MOMENT OF FORCE

32. Chapter

„Poznám ho." Odpovedal udivene a vložil si od úst posledný kúsok svojho jedla, ktorý mu doteraz trónil na tanieri.

„Odkiaľ?" Pýtala som sa ho zvedavo, aj keď som vedela odpoveď, chcela som počuť viac a chcela som vedieť Niallovu verziu. Viem, že od Louisa by som sa možno dozvedela viac keby som neutiekla, no v tej chvíli mi útek prišiel ako najlepší nápad.

„Zo školy, zo strednej." Mykol plecami a nič viac nepovedal. Pozrel sa na mňa, ako pokojne prežúvam, no už len pohľadom som mu dávala na vedomosť, že chcem počuť viac.

„Chodil do triedy s Harrym, takže bol o ročník mladší. No aj tak patril do partie. Je to skvelý chalan." Preboha! Zasekla som sa, dojedla som svoje jedlo a sústredila som sa len na jeho pery, ktoré hovorili to, čo som potrebovala vedieť. Takže Louis sa s Harrym poznali veľmi dobre.

Mobil zase začal vyhrávať piesňou, ktorá značila to, že mi niekto volá. Počítala som s tým, že to je Harry a samozrejme nemýlila som sa. Zase som telefón uložila nabok a vypla som zvuk zvonenia.

„Čo ak je to niečo dôležité?" Narážal na to, že toľko vyvoláva, no len som mykla plecami a podala som čašníkový, ktorý sem pred malou chvíľkou prikvitol svoj tanier.

„Nie je to nič dôležité. On nie je dôležitý." Popravde som povedal a vpíjala som sa pohľadom do Niallových očí. 

Na stôl nám obsluha položila dezert. Nejaký dobre vyzerajúci koláč tuším, so snehovou plnkou, poliatí čokoládou. Okamžite som do neho zapichla svoju lyžičku a ochutnala som ho. Rozplývala som sa toľkým pôžitkom, nakoľko ja milujem sladké a toto bol doslova orgazmus v ústach. Niall sa viditeľne smial na mojom výraze a tak isto si pochutnával na dokonalom dezerte.

Mobil pre zmenu zavibroval. Pozrela som sa na Nialla, ktorému to už liezlo na nervy, no pohľadom mi dal na vedomie, že sa na mobil môžem pozrieť.

Od: Harry
Ty nie si doma?

Začudovala som sa nad tou správou. Čo chce u mňa doma?

„Harry je u mňa." Povedala som Niallovi zo strachom a on sa iba kyslo zatváril. Ukázala som mu správu, on len mykol plecami.

„Iba ťa chce zastrašiť. Vždy to robil." Nahnevane sa nadýchol, položil lyžičku na tanier a odsunul svoj poloprázdny tanier od seba. Bol značne otrávený a nahnevaný. Myslím si, že na Harryho.

„Robil to vždy." Povedal cez zuby v rukách krčil obrus. Mobil zase zavibroval, so strachom som sa pozrela na obrazovku, kde opäť svietila správa od Harryho.

„Vždy si nárokoval na to, čo je moje." Až škrípal zubami, no kašľala som na neho. Nezaujímalo ma to čo hovoril Niall, bála som sa toho čo mi tu vypisoval Harry.

Od Harry:
Akú kombináciu, tvorí vodka a zbraň?

Vypúlila som oči a zľakla som sa.

„Chce sa zabiť!" Toto bolo prvé čo ma napadlo aj som to vyslovila. Opäť som Niallovi ukázala mobil, vypúlil oči na obrazovku, ale mám pocit, že vôbec ho to neprekvapilo.

„Veríš mu vôbec? Preboha je to Harry. Haló, je to Styles." Niall za zasmial, no mne do smiechu nebolo.

„Musím ísť domov. Prepáč." Vypadlo zo mňa úplne vedome, že pokazím tento večer. Chcela som ísť! Prečo? Chcela som ísť domov, lebo som si myslela, že Harry je naozaj u mňa, teda pred mojim bytom s fľašou vodky a zbraňou. Chcela som utiecť za chlapom, ktorý mi robil zo života peklo.