„Tak dnes to bude zábavné." Povedala som a pomaly som sa maskovala za stromom. „Hlavne nenápadne." Šepol mi Liam od druhého stromu a mávol na Lauren. Všetci sme po štyroch liezli cez trávu až k jeho domu.
Zastavila som sa keď sa v dome zrazu rozsvietilo. Toto nie je možné.
„Do pekla." Liam potichu zaklial, hodil sa o zem a prekotúľal sa ku kríku, ktorý ho kryl. Vyzeral ako Tarzan, muž pralesa. Po tráve sa hýbal veľmi rýchlo a skúsene, jeho forma tomu len pomáhala. Všetci sme boli v pozore, čakali sme na ďalšie pohyby alebo signály z vnútra. Pripadala som si ako v nejakom akčnom trilery.
„Toto sa mi nepozdáva." Stále som si ako pravý pesimista trvala na svojom. Vedela som, že si zaslúži aby sme mu niečo vyviedli, no podľa mňa toto bolo už príliš, ale nikto sa o môj názor nestaral.
V dome bol značný pohyb dvoch ľudí, pohybovali sa po kuchyni. Odrazu svetlo zmizlo, zhasli. Vydýchla som si a obavy zo mňa trošku opadli.
„Toto je skvelá zábava, decká." Lauren sa zachichotala a ako prvá vybehla bližšie a skryla sa za garáž. Bola rýchla, no zároveň opatrná, akoby stvorená na takáto dobrodružstvá. Skoro mi oči vypadli nad jej odvážnosťou, no nechcela som sa len tak zahanbiť. Vybehla som sa ňou a snažila som sa preskočiť krík. Pravdaže ten krík nebol gentleman a neuhol sa mi.
** Rozdávať rady je naozaj zbytočné. Múdry si poradí sám a hlúpy ťa aj tak nebudem počúvať.
„Do riti." Zakliala som a stými slovami som tvrdo dopadla na chrbát do trávy. Obidvaja sa zo mňa smiali, namiesto toho aby mi pomohli.
„Áno, strašne smiešne." Zatiahla som ironicky a s bodavou bolesťou chrbta som sa doškrabala bližšie ku autu.
„Ste šialené." Povedal Liam a pomalými krôčikmi prišiel ku kapote auta. Vybral si z vrecka nohavíc nôž a otvoril ho. Obzrel si jeho čepeľ, poriadne sa uistil či je ostrý. Vytiahla som svoju skladateľnú golfovú palicu a rozložila som ju. Bála som sa toho čo budem robiť a pri mojom šťastí si s tým ešte ublížim.
„Ste pripravený na rodeo?" Opýtala sa Lauren a ukázala nám vztýčený nôž.
„Ako nikdy predtým." Mrkla som na nich okom a každý sme sa rozbehli na svoje miesta. Lauren bežala vytrhnúť káble zo skrinky a tak odpojila dom od elektriny, dokonca aj pouličné osvetlenie pred domom prestalo svietiť.
Ja som odbehla dozadu k vodnému kohútiku a hadici, ktorá viedla do bazéna. Hadicu som odpojila a odhodila ju nabok. Nahla som sa k bazénu a špinavú vodu som z neho vypustila. Aspoň mu tu upraceš. Zasmialo sa moje podvedomie so šálkou kávy v ruke, no mne to smiešne neprišlo.
Vrátila som sa späť ku zdroju vody a vzala som si na pomoc moju golfovú palicu. Otočila som vodným kohútikom a voda sa začala pomaly liať. To nestačí. Radilo mi podvedomie. S palicou som šikovne rozbila ten kohútik a voda začala striekať všade na okolo. Spôsobilo to vo mne veľkú radosť, odviazala som sa, robila som to, čo som práve uznala sa vhodné a bolo mi jedno či nás niekto prichytí alebo nie. Vôbec som sa nezamýšľala nad tým, že mi môže hroziť väzenie. S úsmevom na tvári som sa vrátila ku svojej činnosti. Poriadne som zovrela palicu v rukách, švihla som rukami a presne som sa trafila do kohútika.
„Uhm. Ide mi to lepšie než na ozajstnom golfe." Povedala som si len tak pre zábavu a švih som zopakovala znova. Ešte zopár krát som palicou trepla po potrubí, ktoré už trčalo zo steny, a tak som prúd tečúcej vody znásobila.
„Hej, Sofia." Začula som Lauren a pohľadom som ju hľadala po okolí. Vykukla n mňa so slnečnými okuliarmi spoza kríku a mávla na mňa rukou na znak toho, aby som prišla k nej.
„Na rade je tá najlepšia časť dnešného večera." Zhodnotila Lauren a ťahala ma za ruku ku autu. Podala mi do rúk vajíčka a postavila sa hneď vedľa mňa.
„Liam." Oslovila som môjho brata a pozrela som sa na jeho výtvor. Všetky štyri pneumatiky boli prepichnuté a spätné zrkadla ledva viseli na kábloch.
„A čo poplašné zariadenie?" spýtala som sa bojazlivo a on mávol rukou.
„Vypol som ho provizórnym diaľkovým ovládaním, ktoré som objednal z čínskeho e-shopu." Vypúlila som na neho oči a Lauren sa z duše zasmiala.
„Sám sa čudujem, že to funguje." Povedal a hodil kameň o čelné sklo, ktoré sa roztrieštilo na malinké kúsky. Spôsobilo to veľký hluk, tak sme sa všetci obzreli okolo, či sme niekoho nezobudili, alebo či nás náhodou niekto nesleduje. Liam si svoje rukavice lepšie opravil, nahol sa dnu a kameň vybral, aby tu neostali žiadne dôkazy.
"Podstatné je rýchlo dokončiť našu prácu." Povedal a rozbíjal ďalšie okná s veľkým hlukom.
Lauren nečakala, hodila do auta niekoľko vajíčok, ktoré po sebe nechávali slizké stopy. Na všetko hodila toaletný papier, ktorý sa tam nechutne prilepil. Na jej tvári bolo vidieť radosť, alebo skôr škodoradosť z toho, že ublížila tomu debilovi.
„Toto sme robili iba ako deti na halloween." Zasmiala som sa popod nos a aj ja som hodila na auto niekoľko vajíčok. Vyžívala som sa v tom čo som robila.
„Tak mu treba." Povedal Liam a niekoľko kameňov hodil do zadného skla. Sklo s veľkým buchotom popraskalo a vpadlo dnu na kožené sedačky. Malinké úlomky skla trochu roztrhli kožené poťahy na sedačkách v aute, no ja som chcela aby toho bolo viac.
„Daj sem ten nôž!" Natiahla som ruku k Liamovi a on mi nôž ochotne podal. Na tvári som vystrúhala slizký úškrn a s radosťou som sa pustila do svojej práce. Vliezla som dnu a nôž som s radosťou zapichla do koženej sedačky na mieste vodiča.Ten skvelý pocit škodoradosti, aspoň z niečím mu to môžem vrátiť.
„Skvelý pocit, čo?" Spýtala sa ma Lauren, a ja som prikývla a pokračovala som vo svojej činnosti. Trhala som poťahy z kože na menšie kúsky, trápila som sa tým, no veru stálo to za to.
Pohla som sa dozadu, aby som si urobila viac priestoru, nechtiac som sa oprela o volant a silno som zatrúbila. Ulicou sa ozval silný zvuk klaksónu. Bolo to tak silné, že som určite zobudila ľudí aj na druhej strane ulice. Chytila som sa za ústa a zhíkla som. Pokašľala som to!
„Si normálna?" Skríkol Liam a utekal ku mne, aby mi pomohol z auta. V dome sa opäť rozsvietilo, zobudila som ich. Nebolo to svetlo z lustra, lebo Lauren odpojila dom od elektriny. Svietili si baterkami, boli to dve malé svetielka, ktoré cestovali kuchyňou.
Má tam ženskú. Moje podvedomie si vyložilo nohy na gauč a zopälo ruky. Aj tak ma to zaujíma, je mi ničím. Nebudem si ničiť život s debilom. V mysli som mu odpovedala a rozčuľovala som sa nad toľkou naivitou.
„Urobila som to nechtiac." Bránila som sa až vtedy, keď som sa konečne dohádala so svojím podvedomím a vrátila som sa späť na Zem.
Rýchlo som si vzala svoje veci a otrepala som sa od skla.
„Padajme odtiaľto." Povedala Lauren a ukázala na moje auto ďaleko od nás.
„Rýchlo preč." Povedal Liam. Vzal veci, strhol ma za ruku a ťahal ma preč. Bežala som za ním, nechcela som aby nás prichytil. Stihla som sa otočiť dozadu a videla som ako otvoril dvere a rozhliadal sa okolo. Určite nás nevidel, boli sme od neho ďaleko. Všetci sme nasadli do auta, ja som naštartovala a nohou dupla na pedál.
„To bolo len o vlások." Podotkla Lauren a začala sa vyzliekať.
„Tak to áno. Bolo to od teba nezodpovedné, Sofia." Povzdychol si Liam a dal za pravdu Lauren. Ignorovala som ich a obzrela som sa do spätného zrkadla. Stál pri aute a pozeral sa na náš výtvor. Auto sa odrazu rozsvietilo a začalo trúbiť až sa Noah zľakol a podskočil. Nešťastne stál pri aute, ktoré svietilo na všetky možné farby a húkalo tak hlasno, že zobudilo asi aj celú ulicu.
„Znovu som zapol alarm." Z chuti sa Liam zasmial a my dievčatá spoločne s ním. Zaregistrovali sme ten hnusný zvuk trúbenia a pozorovali sme všetky farby, ktorými auto vyblikovalo.
„Len nech nám na to neprídu." Pošepla som si pre seba, no Liam to počul. Položil ruku na moje koleno a jemne ho stisol.
„Neboj sa, všetko som zabezpečil." Snažil sa ma uistiť, no stále som si trvala na svojom.
أنت تقرأ
MOMENT OF FORCE
أدب الهواة„Tak ako slza steká po líci, tak hladko cítiš spočiatku lásku. A až keď z líca spadne zistíš, že to malo tvrdý dopad na zem." Hovorila som si, že každý mi raz ublíži. Ale musím byť trpezlivá a hľadať toho, kvôli ktorému sa oplatí trpieť. Pri...
