MOMENT OF FORCE

74. Chapter

Obzerala som si tie fotky z každej strany z akej som len mohla. Nemohla som uveriť vlastným očiam čo to mám  v rukách. Bola som maximálne rozčúlená a tento chlap, ktorý si tu pohodlne hoviel na tom gauči sa mi tak akurát ešte väčšimi zhnusil. 

Bola som tak sklamaná, až to teraz slovami neviem opísať. Bolo to maximálne nechutné, keď som si tie fotky obzerala. Nevedela som z toho všetkého prísť ku vlastnému menu.

Teraz si to dosral.

Nepotrebovala som vedieť informácie z jeho sexuálneho života, ktorý očividne plne funguje aj po našom rozchode. Nebola som zvedavá na nejaké jeho hrátky, ktoré sa týkali výlučne sexu a jeho nebaživosti. Počkať.... O akom rozchode je reč zlatíčko?

Zasekla som sa vo svojích horibilných myšlienkach po tom, čo ma na to upozornilo moje podvedomie. Vlastne nemala som právo na nejaké žiarlenie. Nemala som právo sa nejako nad tým pozastavovať, lebo nebol môj. Tento chlap nebol môj a ja som pochopiteľne nemala žiadne právo na to, aby som si na neho nárokovala.

A vtedy som sa rozhodla, že ak naozaj nemám právo na nič, čo sa týka jeho. Potom ani on nemá právo na mňa, na jeho dieťa. Nemá právo na to, aby nám dvom ďalej strpčoval život.

"Okamžite vstať, zober si svoje veci a vypadni." Skríkla som z ničoho nič. Mňa to prekvapilo asi stokrát viac než jeho, pretože s ním len mierne trhlo. 

Bola som maximálne udivená kde sa toľko tej drzosti vo mne vôbec nabralo, aby som tu po ňom tak zhrúkla. Vždy som mala voči nemu nejaký ten rešpekt, ale ten sa akosi sám stráca. Odchádza spolu s ním.

"Nepočul si ma?" Opýtala som sa ho a hodila som po ňom tie fotky, ktoré som doteraz držala v rukách. Nešťastnou náhodou tie fotky rovno padli na jeho tvár a on okamžite otvoril oči a pozrel sa na mňa.

Pri pohľade do jeho očí ma až pichlo pri srdci. Oči sa mi zaliali slzami, ale pre tento krát som sľúbila, že táto hádka, ktorá tu určite vznikne neskončí mojím padnutím, teda že vyhrá plač a szly, ktoré sa nenápadne drali na moje líčka.

"Čo to sakra odo mňa chceš?" Spýtal sa ma on a obzeral sa okolo seba. Akoby bol úplne dezorientovaný.

"To by som sa mala spýtať ja teba, no nie? Ležíš si tu len tak na mojom gauči." Rozhodila som rukami v panike a rozkrikovala som sa. jeho to očividne vôbec netrápilo, ani si len štipkou mysle neuvedomoval čo to robí. Sakra, veď ten pako tu leží na mojom gauči. Na tom gauči, ktorý je mojom tlustým zadkom obsadený už fakt dlhú dobu a nikto mi na neho sadať nebude. A nie to, že by niekto na ňom ešte ležal a pohodlne si váľal svoje šunky.

Tak táto informácia ma pernamentne rozčúlila asi ešte sto násobne.

"Ak do piatich sekúnd nezmizneš z tohto bytu zavolám na teba políciu za sexuálne obťažovanie. A ver mi, že mi to uveria. Ako tehotná, podotýkam, že nosím tvoje dieťa, si určite pravdu vydobijem." Tichším, možno navonok pokojnejším hlasom som zahlásila. 

Postavil sa, aj s mojím tričkom v ruke. Myslela som si, že je natoľko rozumný, vezme si tie fotky zo zeme a poslušne odíde. Ale on sa len usmial a mrkol na mňa okom. 

"Ak chceš volať políciu, tak aby na to mali aj dôvod nie?" Koketne sa zasmial, no mne to v tejto chvíli vôbec neprišlo vzrušujúce.

Odhodil moje tričko, ktoré držal v ruke na zem a mikinu, ktorú mal na sebe oblečenú si pohotovo dal dole, vyzliekol si ju. A nejakým rýchlym krokom vykročil ku mne. Z ničoho nič stál predo mnou a pozeral sa na mňa zhora.

"Vieš zlato, akoby som do teba už konečne zasunul?" Pri týchto slovách, ktoré z jeho úst nejakým spôsobom vypadli po mne prešli zimomriavky. Nevzrušovalo ma to! Nie!

Zhnusil sa mi a toto mi vôbec nepripadalo sexy. 

"Vypadni. Choď preč, nechcem ťa už nikdy v živote vidieť." Skríkla som, sotila ho do hrude s úmyslom, že by to s ním mohlo nejako pohnúť, no on len stál na svojom mieste, tam kde aj pred tým a môj útok na neho mi nijako nepomohol. Tak som sa postavila a chcela som ho nejako spacifikovať. Myslela som si, že ak sme na to dvaja, tak sa mi to ľahko podarí. Ale nemohla som si pomôcť. Trepala som rukami do jeho hrude, chcela som ho od seba odsunúť, ale on ma opäť uväznil tými jeho veľkými rukami.

"Nechcem ti ubližovať, už nikdy viac. Nechcem ani sex, ktorý by ti neurobil dobre, Ale sľúb mi bozk. Len jeden." Žobral. Jeho hlas sa ozýval celým bytom a bolo očividné, že tento zvuk chýbal už dokonca ja stenám, dovolím si povedať, že aj tým obrazom, ktoré viseli na stenách.

"My dvaja sme už skončili. Prosím vezmi si tie fotky tej suky, s ktorou najnovšie spávaš a otoč sa k dverám smerom na odchod." Slušne, áno ja a slušne. Fakt som sa snažila mu to vysvetliť slušne, že tu už  nie je vítaný a nikdy viac ani nebude.

"Chcel som len jeden bozk a ty ma takto vyhadzuješ z bytu?" Tváril sa urazene, aj tie slová zneli, ako tie posledné slová do bitky. 

"A ja som chcela len slová pochopenia a otca pre svoje dieťa a ty si si nás takto vyhodil zo svojho života?" Vrátila som mu úder opakom ruky, ktorý sa mu očividne nepáčil.

"A teraz odíď, lebo zavolám políciu." A poslúchol. Poslúchol ma. Vzal si svoju mikinu, ktorú si obliekol, vzal si tie fotky zo zeme a otočil sa ešte ku mne. 

Vraj medzi tým ako urobil tieto veci a bozkom sa ešte niečo stalo, mi hovorí moje podvedomie. Lenže ja sa sústredím na ten bozk, ktorý mi bol nasilu ponúknutý.