MOMENT OF FORCE

25. Chapter

***

„Tri ťažnice trojuholníka sa pretínajú v jednom bode a ten bod nazývame ťažisko. Označujeme ho písmenom T." Povedala som všetkým žiakom v triede a všetky tri ťažnice som zakreslila tak, že sa pretli v jednom bode. Označila som to farebne, otočila som k deťom a prstom som ukázala na poznámku napísanú na tabuli. 

„Toto si zapíšete farebne do zošita aj s týmto nákresom." Ukázala som prstom aj na nákres a usmiala som sa na dievča v prvej lavici. 

„Máš to už napísané?" spýtala som sa a ona ochotne prikývla. Je naozaj šikovná. Súhlasila som s mojim podvedomím a otočila som sa späť k tabuli, kde som písala poznámky a kreslila náčrty trojuholníkov.

„Ťažisko rozdeľuje každú ťažnicu na dve úsečky. Ich pomer je dva ku jednej." Napísala som na tabuľu túto vetu a chystala som sa zakresliť vzorce na tabuľu, no niekto zaklopal na dvere. Otočila som sa ku východu z miestnosti a usmiala som sa keď som uvidela kto prišiel. Kučeravá hlava sa vopchala dnu a pozorovala nás všetkých. Deti sa na neho usmiali a on sa od dverí vyškieral.

„Pani učiteľka máte čas?" Spýtal sa ma, no ja som pokrútila hlavou. Dovolím si povedať, že ma vzrušovalo keď mi vykal.

„Mám hodinu, ak ste si nevšimli." Povedala som a pokračovala vo svojej práci.

„Žiaci, môžem vám nachvíľku ukradnúť pani učiteľku?" Harry sa spýtal detí a všetci horúčkovito prikyvovali.

„Aj na celú hodinu si ju môžete požičať." Ozvalo sa z niektorej lavice a všetci v triede sa zasmiali. Snažila som sa Harryho obmäkčiť pohľadom, no ten hlavou nesúhlasne pokrútil.

„Opíšte si toto všetko čo tu píše a keď sa vrátim, tak vám to podrobne vysvetlím." Povedala som im, dopísala som poznámku na tabuľu a vyšla som na chodbu za Harrym. 

„Čo bolo také dôležité?" Spýtala som sa ho a otrepala som si ruky od kriedy. Pozrela som sa na neho a videla som, že je nálada sa zmenila. Bol otrávený niečím, alebo niekým a vyzeral docela nervózne. Sánku mal napnutú a ruky držal silno v pästiach.

„Znova tu prišiel." Harry mykol hlavou do boku a tak som sa pozrela tým smerom. Ostala som nemo hľadieť tým smerom. Dych sa mi zadrhol v krku a nahlas som prehĺtla. Len toto mi tu dnes chýbalo. 

Chcela som sa pohnúť jeho smerom, no Harry ma zdrapil za ruku a tak som sa zastavila. "Ak po ňom vyštartujem, drž ma lebo ho zabijem." Povedal skrz zuby. Bol tak nahnevaný z jeho prítomnosti až sa mu na čele urobil malý pramienok potu.

„Noah..."konečne som zo seba niečo dostala a so strachom som vykročila bližšie k nemu. Otočil sa čelom ku mne  a na jeho tvári sa objavil ten hnusný, slizký úsmev. Preboha, ako si mohla žiť s takýmto človekom? Moje podvedomie krútilo nad ním nosom. No... sama neviem ako som to s ním vydržala.

 „Čo ťa tu privádza?" slušne som sa spýtala a postavila som sa a si dva metre od neho. Moja diskrétna zóna. Noah si prehrabol vlasy a vyhľadal Harryho pohľadom.

„Tento tu..."Ukázal prstom na Harryho, ktorý sa automaticky napol ako struna. Videla som na ňom, že nie je nadšený z jeho prítomnosti, no to som nebola ani ja.

„Áno, Harry tu ostane. Nikam nepôjde."Dokončila som jeho myšlienku a zaujala som drzý postoj. Harry sa už naťahoval, že po Noahovi vyštartuje, no chytila som ho za ruku a tak som ho rýchlo ubrzdila. 

„Niekto mi v sobotu v noci rozbil auto." Noah priznal docela smutnú správu, no ja som si zachovala serióznu tvár.
"Dokonca ma odpojili od elektriny a rozbili vodovod!" Chudáčik sa nám sťažoval, no mňa to nezaujímalo. Predsa si bola pri tom. Zasmialo sa na tom podvedomie a mne tak isto myklo kútikmi do úsmevu.

„To kvôli tomu si sem prišiel? Teraz ťa mám ľutovať? Alebo čo tu chceš?" Spýtala som sa nezáživne a pretočila som očami. Bol trápny a naivný zároveň. Čo vlastne odo mňa čaká?
 Pokývkal hlavou a ja som len rozhodila rukami.

 „Ty a tvoj život ma nezaujímate." Tvrdo som mu povedala a moja slová ho viditeľne zarazili.

 „Už som si myslela, že budem mať pokojnú stredu." Vyfúkla som dlho zadržiavaný dych strachu a uvoľnila som sa. Len aby mi ten to tvrdý postoj vydržal dlho.

 Hlavne sa neprezraď. Radu môjho podvedomia som brala na vedomie a čakala som čo mi Noah ešte povie.

„Nejde tu o to auto, mám na nové." Samoľúbo sa pochválil a Harry vedľa mňa vypukol do smiechu. Náhla zmena nálady u Harryho. Tak ako vždy.

„Len si myslím, že si to bola ty." Vyšiel s pravdou von a založil si ruky na hrudi. Harryho smiech utíchol a zhrozene sa na mňa pozrel. Zapichla som sa pohľadom do jeho očí a uvidela som tam pochybnosti.

 „Pán Simons sa doma asi nudí, tak ma prišiel navštíviť a obviniť." Harrymu som to ochotne preložila a tvárila som sa urazene. Zachovaj si chladnú hlavu, Rose.
„Nehraj tu urazenú, slečinka." Noah si odvrkol a premeral si ma pohľadom.

„Ja nehrajem urazenú, som urazená a poriadne vytočená." Vykríkla som a pristúpila bližšie k nemu. Ostal zarazený z mojej reakcie. Čakal, že budem ticho tak ako som to robila vždy, no toto už skončilo. 

** Nerozčuľuj sa nad ľuďmi, už ich aj tak nezmeníš.

„Ty! Ten človek, ktorý ma problém asi s každým v Anglicku, prídeš len tak za mnou a povieš mi túto somarinu?" spýtala sa ho a pohľadom som sa vpíjala do jeho modrých očí, ktoré som tam neznášala. Jeho pohľad bol zlý, nechutný. 

„Si úplne hlúpy. Obviňuješ mňa? Ja patrím medzi tých ľudí, ktorý si od teba držia radšej odstup, lebo s takým idiotom sa nechcú ani baviť." Ďalej som ho tvrdo udierala do jeho vypestovaného ega a videla som na ňom ako jeho autorita klesá. 

„Nie som až taká sviňa, aby som ničila tvoj majetok." Viedla som si veľmi dobre a klamala som bravúrne. Nemala som v pláne ho pustiť ku slovu, no on sa k nemu nejako prebojoval.

„Môžem na teba podať trestné oznámenie." Vyprskol túto sprostú vetu na obranu, no ja som sa z chuti zasmiala.

„Nie! Nemôžeš." Rozhodne som povedala a pozrela som sa na Harryho, ktorý ma s údivom pozoroval. Usmial sa na mňa a to mi dodalo viac guráže na to, aby som tomu kreténovi vytrela zrak. 

„Nemáš proti mne ani jeden dôkaz." Odpľula som si na zem vedľa neho a on tak radšej ustúpil. „Choď niekoho iného otravovať s tvojimi problémami. Ja nie som zvedavá na tvoje obvinenia." Ustúpila som od neho a poriadne som sa nadýchla. Noah sa chystal ku slovu, no Harry sa ochranársky postavil predo mňa a skryl si ma za svoj vypracovaný chrbát.

„Vypadni preč, inak zavolám políciu." Ešte dosť slušne mu povedal nech odíde, no Noah sa ani nepohol. Vykukla som spoza Harryho chrbtu a pozerala som sa na neho. Harry ma zatlačil rukou a už som sa ani nepohla. Vedela som, že Noah sa nemá k tomu aby odišiel.
„Páľ preč inak ti vytriem ten tvoj debilný ksicht so školskou skrinkou."Harry sa s týmito slovami pohol dopredu, no schytila som ho za tričko. Počula som kroky a domyslela som si, že Noah sa chystá na odchod.

„Ukľudni sa, hej?" Provokatívne povedal Harrymu, v ktorom zlosť vrela jedna radosť. 

„Myslel som to smrteľne vážne." Harry dodal dôraz na svoje slová a Noah sa konečne vybral ku dverám.

„Idiot." Tesne pred dverami si pošepol toto slovo na Harryho adresu, no my dvaja sme ho počuli.
 „Čo si to povedal?" Harry po ňom zakričal, no Noah len mávol rukou a utekal preč zo školy, lebo si myslel, že ho Harry naháňa tak ako aj minule.