The Styles Triplets || h.s (Slovak Translation)

37.časť

Edwardov pohľad

"Takže, povieme im to, keď sa tam vrátime?" postavila sa predo mňa.

Je tak malá v porovnaní s mojou výšku. Je to zlaté.

"Čože? Nie," povedal som, "zbláznila si sa?"

"Takže to budeme skrývať?" vzhliadla.

"Aspoň nateraz," povedal som, "nemôžeme tam len tak prísť a oznámiť to. Mám pocit, že by ma tvoj brat zabil a to najmä vo chvíli, ako je táto."

"Toto je tak zlé," odišla.

"Čože? Už so mnou nechceš byť?" sledoval som ju.

"Nie, chcem," povzdychla si, "ale mám na mysli to, že sa to všetko deje príliš rýchlo, nezdá sa ti?"

Má pravdu. Opýtal som sa jej to, ako by sa nič nedialo, ale nemohol som čakať dlhšie. A potom, čo som ju pobozkal, keď povedala áno, pripadalo mi to správne. Na to, aby som ju mohol pobozkať, som čakal od doby, kedy som ju, kurva, stretol a úprimne, myslím si, že si to zaslúžim. Mám pocit, že som dal toho viac úsilia a hovoril som s ňou viac ako ostatní chlapci.

"Áno, ale nemohol som už dlhšie čakať," pritiahol som si ju bližšie k sebe, "umieral som túžbou ťa mať. "

"Naozaj?" usmiala sa. Áno naozaj, a takisto aj moji bratia, ale o tom som sa nezmienil.

"Áno," zdvihol som jej bradu, aby sa na mňa pozrela.

"Zo všetkých, som si nemyslela, že práve "my" budeme spolu," povedala.

"Čo tým myslíš?" točil som si jej vlasy okolo prsta. Čo to, kurva, robím?

"Nikdy som si nemyslela, že budem s niekým takejto povahy. Si agresívny a máš veľa tetovaní, nosíš tmavé oblečenie a piercingy," zasmiala sa, "a ja väčšinu času nosím svetre a copy."

"Ale mne sa to páči," usmial som sa na ňu. Naše čela sa o seba opreli a ona si ruky obmotala okolo môjho trupu.

"Vždy som si seba predstavovala s pravým opakom, ale teraz, keď nad tým premýšľam... je to vzrušujúce," zatriasla sa.

"No, som rád, že ma nevidíš, ako skurveného psychopata," povedal som jej.

"Nie. Vždy si na mňa tak dobrý," povedala, "nemyslela som si to o tebe. Myslela som si, že si hrubý a nepríjemný."

"Len k mojim bratom," priznal som a zasmial sa.

"Páči sa mi myšlienka ty a ja spolu," prstami kreslila kruhy na mojej hrudi , "ale budeš mi to musieť ukázať. O chodení toho moc neviem."

Samozrejme, že ukážem. Toto je skvelé. Naozaj som nadšený z toho, ako táto vec dopadne. Nikdy som nemal s nikým vážny vzťah, ale s Olíviou, som si istý, že to bude iné. Bude sa jednať o vzťah, ktorý si budem chcieť udržať.

"Tak ako to teraz bude?" usmiala sa, "mám pocit, že sa budem celý čas uškŕňať, kedy by som nemala."

"Len mysli na niečo smutné alebo nejakú sračku?" pokrčil som ramenami, "nemysli na mňa," žmurkol som na ňu.

"Dobre," zachichotala sa.

"Pôjdem za tebou a budem si udržiavať vzdialenosť, aby si nič nevšimli, " povedal som.

"Dohodnuté," vybrala sa k dverám, ale ja som ju pritiahol znova k sebe.

"Nemôžeš odísť bez bozku," uškrnul som sa, "to je prvé pravidlo. Nikdy nenechaj čakať svojho chlapa."