MOMENT OF FORCE

11. Chapter

„Na našej škole sú vzťahy zakázané. A ak jej poviem, že spávaš s učiteľmi?" zastrčil mi prameň vlasov za ucho, no ja som sa mu rýchlo uhla, netúžila som po tom aby sa ma dotýkal.

„Ako s učiteľmi? Spala som s tebou a to raz." Ohradila som sa a hodila po ňom jednu z fotiek. Bolo ich dosť, nevedela som... proste bola som sklamaná, strápnená a najhoršie na tom všetkom bolo, že ten akt, z ktorého pochádzajú tie fotky sa mi páčil.

„A kto ti uverí? Hmm?" ostala som ticho.

„Zničím ti život. A ver, že to urobím." Skonštatoval a moje obočie vystrelilo do vlasov. Moje telo obalila zlosť a strach z toho, že to urobí.
Zúfalo som pokrútila hlavou a rýchlo sa prehrabovala medzi fotkami. Jasne bolo vidno, že som to ja. Miestami som si nebola istá, no určite to bolo skresľujúcou tmou v izbe.

„Toto mi nemôžeš urobiť." Skôr len tak som to trepla. Potrebovala som uistiť samú seba, že by toho nebol schopný. Jeden kútik pier zdvihol vyššie než ten druhý a pohodlne sa oprel o stôl.

„Na tvojom mieste by som si nebol tak istý, bejby. Predsa som ti povedal, že to urobím." Jeho hlas znel odporne, hlavne v tej chvíli keď som si uvedomila, že mi riadne prihára!

„Čo chceš za tie fotky? Peniaze? Tie nie sú problémom. Koľko? Len povedz sumu. Hovor!" rýchlo som ho súrila a hľadala mobil, aby som napísala bratovi nech tie peniaze zoženie.
  V strachu, panike a zlosti som vyletela zo stoličky, no zastavila ma jeho ruka. Potiahol ma za ňu, tak som sa zvrtla jeho smerom. Narazila som do jeho hrude a chytila ho za ramená, aby som nespadla.
  Do nosa mi udrela jeho vôňa a všetko bolo v hajzli. Tak dokázala opantať moje zmysli, až som sa sama tomu čudovala. Nenabrala som odvahu zdvihnúť pohľad a čeliť tým dokonale krojeným perám, ktoré som včera bozkávala.

„Peniaze si môžeš strčiť vieš kam moja zlatá." Skrčila som čelo a nechápala jeho slová. Lepšie povedané skôr som ich nechcela pochopiť.

„Chcem teba." Moje srdce vynechalo niekoľko úderov. Ostala som stáť bez pochybu, natlačená na ňom. Nemala som možnosť sa od neho odlepiť, držal ma sakramentsky pevne.

„Buď mi dáš svoje telo, alebo fotky poputujú do riaditeľne a na stôl pracovne tvojho zazobaného ocka." Rozhodne prehovoril a pohľad zapichol do mojich očí.
  Mne doteraz cudzia vec sa mi vykotúľala z oka. Za ňou ďalšia, ďalšia až celý potok. Neznášam slzy a odteraz aj toho chlapa predo mnou.
Jemne sa ku mne naklonil a letmo sa obtrel o pery, na ktorých zanechal vláčny bozk. Nemala som silu, pravdupovediac ani chuť sa od neho odtiahnuť. Jemne sa s nimi hral a obtieral sa o ne, nebolo to nič drsné. Odbočil z mojich pier a zbozkával slzy, ktoré sa samé od seba kotúľali dole mojimi líčkami.

„Poriadne si rozmysli čo urobíš." Šepol a pohladil ma po líci. Zaryla som prsty do jeho ramien a ťažko vzdychla.

„Prečo to robíš?" spýtala som sa a sklonila oči k zemi.

„Sama si sa do toho namočila, jedna vec. A tá druhá je, lebo chcem na tebe jazdiť až do nemoty." Skĺzol rukou po mojom chrbte, až na zadok, ktorý pevne stisol v ruke. Zavzdychal a napol sa. Jeho ruka opustila môj zadok, no vrátila sa späť s tvrdým dopadom a bolesťou. Podskočila som a obtrela sa o neho.

„Teba a len teba." Zašepkal a znovu ma trepol rukou po zadku. Toto bolelo viac. Odtrhla som sa od neho a strčila do hrude.

„Daj mi pokoj!" vykríkla som a odstupovala od neho čo najďalej.

„Ty si vyberáš. Buď ja a sex so mnou. Alebo ti zničím život." Pozbieral fotky, odložil ich späť do obálky.

„Nikomu sa neopováž povedať, že som tu bol. Keby niečo, volal som ti a necítil som sa dobre." Prešiel okolo mňa a zastavil sa pri dverách.

„A ešte. Ak to povieš niekomu, ver v to, že sa to dozviem a dostaneš výprask po tom dokonalom zadku." Otvoril dvere, poobzeral sa a zmizol. Ostala som tam stáť ako nemá a nezmohla som sa na nič iné ako na plač.

**Budúcnosť je plná výziev a nádejí.

***

„Hej!" skríkla Lauren, až som sebou mykla.

„Minula si odbočku, spiaca krásavica." Poobzerala som sa a naozaj som ten výjazd z diaľnice minula.

„Tak to sa stáva. No a čo?" vyskočila som na ňu a poriadne si vydýchla. Namiesto blúdenia po obchodných centrách som doma mohla ležať v posteli a ničiť sa zadúšajúcim plačom do vankúša.
Dostala som sa do slepej uličky, teda nie až tak celkom. Je možnosť z toho nejako vycúvať, no len tým, že sa znížim na úroveň...proste budem si riešiť problém cez posteľ. Nikdy som to nerobila! Nikdy! Všetko bolo fajn, pokiaľ som mu nevošla do postele, zase si za to môžem sama. Čo ak to bude trvať večne? Nebudem môcť mať rodinu, vzťah s niekým koho budem naozaj ľúbiť, ale budem sexuálne podriadená nenažrancom?

„...Presne s tou novou kolekciou. Tak som nad tým rozmýšľala." Nechtiac som započúvala Laurenin monológ a otočila to zo zadného vchodu do centra.

„To znie skvelo." Pochvaľovala som si spolu s ňou aj keď som nevedela o čo tu ide.

„Čo si taká zamyslená?" spýtala sa ma, len som mykla plecami a kráčala som ku vchodu do centra.

 Ak sa o tých fotkách dozvie Liam, zabije Harryho a potom mňa zato, že som sa s ním vyspala. A možno budem spávať pravidelne! Preboha, ale ten sex bol úžasný.

„Pýtala som sa niečo." Dožadovala sa pozornosti tak som svoj myšlienky skryla do toho najhlbšieho kúta mysle a pri tom som vedela, že si ich tam znovu nájdem.

„Nič. Len som unavená. Ťažký týždeň." Odpovedala som, musím sa pochváliť, že aj celkom pravdivo. Unavená som a týždeň to bol ťažký.

„A čo ten tvoj kolega? Harry tuším." Drgla do mňa ramenom a strčila ma cez dvere, aby sme cez ne prešli rýchlejšie.

„A čo ja s ním. Stále si navzájom ráno kupujeme kávu. On mne občas pomarančový džús." Bežala som za ňou do obchodu a zhrozila som sa keď som videla, čo obsahuje.

„Na čo sme tu išli?" obzrela som sa a prehrabla sa medzi saténovými nohavičkami, ktoré boli položené pri podprsenkách rovnakej farbi.

„No veď si povedala, že to znie skvelo." Až teraz som si uvedomila, že je to tá nejaká nová kolekcia. Radšej som ostala ticho a prehrabovala som sa tými vecami presne ako Lauren.

***

Môj mobil sa vo vrecku nepatrne ozval a dal mi na vedomosť, že mi niekto volá.

„Podrž mi tie tašky." Podala som ich Lauren a obe sme si sadli na lavičku. Vytiahla som ho z vrecka a uvidela meno volajúceho.

„Harry." Šepla som a ďalej držala v ruke zvoniaci mobil.

„Veď to zober." Radila mi Lauren, no rýchlo som stisla červené tlačidlo na zrušenie hovoru. Čo chcel? Veď piatok sa len tak vyparil, nepovedal mi koľko mám času rozmyslieť si to, tak to využívam vo svoj prospech. Skôr než na mňa Laure stihla vyrukovať s otázkami sa mobil rozzvonil zase. S tým istým menom.

„Nie, neopováž sa to zrušiť." Vytrhla mi mobil s ruky a hovor rýchlo ho prijala.

„Lauren." Pomedzi zuby so precedila a buchla sa po čele. Počúvala som čo tam s ním hovorí a mala som chuť ju za to nakopať do zadku.