MOMENT OF FORCE

15. Chapter

***

Mobil sa opäť rozzvonil. Asi už po stý krát. Nie je to zábavné celé dva týždne sa skrývať, dokonca pred vlastnou rodinou. Od vtedy čo ma mama nečakane navštívila, počas Harryho spoločnosti u mňa doma, sa každý snaží dovolať sa mi, alebo sa so mnou stretnúť. Všetko by si chcela vysvetliť, no ja nechcem.  Dokonca sa mi darí sa všetkým vyhýbať.

 Hneď z práce nenápadne domov tak, aby ma niekto z mojich blízkych nevidel. Každý chce vysvetlenie, no nemám čo vysvetľovať. Sex s kolegom vôbec "nie je" dôvod niečo vysvetľovať. Moje podvedomie veľmi dobre vedelo kedy a ako ma má pichnúť pod rebrá. Nech Noah vysvetľuje to, ako ma v práci udrel. Ty by si mohla vysvetliť to, že si spala so svojím kolegom, ktorý sa hrá na tvojho priateľa. Znova sa ku mne ozvalo moje podvedomie a poriadne mi dvíhalo tep. Pohodlne ležalo na gauči a pozeralo sa do stropu. Zaťala som sánku, zrušila prichádzajúci hovor od Liama a mobil som hodila späť do kabely.

 „Zbytočné problémy." Zahundrala som a opatrne vyšla z vchodu. Vzduch čistý. Poobzerala som sa naokolo, nikto tu nebol. Držala som sa pri stene a chodila som potichu tak, aby ma nikto nepočul. Zašla som za roh a pozrela som sa na svoje auto. Nikto okolo neho nebol, tak som sa k nemu smelšie vybrala. Stále som sa otáčala a dávala som si pozor, aby ma nikto nevidel. 

„Bojíš sa, čo?" ozval sa ku mne hlas môjho brata, až som so sebou mierne trhla od ľaku. Pozrela som sa na neho, no neodpovedala som mu. Kráčala som ďalej a nestarala som sa o neho. 

„No tak. Stoj prosím ťa." Počula som kroky za mnou, nasledoval ma k autu. „Poštvali ťa rodičia proti mne?" Vedela som aký moji rodičia sú, čakala som, že to urobia. Mali na nás oboch veľký vplyv. Ja som z toho vyrástla, ale ako pozerám, Liam asi nie. „Nie." Jednoducho odpovedal. Prekvapil ma tak, až som zastala. "Naposledy sme sa poriadne pohádali." podotkla som a pozrela sa mu do tváre. Uvidela som ten jeho nezaujímavý a znudený výraz, tak som sa radšej otočila a kráčala som späť ku autu. 

"Hej. Nemôžme sa k sebe správať ľudsky?" skríkol na mňa, tak som opäť zastala. Otočila som sa k nemu a videla jeho úprimný srdečný úsmev. Donútilo ma to k tomu, aby som sa usmiala aj ja. Zachráň si aspoň dobrý vzťah s ním, keď ťa už nikto iný nemá rád. Pretočila som očami nad toľkou úprimnosťou môjho podvedomia. „Dlho sme sa nevideli." Vykročil ku mne a pevne ma objal. Uvoľnila som sa a zaborila som si nos do jeho hrude. „Chýbal si mi. Ty môj futbalista." Šepla som a stisla ho ešte pevnejšie. „Ty mne tiež." Odpovedal, pohladil ma po chrbte a odtiahol sa.

„Počul som, že si si našla niekoho nového." Obaja sme sa vybrali ku môjmu autu a Liam začal novú tému. „Vedel si veľmi dobre, že to čo som mala s Noahom, nebol vzťah po akom som vždy túžila." Prikyvoval a snažil sa ma pochopiť. „Mama spomínala, že je na prvý pohľad tvrdý a nepáči sa jej." Pretočila som očami a odomkla auto. „Ale na jej názor nie je nikto zvedavý." Tvrdo som odpovedala a sadla som si do auta. "Sťažovala sa, že si sa správala nekultúrne." Môj nezáujem Liama neodradil a stále si mlel to svoje. "To by som nebola ja, keby som sa tak nesprávala." Zrušila som ho jednou prostou vetou, no stále mal niečo na srdci.

"Povedala, že si ju obviňovala zo všetkého zlého v tvojom živote. A podotkla, že ten chlap je veľmi odpudzujúci." Zdvihol ukazovák do vzduchu a nepriamo sa mi ním vyhrážal. "Veď niekto na vine predsa musí byť." Rozhodila som rukami a ďalej som sa o nič nezaujímala. Nadychoval sa, že niečo povie, no rýchlo som ho stopla. „Ešte niečo čo povedala mama?" zavrela som za sebou dvere a spustila si okienko. 

„Narážal som na to, že by mohol byť násilný." Vypleštila som na neho oči a hrala to, že Harry určite taký nie je. Nemám to potvrdené od Harryho, možno je násilník a možno nie, ale stále vo svojom vnútri živým nádej toho, že Harry nie je poctivý, tichý učiteľ dejepisu a matematiky, ktorý by ani muchu nezabil. Slušný ľudia nechodia v motorkárskych topánkach jasné, že aj s motorkou, nefajčia, nepijú a nemajú tetovania na každom centimetri tela. A nekefujú kolegyne. Samozrejme moje podvedomie sa nedalo zahanbiť a dodalo jednu zo svojich "múdrych" viet.

„Hej!" trhla som sebou a spozornela. „Nie, Liam. On je slušný. To práve Noah ma navštívil v škole a zbil ma." Priznala som, otočila sa od neho a naštartovala auto. Trhane sa nadýchol. „Ja toho debila asi zabijem." Buchol päsťou do auta a od zlosti až vrčal. „Nerob problémy." Radila som mu. Aj keď som niekde v kútiku mysle vedela, že niečo vyvedie, alebo na donúti k tomu aby som mu s tým pomohla. 

"Ja som vedel, že ten sviniar nie je normálny." stále sa rozčuľoval a vykrikoval po sídlisku. Zopár ľudí sa na nás pozeralo s pozdvihnutým obočím a pomyslelo si o nás svoje. "Prečo si toto nepovedala mame?" položil mi jednoduchú otázku a tak som sa nad tým zamyslela. "Aj tak by mi to neuverila." Rozhodne som povedala, nahla sa k nemu a dala som mu bozk na líce. "Správaj sa slušne a nikoho nezabíjaj. Maj sa." rozlúčila som sa s ním a odfrčala som do práce. 

**Iba dve veci sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť.

„Dobré ránko." Vyrušila som Harryho a Nialla pri dôležitom pokeci o hokeji. Ako každé ráno mal Harry aj šálku kávy pre mňa. Podal mi ju, ďalej debatoval s Niallom a popíjal kávu. „Dobré." Odzdravil sa Niall. Harry na mňa len mávol a sústredene počúval Nialla. Vzala som si triednu knihu, podpísala som sa, že som tu a chystala som sa na odchod. Prešla som okolo riaditeľky slušne som sa jej pozdravila, no ona ani nemukla na znak odzdravenia. Kráčala ďalej za mňa a ignorovala ma. Krútila si tým zazobaným zadkom a kráčala do svojej kancelárie. "Suka." potichu som šepla a kráčala som preč.

„Sám vieš, že náš tím nie je tak dobrý ako by sme chceli. Môžeš mu dať novú nádej, nový začiatok." Začula som Niallov hlas a tak som sa pri nich zastavila. Harry sa netváril nadšene, no zaryto rozmýšľal. Niall vyzeral nabudene a Harryho o niečom presviedčal. „Najbližší zápas je týždeň s najslabším tímom z Liverpoolu. Dokonca aj s ním sme už trikrát prehrali." Podotkol Niall a Harry stále rozmýšľal. O čo tu ide?