pozerá sa na mňa a vie čo to so mnou robí. Ostanem ticho.

Pochopí, že táto debata nikam nevedie, tak sa postaví a s toľkou gráciou vychádza z kabinetu, necháva ma samú, nadržanú s jeho vôňou okolo mňa.

Vrátil sa, no ja už naozaj pracujem a nevenujem mu pozornosť. Obaja máme voľnú hodinu.
Mám pocit, že po včerajšej noci sme obaja ako vymenení, nevieme dokonca ani poriadnu debatu viesť.

Hneď spoznávam ako tu atmosféra hustne a necítim sa tu komfortne. Len tak mi prechádzal za chrbtom a vypiskoval si nejakú melódiu.
Neviem či mi chcel robiť naschvál, no nenechala som sa vyviesť z mieri. Snažila som sa sústrediť, no nešlo to. I keď som si to nechcela priznať, už len jeho prítomnosť ma vedela dostať z racionálnych pochodov mojich myšlienok. Keď sa okolo mňa prehnal víchor dokonalej vône kolínskej, spozornela som.

**Cítiť, milovať, trpieť, obetovať sa, bude vždy obsahom života ženy.

Potom ako mi na pracovný stôl padla obálka som sa zhrozila. Ešte väčšmi keď som zistila čo je jej obsahom. Figurovať nahá na fotkách, dokonca s kolegom, atraktívnym kolegom nebol práve ten najlepší pocit. Nebolo to práve to, čo som od neho chcela.

Otočila som sa na neho, hneď späť na fotky. Nechcela som tomu uveriť. Zasekla som sa a hľadala správne slová, ako sa obrániť. V hlave sa mi formulovalo niekoľko viet, ktoré boli úplne zbabelé na obranu proti nemu. Proti tomu človeku, s ktorým pracujem, a s ktorým som strávila minulú noc. Stál opretý zadkom o môj stôl a pozorne ma sledoval, chcel vidieť moju reakciu.

„Využil si to. Využil si ma práve vtedy, keď som bola úboho zahrabaná v myšlienkach a potrebovala rozptýlenie!" osopila som sa na neho vyčítavým pohľadom, no kabinetom sa ozval len jeho hrdelný smiech. To bola asi tá najhlúpejšia veta, ktorú som len mohla proti nemu použiť. V mysli som si trepala hlavu o múr a pekne si nadávala.

„Ale priznaj si to, zlato. Ak by sa ti nepáčilo to, čo som s tebou robil, určite by si protestovala." Sklopila som pohľad, lebo som vedela, že má pravdu. Cítila som sa trápne. Preboha! Veď ten človek má fotky mňa, kde ležím nahá v jeho posteli! Samozrejme s ním hneď vedľa mňa. Nevedela som čo mám robiť, bola som z neho sklamaná. Bože, dobre, že som utiekla.

„Tvoj ocko bude na teba stopercentne hrdý, ak mu tieto fotky poputujú na stôl." Vypúlila som na neho oči a neverila vlastným ušiam. Pokrútila som nad tým hlavou a snažila sa z toho spamätať.