MOMENT OF FORCE

72. Chapter

***

HARRY

Zabuchol som dvere na aute. Ešte, že si pamätám ako sa to vlastne robí. Aspoň,. že som túto základnú vec nezabudol.

Skrčil som nosom, keď som pocítil alkoholový opar. Asi som to riadne pomiešal. No, to si pomiešal. Ignoroval som svoje podvedomie a prepleskol som sa po lícach, aby som nabral nejakú farbu a aby som nejako prebral. Myslíš, že môžeš šoférovať? Podľa mňa ten alkohol ešte nevypršal z tej tvojej naliatej gebule. Ta sviňa sa mi sladko prihovárala z gauča, na ktorom spokojne ležala a buzerovala ma ako nejakého debilného buzeranta, ktorý nevie šoférovať opitý. Neodpovedal som. Nebol som toho schopný.

Zabúdal som ako mám dýchať.

Zabúdal som ako mám jesť.

Zabúdal som všetko a zabúdal som na všetkých.

Lenže nikdy som nezabudol na to, ako si uliať pohárik vodky do hrdla a poriadne ho spláchnuť sexom.

 Zo zápästia som si stiahol gumičku a zopol som si svoje mastné vlasy do nejakej guličky, z ktorej aj tak trčali  na každú stranu. Ale aspoň som žil v tom, že to vyzerá menej hnusne, ako keby boli rozpustené.

Pozrel som sa do spätného zrkadielka a zľakol som sa tých kruhov pod očami. Preboha, čo to so sebou robím? Vyzerám strašne! 

Keď som privoňal ku svojej mikine, môj žalúdok spravil niekoľko škaredých premetov. Preboha, smrdím ako nejaká štetka z baru. Okamžite som si tú svoju hnusnú a smradľavú mikinu zo seba stiahol a načiahol som sa na zadné sedadlo. Hľadal som tam nejaký teplejší kúsok oblečenia, ktorý by som si mohol obliecť. Nahmatal som nejakú látku, ale bolo to dosť tenulinké. Ale aj tak som to vytiahol. No fuj. Okamžite som sa zhrozil, keď som v rukách držal ženské nohavičky. Preboha, koho sú? Otočil som sa do zadu celým telom a našiel som tam toho viac. Niekoho podprsenka, ďalšie nohavičky. Moja mikina. Aspoň nejaká. Tú som si hneď zobral a mal v pláne si ju obliecť. Lenže keď som pohľadom zachytil asi tri použité gumy na zemi pod kreslami sedadiel, zhnusil som sa sám sebe. Bože, s kým so to vlastne spával? Prečo som to neupratal. 

Nemám ani poňatia, komu tieto handry patria. Ja...

Neviem koho som sakra šukal. Dúfam, že som nič nechytil.

Radšej som sa obliekol a nohavičky a veci tomuto podobné som obložil do príručnej skrinky a povedal som si, že teraz nie som pripravený na to, zisťovať komu tieto handry sakra patria.

Naštartoval som, známym pohybom a vybral som sa do najbližšie marketu. Na nejaký ten chlast a možno niečo pod zub aj keď som nebol veľmi hladný. 

SOFIA

Navštívil ma. Dávno ale navštívil. Nevidela som ho, ale viem, že tu bol po pracovnej dobe. Popolník na stolíku je vždy zásadne čistý a nikto už v ňom ohorky nenecháva. Nie je tu smrad, je tu čisto a konečne tu mám vo SVOJOM kabinete poriadok. Tešila som sa z toho. Ale keď som po víkende našla dva ohorky, dobre som vedela komu patria. Doslova som cítila ten dotyk jeho pier na ohorku, ale udržala som sa pred nejakými myšlienkami tohto typu. Typu.... tých hriešnych. Tých, ktoré by vždy patrili len jemu.

Nechcela som sa zamýšľať, nemala som chuť, pretože od Vianoc uplynuli dva mesiace. Dlhý čas na to, aby som si urovnala všetky tie problémy, ktoré som si nejakým spôsobom aj vyrobila, ale nie. Ja som celé dva mesiace pilne chodila od práce a s nikým som sa o žiadne informácie o mojom dieťati nedelila. 

Pýtali sa ma, kde je ten zasran s kučaravými vlasmi a ja som im povedala: "Neviem, nestarám sa o neho." A tak som klamal všetkých naokolo a klamala som hlavne samú seba.