MOMENT OF FORCE

56. Chapter

Sedela som na okraji vane, čakala som a nervózne som podupkávala nohou. Myslela som si, že to možno urýchlim, ale nehýbalo sa to rýchlejšie. Asi desať minút to políčko bolo prázdne, biele. Nič sa tam neukazovalo, prišlo mi to čudné. Veď v návode nepíšu, čo som keď je to políčko prázdne.

„Je to pokazené." Rozhodla som, hodila som test na umývadlo a pre pokoj v duši som sa rozhodla si ten návod na použitie prečítať znovu. Dávala som si pozor, aby som nevynechala nič, aby som si všetko postupne prečítala. No o tom, keď to políčko ostane prázdne tam nikto nič nenapísal.

Ešte raz som sa pozrela na test a to miesto už nebolo prázdne. Vzala som test späť do ruky a bola tam čiarka. Dve čiarky. Bolo ich vidieť silno, veľmi silno. Predsa dve čiarky znamenajú...

 Opäť som sa  pozrela do papierov. Hľadala som ten odsek, kde to vysvetľujú, panikárila som. Bola som si istá, že dve znamenajú, že v tom nie som, ale keď som si to prečítala asi desať krát za sebou, pochopila som výsledok testu.

Som tehotná! Ja som tehotná! Budem mama! Harry otec!

Vydýchla som z pľúc dlho zadržiavaný dych. Bože. Toto nie je pravda! Nevedela som ako mám zareagovať. Test som pevne zvierala v ruke, možno ak ho budem drviť v tom zovretí, možno sa výsledok zmení. Predsa ja nemôžem byť mamou, Harry otcom.

Asi som sa pozrela zle! Určite som to videla zle. Tak som sa na neho pozrela ešte raz. Jedna vedľa druhej boli naozaj dve modré čiarky, ktoré pri sebe stáli ako vojaci v pozore. Prstom som po nich prešla v nádeji, že jednu len tak zotriem. Ale nie, nešlo to.

„Je určite pokazený." Definitívne som prehovorila v myšlienke toho, že ak sa tam dlho nič nezobrazilo, môže byť pokazený. Ale na obale ma jasne predajca informoval, že chybný je test možno jeden z milióna.

„Čo ak mám ja, ten jeden chybný?" Hádala som sa s krabičkou aj testom. Obaja boli ochotný, dali mi ticho, aby som si uvedomila, že pod srdcom nosím malý zárodok, plodu, dieťaťa, v ktorom bude prúdiť moja aj Harryho krv.

„Si v poriadku?" Zaklopal Harry na dvere kúpeľne. Vystrašil ma.

„Áno, všetko je v najlepšom poriadku." Odpovedala som, ale nepustila som ho dnu. Krabičku do testu som roztrhala na malinké kúsky, hodila do záchodu a spláchla. Pozitívny test som si skryla a akoby nič som odišla do spálne sa prezliecť.

Bože, ja som ozaj tehotná.

***

„Domácu úlohu vám nedám, okej?" Spýtala som sa všetkých žiakov, očividne neboli proti.

„Dúfam, že sa na Vianoce tešíte?" Keď som sa ich spýtala, rozšírila sa triedou vrava o tom, kto čo dostane.

Ty si svoj darček už dostala. Vyškieralo sa na mňa podvedomie, ale nereagovala som.

„A čo dostanete vy, pani učiteľka?" Opýtalo sa ma jedno dievča v prednej lavici. Keď ju spolužiaci počuli, hlasy utíchli a čakali na moju odpoveď. Už som sa nadychovala, že jej poviem, že bábätko, ktoré je mojim darčekom, no odpovedala som inak.

„Neviem či si niečo zaslúžim. Tento rok som príliš nepočúvala." Počnúc mojimi slovami zazvonilo, mohla som ísť domov, teda k Harrymu. Lebo u mňa doma by som asi nemala ani kde spať, ani sa z čoho najesť. Ale ešte pred tým som sa chcela s Louisom podeliť o radostnú novinu toho, že som sa pred týždňom dozvedela, že budem matkou.

Postavila som sa docela hrdo a šálom, dlhým dobre, že nie až po zem som si zakryla vypuklé bruško. Odkráčala som z triedy, namierila som si to čo najrýchlejšie do kabinetu, aby som dotiaľto zmizla a konečne si oddýchla po náročnom dni.

Je to tak, test sa nemýlil, dokonca chápem, prečo som sa minule nemohla do tých nohavíc zapnúť, všetko do seba zapadlo. Aj moje nevoľnosti. Dokonca som si uvedomila, že som jeden cyklus menštruácie vynechala. Pri toľkej sexuálnej aktivite, ktorú sme s Harrym vyvíjali som na menštruáciu ani len nepomyslela. 

Spolu so svojimi vecami som sa chystala preč, ale pred tým som sa zastavila v riaditeľni, aby som tej svini popriala šťastné sviatky a povedala jej, že nech ju môj brat neobrába, ale nakoniec som si to rozmyslela a slušne som zaklopala. Otvorila som dvere, no zarazila som sa.

„Uhm." Habkal Harry nalepený na Taylor, snažil sa ju odtlačiť od seba, ale držala sa ho ako kliešť. Ruky mala zapletené v jeho vlasoch, opierala sa o stôl a hľadela mu do očí. Nepustila sa ho, on nechcel riskovať to, že by mu tie vlasy vytrhla.

Ich póza tesne pred vášnivým bozkom, v ktorej sa určite "čistou náhodou" ocitol môj chlap. Vieš, že nie je tvoj. Opravilo ma podvedomie.

„Iba som chcela popriať šťastné a veselé, ale vidím, že vyrušujem." Zavrela som za sebou dvere a ponáhľala som sa k autu. Ani to, že kričal moje meno ma nezastavilo. Nemala som chuť na hlúpe rozhovory s otcom môjho dieťaťa. Prekvapivo som nebola nahnevaná, ale skôr sklamaná z toho, čo tam robili, alebo z toho čo by robili ak by som tam neprišla.

Myšlienky tohto typu "čo ak" mi vŕtali hlavou celú cestu k Louisovi. Veď predsa Taylor má môjho brata, Harry má mňa. Nie nemá ťa. Stoplo ma moje podvedomie, tento krát malo na to právo. Ale to je jedno, aj tak má naše dieťa. Opravila som sa, no podvedomie nesúhlasne pokrútilo hlavou. Ale on o tom ešte nevie. Dodalo moje podvedomie na to, aby ma upokojilo.

Aj tak som s hnevom trepla dverami na aute, malo mi to pomôcť, ale nič zo mňa neopadlo. Práve naopak cítila som sa hlúpo ešte viac. Vyviezla som sa výťahom, nechcela som sa trápiť po schodoch, vzápätí som stála pred dverami a po zaklopaní som čakala, aby mi otvoril.

„Ahoj." Privítal ma s otvorenou náručou.

„Kde máš Lauren?" Spýtala som sa ho, objatie som mu oplatila a vošla som dnu.

„Ešte ostala v práci a ja som teraz prišiel. Dáš si niečo?" Spýtal sa ma a ja som sa široko usmiala.

„Všetko okrem alkoholu." Nenápadne som narazila na to, že v tehotenstve by som piť nemala, ale Louis prirýchlo pochopil a pokývkal hlavou.

„Chápem, si autom." Trepla som sa po čele, on zmizol v kuchyni a ja som prestupovala z nohy na nohu, lebo som sa nevedela dočkať kedy mu to poviem.

„Čo by si povedal na to, keby si bol už Ujo Louis?" Opýtala som sa nakoniec kráčajúc do kuchyne.

„Neviem. Na uja som starý a nechápem prečo by si ma tak mala volať." Vysvetlil si to po svojom, môj plán oznamiť mu to nežnejšie mi nevyšiel. Rozmýšľala som ako mu to povedať nejako heslovite, no pri jeho nelogickom rozmýšľaní mi nič na um nezišlo.

„No čo, robila si si ten test?" Nakoniec ma položil pred hotovú vec a sám sa ma na to spýtal. Oblapila som rukami šálku kávy, z ktorej sa parilo. Prikývla som.
„Som tehotná." Povedala som. Ostalo ticho. Ticho, ktoré sa rozliehalo celou miestnosťou, celým bytom.

„No, super." Ironicky zatiahol nakoniec. Posadil sa predo mňa a zatváril sa kyslo. Deje sa niečo?