MOMENT OF FORCE

23. Chapter

Spolu s Lauren som zišla dole ku mne do bytu, kde nás stále čakal Liam. „Ahoj bráško." Lauren ho veselo pozdravila, rozbehla sa k nemu a pevne ho objala. Chýbali mi tieto časy, keď sme spolu behali po vonku. Ty si teraz dospelá. Mala by si sa na svoj vek aj správať, minulosť nechaj minulosťou a rieš to, čo pre teba pripravil Pán Styles. Bolestivo, bez okolkov ma zasiahlo podvedomie, bohužiaľ zase pravdivo.

Všetci sme si sadli za stôl v kuchyni a čakali sme na to, čo si Liam pre nás pripravil. „Na čo tu máš dve krabice pizze?" spýtal sa a ja som sa v mysli buchla hlavou po čele. Do šľaka.

 „Uhm..." Habkala som, nič mi na myseľ neprichádzalo, bola som úplne vygumovaná. Lauren na mňa vyorane pozerala, no potom jej doplo a milo sa usmiala.
„Mala som večer prísť k Sofi, no mala som návštevu tak som neprišla." Pohotovo sa z toho Lauren vykrútila, vydýchla som si a poďakovala som jej pokývnutím hlavy.

„Tak dievčatá," oslovil nás môj brat a kráčal k nám s nejakými papiermi v rukách. „Máme tu menšiu misiu." Na stôl rozložil niekoľko papierov. Nechápavo som sa na ne zahľadela. Boli tu označené body, autá, domy proste úplný nezmysel. Pozrela som sa na Lauren a mám pocit, že bola z toho pomiešaná ešte viac.

** Priateľ je ten, pred ktorým sa môžete zamyslieť nahlas.

„Prizrite sa lepšie." Podporil nás Liam, a tak sme sa obe zase pozreli na papiere. „Dedukujem, že je to mapa." Povedala Lauren a nezáživne mykla plecami.

„Dedukujem, že je to jeden veľký nezmysel. Ale za to viem, že môj brat nevie kresliť." Dodala som, pozbierala som papiere a išla som ich vyhodiť.

„Nie. Nerob to." Skríkol po mne a vytrhol mi ich z rúk. Opäť ich rozložil presne tak ako boli. „Je to mapa." Potvrdil teóriu Lauren, no ja som stále nevedela pochopiť, o čo tu ide. „Toto je dom Noaha Simonsa." Ukázal na malú kocku akože dom a pokrúžil prstom po papieri. „Toto je náš záchytný bod pre dnešný večer." Usmial sa a pošúchal si ruky o seba. Keď mi povedal toto, bola som ešte väčšmi zmätená. Naozaj som sa snažila niečo z tej mapy vyčítať, no jediné čo sa mu podarilo nakresliť je strom pri... asi je to chodník pred domom, ja naozaj neviem.

„Ten stromček si nakreslil pekne." Snažila som sa ho pochváliť, našla som tam nejaké pozitívum, no on sa iba odul a vypúlil na mňa spodnú peru.
„Nejde tu o ten strom." Rozhodil rukami a trepol sa po čele. Mykla som plecami a rezignovala som. Je to sprostosť a môj brat je chorý, keď si na papier kreslí mapu ulice tuším, kde býva môj bývalí.

„Bod A, tvoj byt." Ukázal okolo seba a presne nám to vysvetlil. „Áno Pane." Povedala Lauren a schopne prikývla. Ja tiež, i keď som stále nechápala čo majú spoločné môj byt a dom toho debila.

„Bod B, dom toho kreténa." Usmiala som sa na jeho pomenovaním a prikývla som. „Bod C, nový mercedes s plnou výbavou pred jeho domom." Liam sa zákerne usmial a buchol rukou po stole. Ahá! Takže to bolo auto a nie chodník! To je super.

„Liam povedz nám o čo tu ide, lebo to naozaj vyhodím." Vykríkla som a vzala som tie papiere do rúk. Nie, nebude z neho výtvarník.

„Chápem prečo si futbalista." Lauren sa zasmiala na svojich slovách a ja spolu s ňou. Liam ostal ticho, urazene sedieť na stoličke a odmietal sa k tomu vyjadriť.
„Dobre." Privolila som.

„Dajme tomu ešte jednu šancu a zamyslíme sa nad tým čo najhlbšie." Na jeho tvári sa hneď objavil úsmev a to ma potešilo. Rozložila som papiere späť na stôl a zamyslela som sa nad tým očami chlapa. Nie chlapa, ale očami môjho brata. Tak mám tu auto, môj byt, jeho dom. Vyhoď to! Utíšila som svoje podvedomie a rozmýšľala som ďalej. Pri aute bol nakreslený nožík, myslím. Prečo nôž? Chce ho zabiť? Alebo niečo zničiť?

Lauren sa stále nechápavo pozerala na tie papiere, no mne sa v hlave začal črtať skvelý nápad. „Vidím žiarovku nad jej hlavou." Povedal Liam Lauren a obaja sa na mne zasmiali. Presne ma poznal, vedel ma odhadnúť. Zrekapitulovala som si myšlienky vo svojej hlave a prilepila som svoj ukazovák k bodu A, kde bol môj byt. Prešla som prstom na druhú stranu papierov k bodu B, kde bol Noahov byt. Zastavila som sa prstom na aute, na bode C.

„Noah si veľmi potrpí na autá." Podotkla som a ukázala na to „auto" na obrázku. Liam prikývol a na Laureninej tvári sa črtal chápavý výraz. 

„Myslím si, že nebude rád ak mu ho niekto oškrabe a prepichne pneumatiky." Dodal za mňa Liam, ja som sa lišiacky usmiala. Lauren sa tvárila slávnostne a konečne všetko pochopila. „Myslím si, že na dnešný večer mám postarané o skvelú zábavu."

***

Zabočila som do pravej strany a zastala som asi o štyri domy ďalej od toho Noahovho. Bola tma a hmla. Nebolo vidno ani na krok, no my sme sa ako tí najväčší debili vybrali na misiu proti môjmu ex. Skvelý nápad! Práve teraz ste sa dobrovoľne rozhodli, že sa len tak necháte chytiť fízlom. Mrzuté podvedomie celú túto situáciu pochopilo správne.

Moja nálada  bola zlá, naviac som sa bála. Nechcem ísť do väzenia! 

„Okej." Povedala som, vypla som motor a stiahla okienko, aby som sa poriadne poobzerala okolo. Polnoc dávno preč, my oblečený v čiernom, pripravený na zásah. V každom dome bolo zhasnuté, všetci spali, len my sme sa teperili prázdnymi ulicami Londýna na misiu. 

„Tu máte masky." Liamov hlas ma vyrušil, tak som sa k nemu otočila. Strkal mi do ruky nejakú čiapku, blonďavú parochňu a fúzy. Všetko som si pozorne obzrela a zamračila som sa.

 „Je to potrebné?" ozvala sa Lauren zo zadných sedadiel. Nasadila si na hlavu čiernu parochňu a na nos si položila čierne pilotky. „Nemám pocit, že práve teraz svieti slnko." Pozrela sa von oknom cez slnečné okuliare a pozorne študovala okolie. 

„Vždy je maskovanie potrebné!" Liam nás múdro poučil a na seba natiahlo tričko s logom nejakej menej známej firmy. Na hlavu si dal kuklu. Bolo mu vidieť iba oči a nos. „Celé toto tu..." ukázala som prstom okolo seba a na ich prevlečenia, „...je to úplne hlúpe a detinské." Povedala som si svoj názor.

„Ako ťa to len napadlo? Nemohol si sa mu pomstiť sám, alebo to nechať tak?" Nakoniec som aj ja na seba natiahla potrebné prestrojenie a snažila som sa o to, aby som sa čo najviac podobala na človeka.

„Nejde to len tak. Vymyslieť celý tento plán mi trvalo hodiny." Priznal sa, vystúpil z auta a ja s Lauren sme ho nasledovali.

„Vidíme, že sa po nociach veľmi nudíš, mali by sme ti niekoho dohodiť." Povedala Lauren a z kufru auta vytiahla nože, golfové palice, vajcia a toaletný papier.

„Tak dnes to bude zábavné." Povedala som a pomaly som sa maskovala za stromom. „Hlavne nenápadne." Šepol mi Liam od druhého stromu a mávol na Lauren. Všetci sme po štyroch liezli cez trávu až k jeho domu.