Pozorovala som žiakov v triede a dávala som si veľký pozor na to, aby od seba neopisovali. Keď sa mladý kučeravý chalan posledného ročníka otočil dozadu a ukázala dva vztýčené prsty, zasmiala som sa. Pozrela som sa na otázky. Konkrétne druhá otázka bol chyták, určite si s tým nevedel rady.
Opäť som pohľadom zočila k nemu a k dievčaťu, od ktorého si žiadal pomoc. Tá sa šikovne pozrela do papiera a ukázala mu možnosť, ktorá by mala byť správna. Usmial sa na ňu, pohľadom poďakoval a zapísal si odpoveď na svoj papier.
„Myslíš si, že si poradila správne?" Spýtala som sa ho ľakom podskočil a zabodol so mňa svoj pohľad.
„Uhm." Neisto sa pozrel okolo seba, každý upieral svoj pohľad na neho. Bol nervózny, ale ja som nemala v pláne ho pokarhať. Len som chcela, aby vedel, že som ich videla.
„Odovzdajte mi písomné práce a nech sa táto scénka neopakuje." Ukázala som na neho prstom a zhrabla som ku sebe všetky papiere, ktoré mi žiaci položili na stôl.
„Dnes budeme pokračovať s Áziou." Postavila som sa, prešla som k mape a ukázala som na miesto, kde sa tento kontinent rozprestieral.
„Otvorte si atlasy a pozorne ma počúvajte." Dodala som sa, tak som si upútala pozornosť všetkých, aj toho vystrašeného chlapca.
„Rozprestiera sa na severnej a južnej pologuli." To čo som povedala som aj ukázala na mape v tej praktickej stránke.
„Siaha od rovníka až sa severný polárny kruh. Vzhľadom k rozlohe je to najväčším svetadielom na Zemi." Povedala som im niekoľko múdrych viet, ktoré im budú na nič, ale mojou povinnosťou bolo ich o tom oboznámiť, pretože to majú vo vyučovacích osnovách.
„Každý mi ukáže čo Áziu obmýva." Hneď sa všetci zahrabali do kníh a hľadali odpovede na moju otázku.
Ako sami pracovali s atlasom, sadla som si za stôl a pozorovala som práce týchto žiakov. Neboli to hlúpe deti, ale viditeľne im chýbala logická stránka. Niektorým aj tá praktická. Niektorí to napísali na dobrú známku, niektorí na tú najhoršiu.
Keď som sa načiahla za červeným perom, aby som tie písomné práce opravila ešte dnes, na dverách sa ozvalo nedočkavé klopanie.
„Ďalej." Skríkla som. Dvere sa rozleteli a dnu vstúpil zadychčaný Harry. Pozrela som sa na neho s údivom a vykročila som k nemu.
„Sofi." Povedal a vzápätí rýchlo otočil hlavou do boku.
„Teda chcel som povedať, učiteľka Payne." Zasmiala som sa a pozrela som sa na žiakov, ktorý sa na nás pozerali a niektorý si niečo navzájom šepkali.
„Opíšte si poznámky z knihy. Hneď sa vrátim." Potiahla som Harryho za rukáv jeho košele smerom von z učebne geografie.
„Čo to dopekla stváraš?" Vybehla som na neho hneď, ako som za nami zavrela dvere.
„Len ma počúvaj." Povedal a udychčaný behom sa oprel o stenu. Predklonil sa a ruky si zaprel o kolená.
„Bol tu tvoj brat." Vydýchol, pokrčila som plecami a pokrútila som hlavou.
Veď, si ho ešte nevidel na vlastné oči." Vybuchla som do smiechu, no keď sa opäť rozbehol k najbližšiemu oknu, bežala som za ním.
YOU ARE READING
MOMENT OF FORCE
Fanfiction„Tak ako slza steká po líci, tak hladko cítiš spočiatku lásku. A až keď z líca spadne zistíš, že to malo tvrdý dopad na zem." Hovorila som si, že každý mi raz ublíži. Ale musím byť trpezlivá a hľadať toho, kvôli ktorému sa oplatí trpieť. Pri...
